UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prejednania dedičstva po nebohej W.. R. X., narodenej XX. N. XXXX, naposledy bytom W., M. E. XXXX/XX, zomrelej X. Y.A. XXXX bez zanechania závetu, za účasti 1/ J.. W. X., narodeného XX. V.Á. XXXX, W., B. XX/A, 2/ B. A., narodenej X. N. XXXX, XXXSW XXXTH W., N. W. G. XXXXX-XXXX L., zastúpenej J.. W. X., 3/ V.. S. W., narodenej XX. Y. XXXX, W., N. T. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., Prešov, Puškinova 16, IČO: 36 855 928, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 26D/1388/2009, o dovolaní J.. W. X. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 11. januára 2022 sp. zn. 1CoD/2/2021, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, uznesením z 29. apríla 2021 sp. zn. 26D/1388/2009 určil v čase smrti poručiteľky všeobecnú cenu majetku vo výške 164 429,89 eura, výšku dlhov 803,08 eura a čistú hodnotu dedičstva vo výške 163 626,81 eura. Potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov vo vzťahu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území W. - byt č. XX na X poschodí bytového domu s.č. XXXX, zapísaného na LV XXXX, vkladnej knižky pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni a.s. a ďalších hnuteľných vecí špecifikovaných vo výroku rozhodnutia tak, že dedičia nadobúdajú tento majetok každý v podiele 1/3. Stanovil odmenu notárky - súdnej komisárky JUDr. Ivety Andrášovej vrátane náhrady hotových výdavkov a ostatných nákladov v celkovej sume 1 477,50 eura, ktorú sú povinní zaplatiť dedičia.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že poručiteľka zomrela X. Y. XXXX bez zanechania závetu. K dedeniu zo zákona v III. dedičskej skupine boli povolaní súrodenci poručiteľky X. W., rod. X., J.. W. X., rod. X. a právom nebohej sestry poručiteľky B. K., rod. X., zomrelej XX. B. XXXX, jej dcéra, t. j. neter poručiteľky B. A., rod. K.. Zákonná dedička X. W., rod. X. dedičstvo odmietla a do jej práv vstúpila jej jediná dcéra V.. S. W., rod. W.Í.. Nakoľko v danej veci medzi dedičmi nebolo možnéuzavrieť dohodu, súd potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov uvedených vo výroku rozhodnutia.
3. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, na odvolanie dedičov J.. W. X. a B. A. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol.
4. Podľa názoru odvolacieho súdu vo veci bol správne zistený rozsah dedičstva po poručiteľke W.. R. X.. Ďalší majetok, na ktorý poukazovali vo svojom odvolaní dedičia 1/ a 2/, nebol do súpisu majetku pojatý (účet v Centrálnom depozitári cenných papierov SR a peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 103 845,82 eura), pretože vykonané dokazovanie tieto okolnosti nepotvrdilo a naviac nebol v tomto smere dosiahnutý súhlas všetkých dedičov, že takýto majetok reálne existuje a môže byť predmetom vyporiadania v dedičskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že znalecká organizácia Expertise, s.r.o. vo svojom znaleckom posudku č. 3/2018 sumu 103 845,82 eura potvrdila ako existujúcu z hľadiska účtovného, avšak fyzicky tieto finančné prostriedky nájdené neboli a za týchto okolností neboli pojaté ani do vyporiadania dedičstva, pretože tento znalecký posudok mapoval len účtovný stav podniku - lekárne Salvator.
5. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku, že znalecký posudok znaleckej organizácie Expertise, s.r.o. bol v rozpore s uznesením Krajského súdu v Prešove z 26. novembra 2020 č. k. 9CoD/3/2020-1255, nakoľko odvolací súd v uvedenom uznesení potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie z 30. októbra 2019 č. k. 26D/1388/2009-1221, ktorým bola priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov tejto znaleckej organizácii - Expertise, s.r.o. za znalecký posudok. V tomto uznesení odvolací súd nevyjadril žiadne výhrady alebo pochybnosti o správnosti tohto znaleckého posudku uvedenej znaleckej organizácie. Na ďalšie odvolacie námietky odvolací súd uviedol, že v rozhodnutí o dedičstve nemôže súd určovať prechod dedičov do obchodnej spoločnosti (napr. spoločnosti s ručením obmedzeným). V dedičskom konaní sa môže súd obmedziť len na zistenie rozsahu majetku, dlhov, na určenie všeobecnej hodnoty majetku, čistej hodnoty dedičstva, avšak nie je oprávnený určiť, že niektorý z dedičov sa stáva spoločníkom obchodnej spoločnosti.
6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie J.. W. X. a navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Dovolateľ namietal nevysporiadanie sa odvolacieho súdu s jeho odvolacou námietkou, že do poštovej schránky dostal dňa 8. apríla 2021 zásielku z notárskeho úradu s odbernou lehotou 18 kalendárnych dní, ktorá skončila dňa 27. apríla 2021. Uznesenie konajúceho súdu, ktoré súvisí s uloženou zásielkou, je datované dňa 29. apríla 2021. Dovolateľ nesúhlasil s postupom, že v čase, keď notár, ako súdny komisár, dňa 6. apríla 2021 nariaďoval pojednávanie na deň 28. apríla 2021, nerešpektoval zákonné lehoty na doručovanie písomnosti a lehotu na prípravu na pojednávanie (úložná lehota 18 dní + 5 dní na prípravu pojednávania). Ak bola písomnosť vrátená notárskemu úradu dňa 27. apríla 2021, potom pre dovolateľa nebola zachovaná žiadna lehota na prípravu pojednávania. Aj v prípade, ak by si dovolateľ prevzal predvolanie na pojednávanie v posledný deň odbernej lehoty, t. j. 26. apríla 2021, nebola by zachovaná zákonná lehota na prípravu pojednávania. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 28. apríla 2021 nevyplýva ako sa notár, ako súdny komisár, vysporiadal so skutočnosťou, že pri konštatovaní, že dovolateľ si v odbernej lehote neprevzal predvolanie na pojednávanie, nebola dodržaná lehota na jeho prípravu.
7. Ďalej namietal, že odvolací súd sa nevysporiadal s námietkami, keď požadoval zahrnúť do majetkovej podstaty dedičstva aj aktíva (kupónová privatizácia - CDCP SR, približne 3 500 eur), a finančné prostriedky, ktorých pravidelná mesačná úhrada je preukázateľne zaznamenaná v peňažných denníkoch podniku poručiteľky ako výdajová položka „Plat. do fond.“ približne 25 000 eur ročne minimálne po dobu 10 až 15 rokov. Odvolací súd sa primerane nezaoberal odvolacou námietkou, že ak pokračovanie v živnosti presahuje rámec obvyklého hospodárenia s majetkom poručiteľky, je potrebný súhlas dedičského súdu podľa § 175o O.s.p. Podnik - lekáreň využívala len jedna z dedičov, pričom spoukazom na § 13 zákona č. 455/1991 Zb. v živnosti môžu pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva jeho dedičia. Zároveň odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia nedal odpoveď na odvolaciu námietku, že stanovenie účtovnej hodnoty podniku nie je stanovením všeobecnej hodnoty podniku.
8. V.. S. W. vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie zamietnuť ako nedôvodné.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku), po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku) účastník konania zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku), bez nariadenia pojednávania (§ 443 Civilného sporového poriadku), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť.
10. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolací súd nie je súdom tretej inštancie, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (por. 9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021), nie strany sporu.
11. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (por. 9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021).
12. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 Civilného sporového poriadku je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 420 Civilného sporového poriadku je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Dovolanie prípustné podľa § 420 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 Civilného sporového poriadku). Dovolacímdôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) Civilného sporového poriadku, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolacími dôvodmi dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
16. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku namietal porušenie jeho procesných práv v konaní pred notárom ako súdnym komisárom, keď podľa dovolateľa nebola pri predvolaní na pojednávanie dodržaná primeraná lehota na prípravu.
17. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.
18. K atribútom práva na spravodlivý proces patrí aj právo účastníka konania byť prítomný pri prejednaní veci. S účasťou na pojednávaní je bezprostredne späté riadne predvolanie účastníkov na pojednávanie. V prípade nariadenia pojednávania v mimosporovom súdnom konaní je v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku zákonnou podmienkou pre jeho uskutočnenie riadne predvolanie účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, ktoré je potrebné realizovať v dostatočnom časovom predstihu, aby sa predvolaní mohli na pojednávanie pripraviť (či už vecne alebo aj organizačne). Civilný mimosporový poriadok stanovuje na prípravu na pojednávanie tzv. inštruktívnu (podpornú) lehotu v rozsahu spravidla najmenej päť dní predo dňom uskutočnenia pojednávania. Táto lehota nie je striktne zákonne ohraničená a jej dĺžka má byť primeraná konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci.
19. Konštrukcia dovolateľa, že od doručenia predvolania na pojednávanie (ktoré nastalo zákonnou fikciou dňom vrátenia sa zásielky súdnemu komisárovi) do uskutočnenia pojednávania malo uplynúť najmenej päť dní, nemá oporu v procesnom predpise. Dovolateľ si predvolanie na pojednávanie od doručovateľa osobne neprevzal a po uplynutí úložnej lehoty sa zásielka vrátila súdnemu komisárovi. Doručenie predvolania na pojednávanie bolo v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku riadne vykázané. Dovolateľovi preto bolo riadne umožnené zúčastniť sa na prejednaní veci, avšak toto právo dovolateľ nevyužil. Dovolateľom namietané nedodržanie päťdňovej lehoty na prípravu na pojednávanie je len hypotetickou špekuláciou, umelo vytvoreným konštruktom, ktorý nemožno relevantne posúdiť, nakoľko sa dovolateľ reálne pojednávania nezúčastnil, a preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu jeho práva na primeranú lehotu na prípravu na pojednávanie. Len v prípade, že by dovolateľ využil svoje právo osobnej účasti na pojednávaní a na ňom namietal nedostatok času na primeranú prípravu (resp. by takúto námietku vzniesol hoc aj písomne pred uskutočnením pojednávania), by bolo možné relevantne posúdiť splnenie tejto zákonnej podmienky ohraničenej v procesnom predpise len rámcovo určenou lehotou piatich dní. Za daného skutkového stavu, keď dovolateľ právo zúčastniť sa na pojednávaní nevyužil, nemožno súhlasiť s námietkou dovolateľa, že nebolo zachované jeho právo na dostatok času na prípravu na pojednávanie. Najvyšší súd v rámci dovolacieho prieskumu môže posúdiť dodržanie princípov spravodlivého procesu len vo vzťahu ku konkrétnym úkonom a postupu súdu (či už uskutočneným alebo opomenutým) a v tomto prípade nemožno posudzovať dodržanie primeranej lehoty na prípravu na pojednávanie pre účastníka konania zo strany súdneho komisára, ak sa účastník konania pojednávania nezúčastnil ani nežiadal o jeho odročenie.
20. Dovolateľ videl porušenie práva na spravodlivý proces aj v nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s odvolacími námietkamidovolateľa.
21. Za znemožnenie účastníkovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, treba považovať aj taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu (účastníkmi) a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).
22. Rovnako aj podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd musí dbať tiež na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).
23. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Aj v konaní na odvolacom súde je žiadúce dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. Podľa názoru dovolacieho súdu za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, treba považovať aj taký postup súdu, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu dáva relevantnú odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie prejednávanej veci a či tejto odpovedi nechýba vnútorná konzistencia, právna logika či dostatočné a zrozumiteľné vysvetlenie úvah konajúceho súdu. Posudzujúc napadnuté rozhodnutie vo svetle námietok dovolateľa dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje známky arbitrárnosti a jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a dostatočne osvetľujúce predmet konania a sporné otázky, ktoré v jeho priebehu vyvstali. Z obsahu napadnutého rozhodnutia sú zrejmé podstatné skutkové tvrdenia účastníkov, ako aj opis dôkaznej situácie v konaní a odkaz na právnu úpravu. Odvolací súd vysvetlil, ako posúdil argumentáciu obsiahnutú v odvolaní a ako vyhodnotil zistenie majetku a určenie jeho všeobecnej hodnoty. Ozrejmil svoje závery ohľadne namietaného majetku, ktorý nebol zahrnutý do súpisu dedičstva (účet v Centrálnom depozitári cenných papierov a finančné prostriedky zaznamenané v peňažných denníkoch podniku poručiteľky) a ktorého existencia nebola v konaní preukázaná. Tiež sa vysporiadal s odvolacou námietkou ohľadne stanovenia účtovnej hodnoty podniku a s poukazom na závery znaleckého posudku vysvetlil, že z hľadiska účtovného bola preukázaná existencia namietaných finančných prostriedkov v podniku poručiteľky, avšak fyzicky sa ich existencia nepreukázala, preto nemohli byť pojaté do vyporiadania dedičstva.
25. Myšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Je celkom zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa požiadavky ustanovenia § 393 Civilného sporového poriadku upravujúceho náležitostí odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku nemožno považovať to, že dovolateľ sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.
26. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie dediča J.. W. X. odmietol podľa § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
27. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.