8Usam/2/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1713/36, proti žalovanému : Mesto Dolný Kubín, so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo námestie 1651/2, v konaní o preskúmanie súladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Dolný Kubín č. 1/2010 zo dňa 25.02.2010 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 10.06.2010 a v znení Všeobecne záväzného nariadenia č. 10/2013 zo dňa 12.09.2013, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 16. júla 2019 č. k. 30 S 135/2018-151, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačné konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením zo 16. júla 2019 č. k. 30 S 135/2018-151 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín domáhal vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Dolný Kubín z 25. februára 2010 č. 1/2010 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Mesta Dolný Kubín, Dodatku z 10. júna 2010 č. 1 k Všeobecne záväznému nariadeniu č. 1/2010 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Mesta Dolný Kubín a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Dolný Kubín z 12. septembra 2013 č. 10/2013, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Dolný Kubín č. 1/2010 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Mesta Dolný Kubín, vydaných vo veciach územnej samosprávy so zákonom

2. Žalobca podal riadne a včas proti rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalobcu“), v ktorej sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) zrušil rozhodnutie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca napadol rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celomrozsahu z dôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku - správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Podaním žalobcu, ktoré bolo doručené kasačnému súdu 01. októbra 2019, žalobca oznámil súdu, že podanú kasačnú sťažnosť berie späť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a) Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57 Správneho súdneho poriadku) postupom podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačné konanie je potrebné zastaviť.

5. Podľa ustanovenia § 460 Správneho súdneho poriadku kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal kasačnú sťažnosť v celom rozsahu späť, bolo potrebné konanie o kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 460 Správneho súdneho poriadku zastaviť.

7. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania, keďže konanie o kasačnej sťažnosti bolo zastavené (ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 170 písm. b) Správneho súdneho poriadku).

8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.