UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne K., s.r.o., so sídlom K., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou P., s.r.o., so sídlom A., IČO: XX XXX XXX, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ O., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 3C 429/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. augusta 2014, sp.zn. 17Co 81/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1/ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 13. augusta 2014, sp.zn. 17Co 81/2014 odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané odmietol. 2/ Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom uviedla, že v konaní jej bola odňatá možnosť konať tým, že odvolací súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. 3/ Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. 4/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že dovolanie podala (na súde prvej inštancie 25. septembra 2014) t. j. včas žalobkyňa (§ 470 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.) posudzoval jeho prípustnosť podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účinného do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 5/ V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, voči ktorému dovolanie v zmysle § 239 O.s.p. nie je prípustné.
6/ Prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť ani z § 237 ods. 1 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
7/ Námietku žalobkyne o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. že jej postupom odvolacieho súdu, spočívajúcom v odmietnutí jej odvolania, bola odňatá možnosť konať pred súdom, nepovažuje dovolací súd za dôvodnú.
8/ V danej veci podacia pečiatka okresného súdu nad všetky pochybnosti dosvedčuje, že predmetné odvolanie bolo žalobkyňou podané osobne po uplynutí odvolacej lehoty.
9/ Keďže žalobkyňa vo svojom dovolaní túto skutočnosť spochybňovala poukazom na zásielku (s hmotnosťou 80,10 kg) odovzdanú 28. júna 2013 spoločnosti V., s.r.o. súd vytvoril žalobkyni procesnú možnosť, aby doložila opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Výzvou z 25. septembra 2015 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní predložila súdu doklad potvrdzujúci deň, v ktorom bolo jej odvolanie odovzdané na prepravu spoločnosti V., spol. s.r.o., v opačnom prípade bude súd vychádzať z podacej pečiatky súdu. Táto písomná výzva súdu bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená 30. septembra 2015, žalobkyňa ale na ňu nereagovala.
10/ Vzhľadom na to, že údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v danom prípade v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní odvolania žalobkyne oneskorene ( po uplynutí odvolacej lehoty ) a žalobkyňa nevyužila procesnú možnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru, dovolací súd vychádzal z údajov, ktoré žalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila. Teda v preskúmavanej veci nešlo o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli splnené podmienky.
11/ Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O.s.p. a ani podľa § 237 ods. 1 O.s.p. prípustné. Preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie, ako dovolanie smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
12/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.