Najvyšší súd   8 XCdo 3/2015 Slovenskej republiky

8 XCdo 4/2015

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s. r. o., so sídlom v Bratislave, P., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v Bratislave, G., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M. Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ž., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6 C 390/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. decembra 2013 sp. zn. 16 Co 1033/2013 a z 29. júla 2015 sp. zn. 41 Co 480/2015, takto  

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Revúca uznesením zo 6. mája 2013 č. k. 6 C 390/2012-33 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.  

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 4. decembra 2013 sp. zn.   16 Co 1033/2013 odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané odmietol (§ 218 ods. 1   písm. a/ O. s. p.). Poukázal na ustanovenie § 204 ods. 1 O. s. p. a konštatoval, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 13. júna 2013   a odvolacia lehota uplynula dňom 28. júna 2013. Žalobkyňa podala odvolanie osobne     2 8 XCdo 3/2015

do podateľne 1. júla 2013, ako dosvedčuje podacia pečiatka, teda po uplynutí odvolacej lehoty.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom uviedla, že v konaní jej bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že odvolací súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. Odvolanie odovzdala v rámci odvolacej lehoty obchodnej spoločnosti, predmetom ktorej je poskytovanie poštových služieb (R., s. r. o.) s tým, aby bolo doručené súdu prvého stupňa. Tým v zmysle § 57 ods. 3 O. s. p. nastali právne účinky podania odvolania. So zreteľom na namietanú procesnú vadu žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.); v zmysle § 243a ods. 3 O. s. p. rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ   to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. účinného   do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 239 O. s. p.“). V týchto ustanoveniach nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Prípustnosť prvého dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nevyplýva.

Procesnú prípustnosť dovolania žalobkyne by vzhľadom na to zakladala len procesná vada konania v zmysle § 237 O. s. p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len   „§ 237 O. s. p.“). Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu   (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto   v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh   na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu   3 8 XCdo 3/2015

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobkyňa v dovolaní procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/   O. s. p. nenamietala; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť tohto dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo   k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané   mu v konaní za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súd prax dospela k záveru, že ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené, odňal tým účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (R 23/1994). V konaní pred najvyšším súdom bolo preto potrebné posúdiť správnosť záverov odvolacieho súdu o dni podania odvolania.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon   na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Zo spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa 13. júna 2013 (č. l. 36 spisu). Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol 28. jún 2013 (piatok), ako správne konštatoval aj odvolací súd. Odtlačok podacej pečiatky Okresného súdu Revúca na odvolaní žalobkyne (č. l. 37 spisu) potvrdzuje, že súd prvého stupňa prevzal odvolanie 1. júla 2013 od toho, kto mu fyzicky doručil; deň takéhoto prevzatia ale nemusí byť vždy bez ďalšieho dňom totožným s dňom podania odvolania.

V dovolaní sa namieta, že odvolanie bolo odovzdané doručovateľskej spoločnosti   v čase, keď žalobkyni ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania. Žalobkyňa,   na výzvu súdu s úmyslom preukázať včasnosť podania odvolania, pripojila k dovolaniu výtlačok internetovej stránky (č. l. 124 spisu) s údajmi, v zmysle ktorých obchodnou spoločnosťou R., s. r. o. bola prevzatá na doručenie zásielka, prepravný list, ktorý ma č. X..   4 8 XCdo 3/2015

Ide o spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je aj poskytovanie poštových služieb (viď údaje obchodného registra dostupné na www.orsk.sk). Z dokladu predloženého dovolateľkou vyplýva, že malo ísť o zásielku s hmotnosťou 0,30 kg, ktorú uvedená spoločnosť (údajne) prevzala od žalobkyne 31. januára 2014. Táto zásielka bola adresovaná Okresnému súdu Revúca a jej obsahom mali byť podania vo viacerých súdnych konaniach tohto súdu (viď bližšie „popis zásielky“ POH – DOV – 140123 – 19ks).

Tieto dôkazy predložené žalobkyňou, nepreukazujú odovzdanie odvolania na prepravu doručovateľskej spoločnosti pred uplynutím odvolacej lehoty.

Údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v danom prípade v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní odvolania žalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a žalobkyňa nesprávnosť tohto záveru relevantne nespochybnila. Bolo pritom na nej, aby – v súlade   so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“) si svoje práva chránila, obhajovala a svoje tvrdenia sa snažila aj náležite podložiť relevantnými dôkazmi. V nadväznosti na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanom prípade nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.

Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že ani zrušením napadnutého rozhodnutia by dovolateľka iné rozhodnutie vo veci pravdepodobne nedosiahla. Najvyššiemu súdu je z jeho činnosti známe, že krajské súdy uznesenia o súdnych poplatkoch za námietku zaujatosti v obdobných prípadoch potvrdzujú a táto právna otázka je teda judikatúrou dostatočne jasne a zrozumiteľne vyriešená. Preto nie je dôvod domnievať sa, že by zrušenie napadnutého rozhodnutia privodilo vo veci iné rozhodnutie.

So zreteľom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/   O. s. p..

Okresný súd Revúca uznesením z 12. marca 2015 č. k. 6 C 390/2012-109 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur, podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch.   5 8 XCdo 3/2015

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. júla 2015, sp. zn. 41 Co 480/2015 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 a § 18a Zákona o súdnych poplatkoch. Uviedol,   že podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur; v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej. Podaním odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť a súd prvého stupňa je podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 eur. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považoval za dostatočné a zodpovedajúce požiadavkám kladeným ustanovením § 169 O. s. p. na písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že jeho rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé,   lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola v rozpore so zákonom   č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah   do jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bližšie v dovolaní rozviedla.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,   že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 240 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3   O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 284/2014,   5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 295/2014, 6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014,   8 Cdo 220/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

  6 8 XCdo 3/2015

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O. s. p. a § 239 O. s. p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. mája 2016  

  JUDr. Oľga Trnková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.