ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobkyne: E. L.F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R. XXXX/XX, P., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Hamarovou, advokátkou so sídlom Mierova 105, Humenné, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru č. 3, Prešov, za účasti C. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Z. XXXX/X, P., právne zastúpenej JUDr. Petrom Gdovinom, advokátska kancelária, Kalininova 675, Humenné, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Xo 5/2017/Mi zo dňa 17. marca 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/19/2017-60, zo dňa 08. februára 2018 v spojení s opravným uznesením, č.k. 1S/19/2017-105 zo dňa 24. júna 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľky z a m i e t a.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
O d ô v o d n e n i e
I. Konanie na kasačnom súde
1. Krajský súd v Prešove rozsudkom pod č.k. 1S/19/2017-60 zo dňa 08. februára 2018 (ďalej len krajský súd alebo správny súd) zamietol žalobu žalobkyne podľa § 190 SSP, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. Xo 5/2017/Mi zo dňa 17. marca 2017, ktorým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor č. X 371/2016/Kr zo dňa 19.12.2016, ktorým tento prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností na LV č. XXX v časti C v katastrálnom území zrušil zápis vecného bremena zapísaného v znení: „Pod Z XXXX/XXXX sa zriaďuje vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu navrhovateľky L. E., rodenej R., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XXX/XX, P.É. a rodinných príslušníkov navrhovateľky cez nehnuteľnosti - pozemky registra Cparcela č. XXXX/X, parcela č. 2375/2, zapísané na LV č. XXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve L. C., K. O., L. Z. XXXX/X P. na pozemky navrhovateľky - pozemky registra C parcela č.237/1, parcela 237/2, zapísané na LV č. XXX zo dňa 02.09.2015.
2. Z pripojeného administratívneho spisu, ako aj z listinných dôkazov predložených v konaní správny súd zistil, že dňa 21.12.1989 Okresný súd Humenné rozhodnutím pod sp. zn. 8C 1206/89 schválil zmier medzi účastníkmi konania a to E. R. C. E. O., ktorým zriadil vecné bremeno v nasledovnom znení: „dohodou účastníkov sa žalovaný zaväzuje trpieť prechod žalobcu a rodinných príslušníkov žalobcu cez nehnuteľnosti EN XXXX, záhrada o výmere 733 m2, zapísanú na LV č. XXX, k. ú. Humenné vo výlučnom vlastníctve žalovaného na pozemky žalobcu EN 2373/1, 2373/2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. Humenné“. Darovacou zmluvou zo dňa 18.6.1997 previedol E. R. nehnuteľnosti na LV č. XXX, k. ú. Humenné, č. KN XXXX/X a KN XXXX/X na svoju dcéru E. L., pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V XXX/XX. Oprávnený z vecného bremena E. R.F. B. G. XX.X.XXXX. Darovacou zmluvou zo dňa 20.4.2015, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXX/XXXX, previedol E. O. nehnuteľnosti na LV č. XXX, k. ú Humenné, č. C-KN XXXX/X a XXXX/X na svoju dcéru C. L., K.. O.. Na základe návrhu žalobkyne zo dňa 2.9.2015 na podklade verejnej listiny, rozhodnutia Okresného súdu Humenné sp. zn. 8C 1206/89 zo dňa 21.12.1989 Okresný úrad Humenné, katastrálny odbor zapísal vecné bremeno v prospech žalobkyne v znení „ Pod Z XXXX/XXXX zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu navrhovateľky L. E. K.. R., X.. X.X.XXXX, L. R. XXXX/XX, XXX XX P. a rodinných príslušníkov navrhovateľky cez nehnuteľnosti pozemky registra „C“, parc.č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve C. L. K.. O., X.. X.X.I., L. Z. XXXX/X, XXX XX P., na pozemky navrhovateľky, pozemky registra „C“, parc. č. XXXX/X a parc. č. 2373/2, zapísané na LV č. XXX zo dňa 2.9.2015.
3. Podaním zo dňa 18.11.2016 C. L. ako povinná osoba v zmysle zapísaného vecného bremena podala návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona a žiadala, aby správny orgán vykonal výmaz nesprávne zapísaného vecného bremena z dôvodu, že nie je v súlade s verejnou listinou, ktorou je rozhodnutie Okresného súdu Humenné sp. zn. 8C 1206/89 zo dňa 21.12.1989, nakoľko z tohto rozhodnutia vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené iba medzi účastníkmi súdneho konania a je teda zriadené „in personam“. Na základe tohto návrhu orgán správy katastra začal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, v ktorom opísal dovtedy zistený skutkový stav a poučil účastníkov konania o možnosti vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy.
4. Žalobkyňa, v tom čase účastníčka správneho konania vo vyjadrení k veci uviedla, že zápis vecného bremena nie je v rozpore s verejnou listinou, keďže sa v danom prípade jedná o vecné bremeno „in rem“ a prechádza spoločne s vlastníctvom danej nehnuteľnosti na nadobúdateľa. Navrhla preto návrh na opravu chýb zamietnuť.
5. Okresný úrad Humenné, katastrálny odbor ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 19.12.2016 rozhodnutie Č.. I.-XXX/XXXX/Kr, ktorým vyhovel návrhu účastníčky konania C. L. a vykonal opravu chyby v katastrálnom operáte tak, že zrušil zápis vyššie uvedeného vecného bremena. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na opravu chýb zamietne alebo aby toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie. Namietala nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vychádza z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a správny orgán prejudikoval rozhodnutie už v oznámení o začatí konania. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím zo dňa 17.3.2017, Č.. I. X/XXXX/Mi napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.
6. Predmetom preskúmania bolo v zmysle žaloby rozhodnutie žalovaného č. I. X/XXXX/Mi zo dňa 17.3.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol a napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadkupotvrdil. Žalobkyňa namietala nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav, ktorý nie je v súlade s obsahom administratívneho spisu a predloženými listinnými dokladmi, namietala nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí, ktoré sú podľa žalobkyne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
7. Správny súd poukázal na to, že z citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť význam záznamu v katastri nehnuteľností, ktorý je jedným z druhov zápisov do katastra. Záznam, na rozdiel od vkladu, nemá právotvorné, konštitutívne účinky, teda sám o sebe nespôsobuje vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam, ale iba ich deklaruje zápisom a to na základe určitej verejnej listiny, ktorá tieto práva preukazuje a osvedčuje. Samotný záznam teda nespôsobuje ich vznik, keďže práva existujú aj bez záznamu a záznam má zabezpečiť zásadu formálnej publicity katastra. V danom prípade bol na návrh žalobkyne vykonaný zápis o vecnom bremene spočívajúcom v práve prechodu žalobkyne a jej rodinných príslušníkov cez susediace pozemky vo vlastníctve účastníčky konania C. L., K.. O. za účelom vstupu na pozemky vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa bola právnou nástupkyňou žalobcu E.Á. R. v konaní pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 8C 1206/89, ktorého výsledkom bol schválený zmier zo dňa 21.12.1989 Právna nástupkyňa žalovaného E. O. v konaní pred Okresným súdom Humenné, ktorý bol povinnou osobou z vecného bremena, využila svoje právo podať návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorá spočívala v chybnom zápise vecného bremena v prospech žalobkyne, pričom jej návrhu bolo vyhovené prvostupňovým správnym orgánom, ktorého rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím správnym orgánom.
8. Opravu chyby v katastrálnom operáte vykonal prvostupňový správny orgán postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ Katastrálneho zákona, keď uvedenou opravou sa mal zabezpečiť súlad údajov katastra s verejnou listinou. Inak povedané, správne orgány dospeli k záveru, že zápis zmeny č. 2032/15 na základe verejnej listiny B. XXXX/XXXX nemal byť vykonaný, keďže bol v rozpore s verejnou listinou, ktorou je rozhodnutie Okresného súdu Humenné sp. zn. 8C 1206/89 zo dňa 21.12.1989. V ust. § 59 katastrálny zákon upravuje postup pri oprave chýb v operáte a určuje, v akých prípadoch je možné urobiť takúto opravu. Kataster nehnuteľností je založený na princípoch formálnej a materiálnej publicity. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra však nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku a údaje tam uvedené disponujú prezumpciou správnosti, ak sa nepreukáže opak. Opak pritom možno preukázať buď v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti (tzv. určovacia žaloba podľa Civilného sporového poriadku). Inštitút opravy chýb ako osobitný druh katastrálneho konania je nenahraditeľným v oblasti zdokonaľovania databázy údajov katastra. Najčastejším dôvodom začatia konania o oprave chýb je rozpor zapísaného údaju v katastri s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo resp. ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú existenciu zapísaných či inak evidovaných údajov katastra. Účelom opravy chýb je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom a teda právnej istoty a zákonnosti. Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá v zásade vplyv na vznik, zánik ani na zmenu práv k nehnuteľnostiam. Aplikujúc na konkrétny prípad, podľa § 59 katastrálneho zákona správny orgán nemá oprávnenie rozhodovať o spornej otázke, či žalobkyňa je nositeľkou práva z vecného bremena, teda nemá právomoc určiť existenciu práva, má len posúdiť, či zapísaný stav je v súlade s verejnou alebo inou listinou, teda či zapísané právo skutočne z takejto listiny vyplýva. Z obsahu schváleného zmieru je zrejmé, že ide o vecné bremeno práva prechodu pôvodne zriadené v prospech konkrétnych fyzických osôb označených menom a priezviskom a nie v prospech žalobkyne ako súčasnej vlastníčky nehnuteľností. Postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona je možné domáhať sa v stanovených prípadoch opravy údajov, ktoré sa prejavujú rozporom s verejnou listinou alebo inou listinou, s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra alebo s výsledkom revízie údajov katastra, pričom nemožno opomenúť obmedzenie uvedené v § 59 ods. 4 zákona. Zápis v katastri ohľadom vecného bremena „in rem“ v prospech žalobkyne, ktorý bol rozhodnutiami správnych orgánov v danom prípade vymazaný z titulu opravy chýb, by spôsobil zásah do vlastníckeho práva vlastníčky susediacej nehnuteľnosti, na ktorej by sa malo zriadiť vecné bremeno práva prechodu. Zároveň by takýmto zápisom bolo mimosúdne, administratívnou cestou prakticky určené právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobkyne. Získanie oprávnenia z vecného bremena spočívajúceho v práveprechodu je možné na základe zásady súčinnosti dotknutých subjektov, t. j. dohodou, prípadne žalobou v samostatnom občianskoprávnom konaní.
9. Ďalej správny súd uviedol, že na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/38/2015 poukazuje aj žalovaný vo svojich vyjadreniach a uvádza ho na podporu správnosti svojho postupu. V predmetnej veci súdy skúmali správnosť napadnutých rozhodnutí orgánov správy katastra, ktorými bola opravená chyba v katastrálnom operáte a to tak, že záznam vecného bremena práva prechodu v prospech konkrétnych osôb, t. j. „in personam“ bol na návrh účastníkov zmenený na záznam vecného bremena v prospech vlastníkov predmetných nehnuteľností vo všeobecnosti, t. j. „in rem“. Žalobcovia pred správnym súdom namietali, že zo zmluvy o zriadení vecného bremena nevyplýva vecné bremeno „in rem“, ale „in personam“. Krajský súd zamietol žalobu s tým, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom. Najvyšší súd v citovanom rozsudku zrušil rozsudok krajského súdu a to prevažne z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odstavci. Od tohto konania sa vec líšila v tom, že kým v tomto konaní oprava chýb spočívala v odstránení záznamu o vecnom bremene „in rem“, v spomínanej veci sa jednalo o opravu chýb v zápise z vecného bremena „in personam“ práve na „in rem“. Jednalo sa teda o obrátený problém, pričom Najvyšší súd sa priklonil k názoru, že ak z verejnej listiny nevyplýva jednoznačne, že sa jedná o zriadenie vecného bremena „in rem“, nemožno takýto zápis vykonať, keďže by to mohlo viesť k takému zásahu do vlastníckych práv, na ktorý kataster ako správny orgán nemá oprávnenie. Kým v spomínanom prípade došlo k nesprávnej oprave, ktorou sa zapísalo vecné bremeno „in rem“, v tomto prípade došlo naopak, k výmazu zápisu vecného bremena „in rem“, ktorého povaha, že sa vzťahuje na vec, nebola posúdená v súlade s predloženou verejnou listinou. Poukazujúc na závery Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn 5Sžo/38/2015 je teda možné analogicky posúdiť vykonanie opravy tak, ako to urobil prvostupňový správny orgán a následne jej potvrdenie rozhodnutím žalovaného za správne a v súlade so zákonom, keď správne orgány len napravili chybný zápis vecného bremena pod B. XXXX/XXXX v prospech žalobkyne, ktorý nekorešpondoval s obsahom predložených verejných listín. V tomto konkrétnom prípade teda oprava chýb v katastrálnom operáte splnila svoj účel a napravila nesprávny zápis vecného bremena, ktorý nekorešpondoval s verejnou alebo inou listinou a teda bol vykonaný v rozpore so zákonom.
10. Podľa správneho súdu základnou otázkou pre posúdenie, či na nehnuteľnosti existuje vecné bremeno spojené s právom prechodu, z ktorého oprávnenou osobou je žalobkyňa, je ustálenie, či sa v danom prípade jedná o vecné bremeno „in rem“ alebo „in personam“. Ohľadom tejto otázky však existuje spor. Vecné bremeno, ako už bolo vyššie uvedené, vzniklo v prospech oprávnenej osoby E. R., pričom povinnou osobou v zmysle uzavretého súdneho zmieru bol E. O.. Žalobkyňa tvrdí, že takéto vecné bremeno aj napriek tomu nezodpovedajúcej formulácii je zo svojej podstaty vecným bremenom „in rem“, keďže len takto je naplnený jeho účel, keď právo prechodu by malo byť vždy späté s určitou nehnuteľnosťou a teda že ona ako nadobúdateľka nehnuteľností po svojom otcovi je oprávnenou osobou z vecného bremena, keďže oprávnenie na ňu prešlo z titulu nadobudnutia vlastníctva. Rovnako na vlastníčku susediacich nehnuteľností podľa názoru žalobkyne prešla povinnosť z vecného bremena. Správny súd uviedol, že z platnej právnej úpravy ani právnej teórie nevyplýva, aby vecné bremeno práva prechodu muselo byť automaticky vecným bremenom „in rem“. Vždy závisí v konkrétnom prípade od vôle účastníkov právneho vzťahu a od následnej formulácie, ako sa vecné bremeno zriadi, teda akú bude mať povahu. Aj vecné bremeno, týkajúce sa práva prechodu cez určitú nehnuteľnosť k inej nehnuteľnosti môže byť zriadené iba pre konkrétnu oprávnenú osobu a späté iba s touto osobou. Žalobkyňa sa síce v žalobe odvoláva na judikatúru, ktorá by mala korešpondovať s jej tvrdeniami, túto však nijako nekonkretizovala a neuviedla žiadne konkrétne súdne rozhodnutie, ktoré by podporovalo jej právne závery. Otázka, či sa v danom prípade s konečnou platnosťou jedná o vecné právo „in rem“ alebo „in personam“ resp. či žalobkyňa je nositeľkou práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v práve prechodu, však nie je predmetom tohto konania. Správny súd v tomto konaní iba preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a neurčuje povahu vecného bremena, či dokonca jeho existenciu.
11. Na zdôraznenie správnosti vyššie uvedenej argumentácie správny súd poukázal aj na určitú„dobromyseľnosť“ účastníčky konania C. L., ktorá nadobúdala nehnuteľnosti po svojom otcovi E. O. s tým, že tieto nie sú zaťažené vecným bremenom, s čím v tom čase korešpondoval aj stav zápisov v katastrálnom operáte, keď predmetné nehnuteľnosti podľa oficiálneho zápisu, ktorý nikto nenapádal, neboli v tom čase zaťažené žiadnym vecným bremenom. Prvostupňový správny orgán v takomto prípade nemal inú možnosť, ako vykonať na návrh opravu spočívajúcu vo výmaze zápisu o vecnom bremene v prospech žalobkyne a to z dôvodu, že bolo potrebné zabezpečiť súlad zápisu s verejnou listinou. Zápis vecného bremena v znení, v akom bol pôvodne vykonaný podľa verejnej listiny Z 1761/2015 zo dňa 2.9.2015 nekorešpondoval s rozhodnutím Okresného súdu Humenné sp zn. 8C 1206/89 zo dňa 21.12.1989 o schválení súdneho zmieru, ktoré je verejnou listinou, ktorá mala preukazovať existenciu vecného bremena v prospech žalobkyne ani s obsahom darovacích zmlúv. Je nepochybné, že je tu spor ohľadom samotnej existencie vecného bremena v prospech žalobkyne, pričom však takýto spor nie je oprávnený riešiť s konečnou platnosťou ani správny súd, ani príslušný orgán správy katastra, ale civilný súd na základe žaloby o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V prípade, ak by príslušný civilný súd určil, že žalobkyňa má právo prechodu resp. že vlastníčka susediacich nehnuteľností je povinná strpieť prechod žalobkyne na svoje pozemky, na základe takéhoto súdneho rozhodnutia by mohlo byť zapísané vecné bremeno k predmetným nehnuteľnostiam do katastra. Z verejnej listiny, ktorou je rozhodnutie o schválení súdneho zmieru z roku 1989 nevyplýva, že sa v danom prípade má jednať o vecné bremeno „in rem“, poukazujúc na formuláciu samotného zmieru, ktorá nepoužíva termíny „vlastník“, ale označuje konkrétne strany sporu, žalobcu a žalovaného, teda E. R. a E. O.. Aj keď žalobkyňa predložila k súdnemu rozhodnutiu aj darovaciu zmluvu, ktorá preukazuje nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam, z tejto zmluvy rovnako nijakým spôsobom nevyplýva, že na ňu spolu s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, dovtedy vo vlastníctve jej otca, prešlo aj právo v podobe vecného bremena. Vecné bremeno resp. zmienka o ňom sa v darovacej zmluve nenachádza, pričom ak by sa aj zmluvou previedlo, bol by takýto postup napadnuteľný práve z dôvodu existencie vyššie uvedeného sporu ohľadom povahy bremena. Taktiež ani z darovacej zmluvy, ktorou nadobudla susediace nehnuteľnosti účastníčka konania C. L. nevyplýva, že by na ňu mala prejsť povinnosť vyplývajúca z vecného bremena a to strpieť prechod žalobkyne a jej rodinných príslušníkov cez jej pozemok.
12. Podľa správneho súdu za takýchto okolností bolo nutné prisvedčiť žalovanému, že právo prechodu aj po darovaní patrilo stále osobe E. R. ako oprávnenej osobe z vecného bremena a zaniklo najneskôr jeho smrťou, nakoľko opak takéhoto záveru nebol žiadnou verejnou listinou preukázaný. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že aj samotný zápis vecného bremena Z 1761/20015 zo dňa 2.9.2015 vykonaný v prospech žalobkyne bol formulovaný ako „in personam“, čo však rovnako nevyplývalo zo žiadnej predloženej verejnej listiny, a preto takýto zápis ani nemal byť vykonaný.
O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
13. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu zo strany žalobkyne ako sťažovateľky bola podaná kasačná sťažnosť z dôvodu, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Sťažovateľka považuje právne posúdenie veci správnym súdom, ktorého výsledkom je záver, že z verejnej listiny, ktorou je rozhodnutie o schválení súdneho zmieru z roku 1989 nevyplýva, že sa v danom prípade má jednať o vecné bremeno „in rem", že je nutné prisvedčiť žalovanému ako aj prvostupňovému správnemu orgánu, že právo prechodu aj po darovaní patrilo stále osobe E. R. ako oprávnenej osobe z vecného bremena a zaniklo najneskôr jeho smrťou a vykonanie opravy tak, ako to urobil prvostupňový správny orgán a následne jej potvrdenie rozhodnutím žalovaného, je správne a v súlade so zákonom, za nesprávne z týchto dôvodov: Správny súd nesprávne právne posúdil vec vychádzajúc z týchto nesprávnvch záverov:
14. Správny súd nesprávne v rozsudku uvádza, že z obsahu schváleného zmieru je zrejmé, že ide ovecné bremeno práva prechodu pôvodne zriadené v prospech konkrétnych fyzických osôb označených menom a priezviskom. V schválenom zmieri nie je uvedené meno a priezvisko konkrétnych fyzických osôb tak, ako to nesprávne uvádza správny súd. V schválenom zmieri je oprávnený z vecného bremena označený ako žalobca a povinný z vecného bremena ako žalovaný. Je zrejmé, že E. R. sa ako žalobca podanou žalobou domáhal zriadenia vecného bremena proti E. O. ako žalovanému, preto je logické, že v podanej žalobe žalobca a žalovaný museli byť označení menom a priezviskom a takto museli byt' označení aj v súdnom rozhodnutí, ktorým bol schválený zmier. Z označenia žalobcu a žalovaného menom a priezviskom v súdnom rozhodnutí, nie je možné vyvodiť záver, že v danom prípade bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu „in personam".
15. K argumentácii správneho súdu, že vecné bremeno pôvodne nebolo zriadené v prospech žalobkyne ako súčasnej vlastníčky nehnuteľností, sťažovateľka uvádza, že nikdy netvrdila, že súdom schváleným zmierom bolo v jej prospech ako súčasnej vlastníčky nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno práva prechodu. Sťažovateľka svoje právo odvodzovala zo skutočnosti, že súdom schváleným zmierom bolo zriadené vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, preto v súlade s ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam - parcele registra „C”, parcelné číslo 2373/1, o výmere 419 m2, druh pozemku: Záhrady a parcele registra „C”, parcelné číslo 2373/2, o výmere 328 m2, druh pozemku: Záhrady, zapísaným na Liste vlastníctva č. XXX, S.: P., S.: P., F. Ú.: P. vlastníkom týchto nehnuteľností - pôvodne oprávneným z vecného bremena E. R. na žalobkyňu, sa žalobkyňa stala oprávnenou z vecného bremena.
16. Nesprávny je aj záver správneho súdu, že zápis v katastri ohľadom vecného bremena „in rem” v prospech žalobkyne, by spôsobil zásah do vlastníckeho práva vlastníčky susediacej nehnuteľnosti, na ktorej by sa malo zriadiť vecné bremeno práva prechodu a zároveň by takýmto zápisom bolo mimosúdne, administratívnou cestou prakticky určené právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobkyne. Sťažovateľka tvrdí, že súdom schváleným zmierom bolo zriadené vecné bremeno pôsobiace „in rem", t.j. vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a sťažovateľka sa stala oprávnenou z vecného bremena nadobudnutím nehnuteľností od pôvodne oprávneného z vecného bremena E. R. s poukazom na
ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zápisom vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe uznesenia Okresného súdu Humenné SP. zn. 8C 1206/89 zo dňa 21.12.1989 a v súlade s ust. 5 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva vlastníčky susediacej nehnuteľnosti a nemohlo byť administratívnou cestou prakticky určené právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobkyne.
17. Vecné bremeno práva prechodu nebolo zriadené zápisom v katastri. Vecné bremeno bolo v danom prípade zriadené súdom schváleným zmierom a zapísané do katastra nehnuteľností záznamom. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že záver správneho súdu, podľa ktorého zápis v katastri ohľadom vecného bremena „in rem" v prospech žalobkyne, by spôsobil zásah do vlastníckeho práva vlastníčky susediacej nehnuteľnosti, na ktorej by sa malo zriadiť vecné bremeno práva prechodu a zároveň by takýmto zápisom bolo mimosúdne, administratívnou cestou prakticky určené právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobkyne je v rozpore s jeho záverom uvádzaným v odseku 50 odôvodnenia rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že správny súd na jednej strane tvrdí, že záznam nemá právotvorné, konštitutívne účinky, teda sám o sebe nespôsobuje vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam a následne tvrdí že zápisom v katastri sa malo zriadiť vecné bremeno práva prechodu a že by takýmto zápisom bolo mimosúdne, administratívnou cestou prakticky určené právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobkyne. Vzhľadom na uvedené rozporné záverysprávneho súdu, z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť na základe čoho správny súd dospel k záveru, že zápisom vecného bremena v katastri sa malo zriadiť vecné bremeno a že by takýmto zápisom bolo mimosúdne, administratívnou cestou prakticky určené právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobkyne. Odôvodnenie rozsudku nezodpovedá zákonnej požiadavke presvedčivosti odôvodnenia rozsudku vyplývajúcej z ust. § 139 ods. 2 SSP.
18. Z uvedených skutočností je zrejmé, že záver správneho súdu, že zápis v katastri ohľadom vecného bremena „in rem" v prospech žalobkyne, by spôsobil zásah do vlastníckeho práva vlastníčky susediacej nehnuteľnosti, na ktorej bv sa malo zriadiť vecné bremeno práva prechodu a zároveň by takýmto zápisom bolo mimosúdne, administratívnou cestou prakticky určené právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobkyne, je nesprávny.
19. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/38/2015 zo dňa 19.11.2015, na ktorý sa správny súd odvoláva, najvyšší súd na str. 6 v druhom odseku uvádza záver že podľa názoru najvyššieho súdu bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúcu sa zápisov vecného bremena z vyššie označenej zmluvy o zriadení vecného bremena v znení dodatku č. 1 zamietnuť z dôvodu, že podľa § 59 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností správny orgán nemá oprávnenie rozhodovať o spornej otázke, či sa v danom prípade jedná o vecné bremeno „in rem” alebo „in personam". Ďalej v predmetnom rozsudku najvyšší súd uvádza, že zápisom vecného bremena do katastra sa údaj o takto formulovanom vecnom bremene stal právne záväzný, preto žalovaný správny orgán nepostupoval správne, keď opravou v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona zmenil vecné bremeno práva prechodu z práva „in personam“ na „in rem". Správny súd nesprávne analógiou aplikoval závery vyššie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu na vykonanie opravy v tejto právnej veci. Ak by správny súd správne aplikoval závery najvyššieho súdu uvedené v predmetnom rozsudku na túto právnu vec, musel dospieť k záveru, že opravou chyby v katastrálnom operáte prvostupňový správny orgán nemohol zrušiť vecné bremeno zapísané pod B. XXXX/XXXX. Pri analogickom použití záverov rozsudku najvyššieho súdu na opravu chyby v tejto právnej veci možno dospieť len k záveru, že ak prvostupňový správny orgán v súlade s verejnou listinou zapísal vecné bremeno do katastra nehnuteľností, tento zápis sa stal právne záväzný a prvostupňový správny orgán nebol oprávnený zrušiť vecné bremeno postupom podľa ust. § 59 ods. 1 katastrálneho zákona.
20. Správny súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že ohľadom otázky, či sa v danom prípade jedná o vecné bremeno „in rem" alebo vecné bremeno „in personam" existuje spor. Je zrejmé, že spor, či sa v danom prípade jedná o vecné bremeno „in rem” alebo vecné bremeno „in personam” vznikol až po zápise vecného bremena do katastra nehnuteľností. Napriek tomu, že správny súd sa odvoláva na rozsudok najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva záver, že správny orgán nemá oprávnenie rozhodovať o spornej otázke, či sa jedná o vecné bremeno „in rem” alebo „in personam", správny súd v rozpore so závermi tohto rozsudku, považuje za správne a zákonné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a prvostupňového správneho orgánu, ktorý zrušením zapísaného vecného bremena postupom podľa ust. § 59 ods. 1 katastrálneho zákona riešil spornú otázku týkajúcu sa charakteru vecného bremena. Správny súd nesprávne uvádza, že najvyšší súd sa priklonil k názoru, že ak z verejnej listiny nevyplýva jednoznačne, že sa jedná o zriadenie vecného bremena „in rem", nemožno takýto zápis vykonať, keďže by to mohlo viesť k takému zásahu do vlastníckych práv, na ktorý kataster ako správny orgán nemá oprávnenie.
21. Sťažovateľka nesúhlasí so záverom správneho súdu, že správne orgány vykonanou opravou len napravili chybný zápis vecného bremena pod B. XXXX/XXXX v prospech žalobkyne, ktorý nekorešpondoval s obsahom predložených verejných listín. Sťažovateľka tvrdí, že na liste vlastníctva č. XXX, pre kat. územie P. v časti „C” - „Ťarchy” pod Z XXXX/XXXX bolo Okresným úradom Humenné, katastrálnym odborom zapísané vecné bremeno v súlade s predloženou verejnou listinou a v súlade so zákonom. Zápis vecného bremena nebol v rozpore s verejnou listinou, preto neboli splnené podmienky na opravu údajov katastra nehnuteľností podľa 5 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona azrušenie zapísaného vecného bremena.
2 2. Je nepochybné, že prvostupňový správny orgán pred zápisom vecného bremena do katastra nehnuteľností skúmal charakter vecného bremena vyplývajúceho z uznesenia Okresného súdu Humenné 8C 1206/89 zo dňa 21.12.1989 a dospel k záveru, že na podklade tohto súdneho rozhodnutia je potrebné zapísať záznamom vecné bremeno do katastra nehnuteľností, preto vecné bremeno zapísal. Sťažovateľka zastáva názor, že na základe návrhu C. L. na opravu chyby z dôvodu, že podľa jej názoru bolo v danom prípade zriadené vecné bremeno „in personam", nie „in rem", nemohol prvostupňový správny orgán opraviť údaje v katastri nehnuteľností tak, že zrušil zapísané vecné bremeno pretože, ako uvádza správny súd, takýto spor príslušný orgán správy katastra, nebol oprávnený riešiť. Spor spočívajúci v rozdielnom právnom názore na charakter vecného bremena vyplývajúceho z uznesenia Okresného súdu Humenné SP. zn. 8C 1206/89 zo dňa 21.12.1989 nemohol byť predmetom konania o opravu chyby v katastrálnom operáte. Z rozsudku najvyššieho súdu, na ktorý sa odvoláva správny súd, vyplýva záver, že povinnosťou prvostupňového správneho orgánu bolo v danom prípade návrh C. L. na opravu chyby zamietnuť.
23. V ods. 53 odôvodnenia rozsudku správny súd uvádza, že z platnej právnej úpravy ani právnej teórie nevyplýva, aby vecné bremeno práva prechodu muselo byť automaticky vecným bremenom „in rem". Vždy závisí v konkrétnom prípade od vôle účastníkov právneho vzťahu a od následnej formulácie, ako sa vecné bremeno zriadi, teda akú bude mať povahu. Aj vecné bremeno týkajúce sa práva prechodu cez určitú nehnuteľnosť k inej nehnuteľnosti maže byť zriadené iba pre konkrétnu oprávnenú osobu a späté iba s touto osobou. Žalobkyňa sa síce v žalobe odvoláva na judikatúru, ktorá by mala korešpondovať s jej tvrdeniami, túto však nijako nekonkretizovala a neuviedla žiadne konkrétne súdne rozhodnutie, ktoré by podporovalo jej právne závery. Otázka, či sa v danom prípade s konečnou platnosťou jedná o vecné bremeno „in rem" alebo „in personam" resp. či žalobkyňa je nositeľkou práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v práve prechodu, však nie je predmetom tohto konania. Správny súd v tomto konaní iba preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a neurčuje povahu vecného bremena, či dokonca jeho existenciu. Uvedené závery súdu sú nesprávne z týchto dôvodov : k záveru správneho súdu, že z platnej právnej úpravy ani právnej teórie nevyplýva, aby vecné bremeno práva prechodu muselo byt' automatický vecným bremenom „in rem” sťažovateľka uvádza že ak je zriadené vecné bremeno práva prechodu pre oprávneného z vecného bremena, ktorý je vlastnícky spätý s nehnuteľnosťou, pre využívanie ktorej sa právo prechodu zriaďuje, ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, t.j. vecné bremeno pôsobiace „in rem". Podľa ustálenej súdnej praxe, ak ide o vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pre vlastníka určitej nehnuteľnosti, ktoré slúži na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve osoby oprávnenej z vecného bremena (sem patrí aj vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok), ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti pôsobiace „in rem".
24. Sťažovateľka poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SP. zn. 1 Cdo 40/2008 zo dňa 31.03.2009, v ktorom najvyšší súd uvádza: „Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti pôsobia in rem. Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sem patrí aj vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok. Právne závery sťažovateľky, že v danom prípade ide o vecné bremeno „in rem" vyplývajú napr. aj z týchto ďalších súdnych rozhodnutí: rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/334/2014 zo dňa 27.05.2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/108/2014 zo dňa 16.12.2014.
2 5. K stanovisku správneho súdu, že správny súd v tomto konaní iba preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a neurčuje povahu vecného bremena, či dokonca jeho existenciu sťažovateľka uvádza, že bez toho, aby správny súd náležite a správne posúdil vecné bremeno vyplývajúce z uznesenia Okresného súdu Humenné SP. zn. 8C 1206/89 zo dňa 21.12.1989, nemohol vo veci vydať správne rozhodnutie. Je nepochybné, že prvostupňový správny orgán a žalovaný prirozhodovaní posudzovali existenciu a charakter vecného bremena vyplývajúceho z uznesenia Okresného súdu Humenné SP. zn. 8C 1206/89 zo dňa 21.12.1989 a dospeli k nesprávnemu záveru. Ak správny súd neposudzoval správnosť záverov správnych orgánov o existencii a charaktere vecného bremena, nemohol správne a náležite posúdiť zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov a správne vo veci rozhodnúť.
2 6. V ods. 54. odôvodnenia rozsudku správny súd na zdôraznenie správnosti svojej argumentácie uvedenej v odseku 53. odôvodnenia rozsudku, poukazuje aj na určitú „dobromyseľnosť" účastníčky konania C. L., ktorá nadobudla nehnuteľnosti po svojom otcovi E. O. s tým, že tieto nie sú zaťažené vecným bremenom, s čím vtom čase korešpondoval aj stav zápisov v katastrálnom operáte. Ďalej správny súd uvádza, že z verejnej listiny, ktorou je rozhodnutie o schválení zmieru z roku 1989 nevyplýva, že sa v danom prípade má jednať o vecné bremeno „in rem", poukazujúc na formuláciu samotného zmieru, ktorá nepoužíva termín „vlastník”, ale označuje konkrétne strany sporu, žalobcu a žalovaného, teda E. R. a E.Z. O.. Uvedené závery súdu sú nesprávne. Sťažovateľka považuje za nesprávny záver správneho súdu, že z verejnej listiny, ktorou je rozhodnutie o schválení súdneho zmieru z roku 1989 nevyplýva, že sa v danom prípade má jednať o vecné bremeno „in rem". Takýto záver správny súd uvádza poukazujúc na formuláciu zmieru, ktorá nepoužíva termíny „vlastník”, ale označuje konkrétne strany sporu, žalobcu a žalovaného, teda E.Á. R. a E. O.. Nesprávnosť uvedeného záveru správneho súdu vyplýva z týchto skutočností: Uznesením Okresného súdu Humenné SP. zn. 8C 1206/89 zo dňa 21.12.1989 súd schválil zmier uzavretý účastníkmi konania: žalobcom E. R., X.. XX.X.XXXX, L. P., U. XX a žalovaným E. O., X.. X.X.XXXX, L. P., V. XXXX/X v tomto znení: „Dohodou účastníkov sa žalovaný z a v ä z u j e trpieť prechod žalobcu a rodinných príslušníkov žalobcu cez nehnuteľnosť EN XXXX, záhrada o výmere XXX m2, zapísanú na LV XXX, kat. územie P. vo výlučnom vlastníctve žalovaného na pozemky žalobcu U. XXXX/X, XXXX/X, B. X. Z. XXX, F.. Ú. P..”
Z formulácie súdom schváleného zmieru vyplýva, že v danom prípade bolo vlastníkom nehnuteľnosti Júliusom Forgáčom, ako povinným z vecného bremena, zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu na pozemky vo vlastníctve E. R., ako oprávneného z vecného bremena. Žalobca E. R. bol vlastníkom nehnuteľností, pre využívanie ktorých bolo právo prechodu zriadené. Ide teda o vecné bremeno, ktoré slúži na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve osoby oprávnenej z vecného bremena. Vecné bremená spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľností buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľností iného konkrétneho vlastníka alebo na prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Súdom schváleným zmierom bolo v danom prípade zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu v prospech žalobcu E. R., ako vlastníka nehnutel'nosti, ktoré slúži na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve osoby oprávnene z vecného bremena. Takéto vecné bremeno je podľa ustálenej súdnej praxe vecným bremenom spojeným s vlastníctvom nehnuteľnosti, t.j. vecným bremenom pôsobiacim „in rem". 2 7. Z formulácie celého znenia súdom schváleného zmieru vyplýva, že právo prechodu slúži na využívanie konkrétnej nehnuteľnosti vlastnícky patriacej oprávnenej osobe, t.j. E. R.. Pretože oprávnená osoba je vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti (v danom prípade k nehnuteľnostiam U. XXXX/X, XXXX/X, B. X. Z. XXX, F.. Ú. P.), nemôže ísť o právo pôsobiace „in personam", ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. Na vyššie uvedenú skutočnosť nemá žiaden vplyv to, že formulácia zmieru nepoužíva termíny „vlastník”, ale označuje konkrétne strany sporu, žalobcu a žalovaného, teda E. R.. Sťažovateľka nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu, ktorý na zdôraznenie správnosti svojej argumentácie uvedenej v odseku 53. odôvodnenia rozsudku, poukazuje aj na určitú „dobromyseľnosť" účastníčky konania C. L., ktorá nadobudla nehnuteľnosti po svojom otcovi E. O. s tým, že tieto nie sú zaťažené vecným bremenom, s čím vtom čase korešpondoval aj stav zápisov v katastrálnom operáte z týchto dôvodov: Z ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že podmienkou toho, aby na nadobúdateľku nehnuteľností zaťažených vecným bremenom „in rem" C. L. prešla povinnosť z vecného bremena nebolo to, aby v darovacej zmluve, ktorou nadobudla nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom „inrem" do výlučného vlastníctva bolo uvedené, že na darovaných nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno. V prípade vecného bremena pôsobiaceho „in rem „ prechádza zo zákona so zmenou vlastníctva veci na nadobúdateľa aj povinnost' z vecného bremena, ktorým je nehnuteľnosť zaťažená v prospech oprávneného subjektu, preto je v danom prípade irelevantné, že v darovacej zmluve, ktorou C. L. nadobudla nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom „in rem" do svojho vlastníctva nebolo uvedené, že darované nehnuteľností sú zaťažené vecným bremenom. Sťažovateľka a jej rodinní príslušníci aj po smrti otca sťažovateľky E. R. právo prechodu cez nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom využívali.
28. V ods. 55. odôvodnenia rozsudku správny súd uvádza, že je nutné prisvedčiť žalovanému ako aj prvostupňovému správnemu orgánu, že právo prechodu aj po darovaní patrilo stále osobe E. R. ako oprávnenej osobe z vecného bremena a zaniklo najneskôr jeho smrťou, nakoľko opak takéhoto záveru nebol žiadnou verejnou listinou preukázaný. Súd poukazuje na skutočnosť, že aj samotný zápis vecného bremena Z 1761/2015 zo dňa 2.9.2015 vykonaný v prospech žalobkyne bol formulovaný ako „in personam", čo však rovnako nevyplývalo zo žiadnej predloženej verejnej listiny, a preto takýto zápis ani nemal byt' vykonaný. Uvedené závery súdu sú nesprávne. Sťažovateľka nesúhlasí so záverom správneho súdu, že právo prechodu aj po darovaní patrilo stále osobe E. R. ako oprávnenej osobe z vecného bremena a zaniklo najneskôr jeho smrťou, nakoľko opak takéhoto záveru nebol žiadnou verejnou listinou preukázaný. V danom prípade bolo súdom schváleným zmierom zriadené vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, t.j. vecné bremeno pôsobiace „in rem", ktoré nezaniklo smrťou E. R. ale v dôsledku prevodu nehnuteľností pôvodne oprávneným z vecného bremena E. R. na sťažovateľku, prešlo na sťažovateľku, ako nadobúdateľku nehnuteľností. Opak záveru, že právo prechodu aj po darovaní patrilo stále osobe E.X. R. ako oprávnenej osobe z vecného bremena a zaniklo najneskôr jeho smrťou bol preukázaný verejnou listinou, a to uznesením Okresného súdu Humenné SP. zn. 8C 1206/89 zo dňa 21.12.1989. 2 9. Správny súd v poukazuje na to, že je nutné prisvedčiť žalovanému ako aj prvostupňovému správnemu orgánu, že právo prechodu aj po darovaní patrilo stále osobe E. R. ako oprávnenej osobe z vecného bremena a zaniklo najneskôr jeho smrťou.
Sťažovateľke nie je jasné, z akých skutočností správny súd vyvodil záver, že je nutné prisvedčiť žalovanému ako aj prvostupňovému správnemu orgánu, že právo prechodu aj po darovaní patrilo stále osobe E. R. ako oprávnenej osobe z vecného bremena a zaniklo najneskôr jeho smrťou ak, ako uvádza v odseku 53. odôvodnenia rozsudku, neposudzoval povahu vecného bremena, či dokonca jeho existenciu. Sťažovateľka poukazuje aj na skutočnosť, že z odôvodnenia rozsudku správnym súdom nie je možné zistiť či správny súd považuje vecné bremeno zapísané pod B. XXXX/XXXX za vecné bremeno „in rem” alebo „in personam"
30. Správny súd v ods. 51. odôvodnenia rozsudku uvádza, že rozhodnutiami správnych orgánov v danom prípade bol z titulu opravy chýb vymazaný zápis v katastri ohľadom vecného bremena „in rem” v prospech žalobkyne. V odseku 55. odôvodnenia rozsudku správny súd uvádza, že zápis vecného bremena Z 1761/2015 zo dňa 2.9.2015 vykonaný v prospech žalobkyne bol formulovaný ako „in personam". Uvedené rozporné závery správneho súdu nezodpovedajú zákonnej požiadavke presvedčivosti rozsudku vyplývajúcej z ust. § 139 ods. 2 SSP.
31. Sťažovateľka navrhuje aby kasačný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove tak, že zruší rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov číslo: Xo 5/2017/Mi zo dňa 17.3.2017 a vec vráti Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov na ďalšie konanie.
32. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.
3 3. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila ďalšia účastníčka konania, uviedla, že napadnutý rozsudok Krajského súdu považuje za zákonný a vecne správny. Súhlasila s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že vždy závisí v každom konkrétnom prípade od vôle účastníkov právneho vzťahu, aby predovšetkým od následnej precíznej formulácie ako sa vecné bremeno zriadi a teda akú bude maťpovahu. Aj vecné bremeno týkajúce sa práva prechodu cez určitú nehnuteľnosť môže byť zriadené iba pre konkrétnu oprávnenú osobu a späté iba s touto osobou t.j. in personam. Ako vo svojom rozhodnutí správne konštatoval súd, to či v konečnom dôsledku vecné bremeno sa zriadilo ako „in rem“, či „in personam“, respektíve to či žalobkyňa je nositeľkou práva zodpovedajúceho z vecného bremenu, spočívajúce v práve prechodu nie je predmetom konania. Predmetom konania je, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom pri oprave chýb v katastrálnom operáte a nie povaha zriadenia vecného bremena, či dokonca jeho samotná existencia. Schválený súdny zmier v uznesení Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 8C/1206/89 zo dňa 29.12.1989 nepripúšťa iný výklad ako ten, že vecné bremeno bolo dohodou účastníkov zriadené s účinkami in personam, teda výlučne medzi osobou E. R. ako žalobcu a v danom právnom spore osobou E.Z. O. ako žalovaného. Žiadal najvyšší súd, aby kasačná sťažnosť bola ako nedôvodná zamietnutá a bola mu priznaná náhrada trov konania.
III. Konanie na kasačnom súde, právne názory kasačného súdu
34. Najvyšší súd SR konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia 18.12.2019 bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
3 5. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, odsek 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a že ide o rozsudok proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky nie je dôvodná.
3 6. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností ( zákon účinný do 30.06.2016, ďalej len katastrálny zákon ) kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
38. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
39. Podľa § 5 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. (2) Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. (3) Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik právk nehnuteľnostiam.
40. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. (2) Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. (3) Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
41. Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, Okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
42. Podľa § 59 ods. 2 až 5 Katastrálneho zákona (2) Vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní. (3) Ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.
(4) Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.
(5) Na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 7) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.
43. Podľa § 151 n/ ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
44. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
4 5. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, kasačný súd zistil, že Okresnému úradu P., Katastrálnemu odboru bolo dňa 21.11.2016 doručené podanie ďalšej účastníčky konania C. L., v ktorom podaní žiadala resp. domáhala sa zrušenia vecného bremena na Z. Č.. XXX v katastrálnom území P., zapísaného v prospech E. L. - žalobkyne a jej rodinných príslušníkov, spočívajúce v práve prechodu cez pozemky parcely registra M. F. XXXX/X C. M. XXXX/X, oba v katastrálnom území P. z dôvodu, že nebola účastníkom konania o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Mala za to, žepredmetné vecné bremeno bolo zapísané na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu P. sp.zn. 8C/1206/89 zo dňa 21.12.1989. V zmysle predmetného súdneho rozhodnutia bol medzi vtedajšími účastníkmi konania súdom schválený zmier, ktorým sa žalovaný E. O., bytom P. zaviazal strpieť prechod žalobcu E.X. R. a jeho rodinných príslušníkov cez vtedajšiu parcelu evidencie nehnuteľností (ďalej len EN ) č. 2375- záhrada o výmere XXX metrov štvorcových evidovanú na Z. Č.. XXX v kat. území P., ktoré boli toho času vo výlučnom vlastníctve žalovaného na parcele U. Č.. XXXX/X C. U. Č.. XXXX/X evidované na LV č. XXX Y. F.. Ú. P..
4 6. Okresný úrad P., katastrálny odbor rozhodnutím o oprave chyby v kat. operáte pod č.k. X 371/2016/Kr zo dňa 19.12.2016 rozhodol podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. tak, že opravil údaje v katastri nehnuteľností v katastrálnom území Humenné, ktoré sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou nasledovne:,, Na liste vlastníctva č. 936, v časti C - ťarchy sa ruší vecné bremeno v nasledujúcom znení: „ Pod B. XXXX/XXXX zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce práve v prechodu navrhovateľky L. E., rodenej R. a rodinných príslušníkov navrhovateľky cez nehnuteľnosti - pozemky registra C J. Č.. XXXX/X, parcela Č.. XXXX/X zapísané na LV Č.. XXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve L. C., K. O., L. P. na pozemky navrhovateľky - registra C parcela č. XXXX/X, parcela Č.. XXXX/X, zapísané na LV Č.. XXX zo dňa 02. 09.2015.“ V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvostupňový orgán verejnej správy na to, že pod číslom výkazu zmien 1/72 v k.ú. P. bola do vtedajšej evidencie nehnuteľností (ďalej len EN) zapísaná darovacia zmluva, napísaná vo forme notárskej zápisnice č.N 451/17 - 70 zo dňa 10.09.1970 v zmysle ktorej obdarovaný E. O., K. O. nadobudol výlučné vlastníctvo k parcelám U. XXXX/X a U. XXXX/X v kat. území P.. Tieto parcely boli po technicko - hospodárskom mapovaní prečíslované na parcely U. XXXX/X a U. XXXX/X evidované na LV Č.. XXX kat. územia P.. Uznesením Okresného súdu v P. zo dňa 21.12.1989, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.12.1989 v právnej veci žalobcu E.Á. R., bytom Humenné proti žalovanému E. O. bytom P. S. práve prechodu, súd rozhodol, že dohodou účastníkov sa žalovaný zaviazal strpieť prechod žalobcu a rodinných príslušníkov žalobcu cez nehnuteľnosť U. XXXX- záhrada o výmere XXX metrov štvorcových, zaevidovanú na LV č. XXX v kat. území P., ktorá bola v čase právoplatnosti predmetného uznesenia vo výlučnom vlastníctve žalovaného na pozemky žalobcu U. XXXX/X a U. XXXX/X evidované na LV č. XXX v kat. území P.. Pod číslom výkazu zmien XXX/XXXX Y. F.. Ú. P. L. do KN zapísaná darovacia zmluva uzatvorená v zmysle § 628 Občianskeho zákonníka zo dňa 20.04.2015, ktorá bola zaevidovaná pod č.k. Y. XXX/I.. V zmysle darovacej zmluvy nadobudol obdarovaný - C. L., P. od darcu E. O., P. výlučné vlastníctvo k parcelám registra M. F. XXXX/X - záhrady o výmere XXX H. C. M. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2.
XX. J. č.k. B. - XXXX/I bol do KN zaevidovaný návrh E. L., bytom P. o zápis vecného bremena do KN zo dňa 02.09.2015, ktorým bol pod číslom výkazu zmien XXXX/XXXX Y. F.. Ú. P. do KN zapísaný na LV Č.. XXX v kat. území P. v časti C - ťarchy v nasledujúcom znení:,, Pod B. XXXX/XXXX zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu navrhovateľky - L.F. E., K. R., L. P. a rodinných príslušníkov navrhovateľky cez nehnuteľnosti - pozemky registra C parcela Č.. XXXX/X, parcela č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXX, ktoré súd vo výlučnom vlastníctve L. C., rodenej O., bytom P., na pozemky navrhovateľky - pozemky registra C, parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X zapísané na LV č. XXX zo dňa 02.09.2015. Poukázal na to, že zo samotného znenia vecného bremena je zrejmé, že ide o vecné bremeno zriadené in personam, spočívajúce v práve prechodu cez parcelu U. XXXX (toho času parcela registra M. F. XXXX/X C. M. - F. XXXX/X ) evidovanú na LV č. XXX, v kat. území P. na parcele U. XXXX/X C. U. XXXX/X), toho času parcela registra M. F. XXXX/X C. M. F. XXXX/X, evidované na Z. Č.. XXX v kat. území P. v prospech E. R. a jeho rodinných príslušníkov a z toho vyplýva, že E. L., bytom P. nebola oprávnená podať návrh na zápis vecného bremena. 48. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, namietala, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a je preto nesprávne. Mala za to, že prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam k parcele registra C č. 2375 /1 a 2375/2 zapísané na LV č. XXX okres P. povinným z vecného bremena na C. L., K. O. sa stala táto povinnou z vecného bremena a prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam parcela registra C parcela č. XXXX/X C. XXXX/X zapísané na LV Č.. XXX kat. územie P., oprávneným z vecného bremena na jej osobu sa ona stalaoprávnenou z vecného bremena.
49. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný orgán verejnej správy v rozhodnutí pod č. Xo 5/2017/MI zo dňa 17.03.2017 a to tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v čase vykonania zápisu vecného bremena na LV č. XXX bola na uvedenom liste vlastníctva zapísaná ako vlastníčka parciel M. X. Č.. XXXX/X C. XXXX/X C. L., K. O., ktorá nadobudla tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod č. D XXX/XXXX na LV XXX bola evidovaná ako vlastníčka parciel M. F. Č.. XXX/X, XXX/X E. L., K. R., ktorá ich nadobudla na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod Y. XXX/XX. Podľa názoru žalovaného v danom prípade oprávnenie z vecného bremena je viazané iba na E. R., čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu v P. sp. zn. 8 C 1206/89, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.1989, ktorým súd schválil zmier v znení: Žalovaný E. O. sa zaväzuje trpieť prechod žalobcu E. R. a rodinných príslušníkov žalobcu cez nehnuteľnosť U. XXXX, záhrada o výmere 733 metrov štvorcových zapísanú na LV č. XXX v kat. území P. vo výlučnom vlastníctve žalovaného na pozemky žalobcu U. XXXX/X, XXXX/X zapísané na LV č. XXX kat. územie P.. Uvedené vecné bremeno zaniklo smrťou E. R., ktorý zomrel dňa 28.07.2001. Ďalej uviedol, že pri zmene oprávneného subjektu je z hľadiska vecného bremena určujúce či pôsobia in personam alebo in rem. V prípade ak oprávnenie bolo zriadené v prospech konkrétnej osoby, pri zmene vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti prevodom respektíve prechodom na iného vlastníka, oprávnenie z vecného bremena neprechádza na nadobúdateľa. Z tohto dôvodu oprávnenie z vecného bremena nemohlo prejsť na E. L., ktorá nadobudla od svojho otca predmetné parcely darovacou zmluvou. Vecné bremená, ktoré boli zriadené v prospech konkrétnej osoby nemajú vecno právny charakter, ale sú viazané na určitú osobu. Z dôvodu, že vecné bremeno in personam nemá vecno právny účinok, zápis vecného bremena na LV č. XXX na základe listiny B. XXX/XXXX ktorej prílohou bolo uznesenie Okresného súdu v Humennom sp. zn. 8 C 1206/89 bol vykonaný v rozpore s obsahom predloženej verejnej listiny a preto v rozpore so zákonom..
50. Kasačné námietky sťažovateľky spočívajúce v námietke nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany správneho súdu kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné a to z nasledovných dôvodov:,,Inštitút opravy chýb, ako osobitný druh katastrálneho konania je nenahraditeľným v oblasti zdokonaľovania bázy údajov katastra nehnuteľností. Táto báza údajov tvorí hlavný prvok štátneho informačného systému, od ktorého sa odvíja plnenie všetkých jeho úloh, smerujúcich najmä k zvyšovaniu právnej istoty vlastníkov nehnuteľností a k budovaniu právneho štátu.
51. Najčastejším dôvodom začatia konania o oprave chýb je rozpor zapísaného, resp. zakresleného údaju v katastri s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo, resp. ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú existenciu zapísaných, či inak evidovaných údajov katastra.
52. Oprava chýb katastra, zakotvená v ustanovení § 59 katastrálneho zákona, je špecifickým právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým i zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných údajov katastra z dôvodu, že kataster, ako štátny a verejný informačný systém, musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách. Správa katastra resp. príslušný Okresný úrad je povinný opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj zo svojho vlastného postavenia ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných v katastri. Oprava chýb v katastrálnom operáte v zásade nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam“ ( rozhodnutie NS SR 5Sžo/35/2015 ).
53. Podstatným v prejednávanej veci zo strany kasačného súdu bolo právne posúdenie, či v predmetnej veci správne orgány správne postupovali podľa § 59 ods. 1 písm. a/ Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z., keď prvostupňový správny orgán vykonal vyššie uvedenú opravu údajov katastra spočívajúcu vzrušení špecifikovaného zápisu vecného bremena a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil.
54. Kasačný súd udáva, že kasačné námietky žalobkyne sú nedôvodné a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu. Ku kasačným námietkam žalobkyne udáva, že sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že podľa § 59 Zákona č. 162/1999 do katastra nehnuteľnosti správny orgán nemal oprávnenie rozhodovať o spornej otázke t.j. či predmetné vecné bremeno malo vecno právny charakter - in rem alebo charakter in personam, s tým, že kasačný súd konštatuje, že žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy riešili situáciu z pohľadu ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. podľa ktorého Okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou, lebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
55. Aj podľa názoru kasačného súdu v danom prípade tým, že bol vykonaný v katastri nehnuteľnosti v časti C LV zápis tzv. záznamom pod položkou výkazu zmien B. - Z. a to zápis vecného bremena na podklade uznesenia Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 8 C 1206/89 zo dňa 21.12.1989, ktorý aj podľa názoru kasačného súdu bol v rozpore s predloženou verejnou listinou, žalovaný správny orgán resp. prvostupňový orgán verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, keď tento záznam zrušili prostredníctvom opravy chyby cez ustanovenie § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona.
5 6. Aj podľa názoru kasačného súdu z uznesenia Okresného súdu P. č.k. 8C/1206/89 zo dňa 21.12.1989 vyplýva, že v danom prípade medzi danými účastníkmi konania E. R. ako žalobcom a žalovaným E. O. bol schválený zmier, v ktorom sa žalovaný E. O. zaviazal trpieť prechod žalobcu a jeho rodinných príslušníkov cez špecifikované nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného na pozemky žalobcu. Aj podľa názoru súdu ide o vecné bremeno, ktoré je zriadené v práve prechodu v prospech konkrétnych fyzických osôb a nie v prospech žalobkyne ako súčasnej vlastníčky nehnuteľnosti, preto žalovaný rozhodol správne keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zrušení zápisu titulom opravy chyby podľa § 59 ods. 1 pís. a) zákona č. 162/1995 Z.z. tak ako to bolo uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Zápis realizovaný pod Z - XXXX/XXXX zapísaný v časti C - ťarchy listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie P. nezodpovedal uzneseniu Okresného súdu v Humennom pod č.k. 8 C 1206/89 zo dňa 21.12.1989. Aj podľa názoru kasačného súdu v danom prípade právo prechodu ktorým sa žalovaný v uvedenom uznesení o schválení zmieru zaviazal trpieť prechod žalobcu a jeho rodinných príslušníkov ako vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia, má charakter dohody a vzťahu vecného bremena in personam. Z predloženého rozhodnutia súdu nie je ani zrejmé, na aký účel má toto vecné bremeno slúžiť, uvedené nie je zrejmé, ani z odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Vecné bremeno nie je ani vyznačené, ako to v takýchto prípadoch býva v súdnych rozhodnutiach, vo výrokovej časti rozhodnutia, kadiaľ presne má oprávnený z vecného bremena právo prechodu. Uvedené býva vyznačené napr. v pripojenom geometrickom pláne, ktorý by mal byť ako príloha súčasťou výrokovej časti rozhodnutia, aby príslušné rozhodnutie súdu mohlo byť aj vykonateľné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nie je možné na prejednávanú vec aplikovať ani rozhodnutia,,krajských súdov“ na ktoré žalobkyňa poukazuje v kasačnej sťažnosti.
57. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažoval námietky sťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti kasačný súd za dôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú s poukazom na § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.
58. Pre úplnosť kasačný súd udáva, že pokiaľ žalobkyňa, resp. aj jej právni predchodcovia boli v dobrej viere, že im výkon tohto práva a to právo prechodu cez špecifikované pozemky ďalšej účastníčky konania patrí, žalobkyni nič nebráni, aby sa tohto práva domáhala prostredníctvom žaloby podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.
59. O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobkyňa v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov kasačného konania zo zákona neprislúcha, len ak to možno spravodlivo očakávať. Ďalšiemu účastníkovi konanianáhradu trov konania kasačný nepriznal, nakoľko mu nevznikli trovy v súvislosti s plnením, ktoré mu správny súd uložil.
60. Tento rozsudok bol prijatý v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.