UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4 C 374/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. decembra 2016 sp. zn. 13 Co 497/2016, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 25. apríla 2013 sp. zn. 4 C 374/2012 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 66,- eur za vznesenie námietky zaujatosti.
2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 20. decembra 2016 sp. zn. 13 Co 497/2016 o odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených a žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom zmätočnosti podľa § 420 písm. e/ a f/ C.s.p. (t. j., že rozhodoval vylúčený sudca, resp. nesprávne obsadený súd, a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, stranou, v neprospech ktorej bolorozhodnutie vydané, za ktorú koná zamestnanec s príslušným vysokoškolským právnickým vzdelaním [§ 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p.], sa zaoberal prípustnosťou dovolania a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.
5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
6. Podľa § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z vád zmätočnosti, ktoré sú uvedené v písmene a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.
7. Dôvody zmätočnosti taxatívne upravené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení možno ale uplatniť len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol vo veci samej alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Pod vecou samou treba rozumieť predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe a o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté. Rozhodnutím vo veci samej je potom rozhodnutie vydané súdom (odvolacím súdom) po prejednaní veci (odvolania), v ktorom súd rozhodne o uplatnenom nároku.
8. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Uznesenie odvolacieho súdu v súlade s vyššie uvedeným nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Dovolanie žalobkyne smeruje preto proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
9. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p. ako neprípustné odmietol.
10. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal, keďže jej žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.