UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovaným 1/ I.. N.Š. L., narodenému XX. L. XXXX, B., P. XX, zomrelému XX. G. XXXX za účasti právnych nástupcov 1a/ L. L., narodeného X. L. XXXX, B., P. XXXX/XX a 1b/ N. L., narodeného XX. J. XXXX, B.-L.J., F. XXX/XX a 2/ L. L., narodenej X. N.Á. XXXX, B., P. XX, o zaplatenie 562,66 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2- 15C/23/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2023 sp. zn. 11Co/42/2022, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným 1a/ a 1b/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
Žalovanej 2/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I (ďalej len,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 15C/23/2017-229 z 13. októbra 2021 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 562,66 eura s 5% úrokom z omeškania zo sumy 173,90 eura od 30. januára 2018 do zaplatenia; zo sumy 204,02 eura od 18. októbra 2019 do zaplatenia a zo sumy 185,74 eura od 24. septembra 2021 do zaplatenia zamietol; žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len,,odvolací súd“) rozsudkom z 28. júna 2023 sp. zn. 11Co/42/2022 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie; žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej len,,dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietal nesprávne právne posúdenie otázky dobromyseľnosti držby pozemku užívaného na základe neregistrovanej dohody oosobnom užívaní pozemku v spojitosti s možnosťou vydržania vlastníckeho práva k takejto nehnuteľnosti. Dovolateľ sa nestotožnil s právnym posúdením danej veci odvolacím súdom, v zmysle ktorého žalovaní preukázali všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku vydržaním, vrátane dobromyseľnosti držby po zákonom stanovenú dobu. S poukazom sa skutkový stav týkajúci sa danej veci, ako aj na judikát R 73/2015, a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky následne argumentoval tým, že z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku z 8. apríla 1987 explicitne vyplýva, že právo osobného užívania vznikne registráciou tejto dohody štátnym notárstvom. Pokiaľ sa žalovaní ujali držby sporného pozemku na základe takejto dohody, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon prostredníctvom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžadovala registráciu, žalovaní nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú nositeľmi tohto práva, aj keď subjektívne mohli byť presvedčení. Inak povedané, držitelia, ktorí držia pozemok na základe takéhoto omylu, môžu byť síce v dobrej viere, avšak nie so zreteľom na všetky okolnosti, preto nemôžu byť držiteľmi oprávnenými. Nemožno totiž uvažovať o ospravedlniteľnom omyle žalovaných, ktorí s ohľadom na jasne deklarovanú povinnosť registrovať dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku nepostupovali s obvyklou mierou opatrnosti. Navrhol napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu namietal neprípustnosť dovolania z dôvodu tzv. majetkového cenzu v zmysle § 422 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len,,CSP“). Predmetom konania bola žaloba na plnenie o zaplatenie 562,66 eura, pričom výška minimálnej mzdy v roku 2017 bola v sume 435 eur. Žaloba bola zamietnutá a keďže výška uplatneného nároku neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, t. j. sumu 4 350 eur, dovolanie nie je prípustné. Navrhol dovolanie odmietnuť; uplatnil si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
5. Žalovaná 2/ písomné vyjadrenie k dovolaniu nepredložila.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.
7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. 9. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom, rozhodovaná rozdielne.
10. Podľa § 422 ods. 1 a ods. 2 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
11. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris), ktorý znamená, že dovolanie nie je prípustné vo veciach, ktorýchpredmetom je výlučne peňažné plnenie v určitej výške. Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.
12. V preskúmavanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o zaplatenie 562,66 eura s príslušenstvom. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby dňa 12. mája 2017 predstavovala sumu vo výške 435 eur v zmysle § 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky z 12. októbra 2016, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017. Uplatnený nárok nepredstavuje desaťnásobok minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. a) CSP, preto prípustnosť dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je vylúčená. Z dôvodu procesnej neprípustnosti dovolania žalobcu dovolací súd vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
13. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd odmietol dovolanie v súlade s § 447 písm. c) CSP, lebo smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
14. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného 1/ resp. jeho právnych nástupcov v dovolacom konaní, ktorým priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovanej 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo jej z obsahu spisu trovy dovolacieho konania nevyplývajú a ani jej nevznikli (R 72/208).
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



