8Sžrk/4/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcov : 1/ V. F., N. XX. H. XXXX, A. M. W., W. XX, 2/ H.Z. W., N. XX. V. XXXX, A. M. X. W., Š. XXX, 3/ V. J., N. XX. B. XXXX, A. M. W.Y., V. XXXX/XX, 4/ D. H., N. XX. Q. XXXX, A. M. F. M., XXX, právne zastúpených : JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka, so sídlom kancelárie v Prešove, Slovenská 69, proti žalovanému : Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Prešove, Námestie mieru 3, za účasti : 1/ Mesto Prešov, so sídlom v Prešove, Hlavná 73, 2/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné námestie 8, IČO : 36 022 047, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného z 15. apríla 2016 č. Co 1/2016/Mi, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov v 1/ až 4/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2017 č. k. 3 S 25/2016-83, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2017 č. k. 3 S 25/2016-83 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom z 26. mája 2017 č. k 3 S 25/2016-83 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobcovia v 1/ až 4/ rade domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 15. apríla 2016 č. Co 1/2016/Mi (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy“), ktorým Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov (ďalej aj ako „žalovaný orgán verejnej správy“) zamietol odvolanie účastníkov správneho konania V.Á. F., Z. J. P. H. W. a potvrdil výrok č. 3 rozhodnutia Okresného úradu Prešov, Katastrálneho odboru z 30. novembra 2015 č. C ROEP 89- 6/2011/Dň (ďalej aj ako „rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy“), ktorým Okresný úrad Prešov, Katastrálny odbor (ďalej aj ako „prvoinštančný orgán verejnej správy“) v zmysle ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. nezmenil údaje registra obnovenej evidencie pôdy (ďalej len „ROEP“) schváleného rozhodnutím č. C 30/2013/Pe z 30. decembra 2013 v katastrálnom území Solivar k parcelám registra E KN č. 1-425/1 a 1-425/2. Správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 2. Správny súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 5, ods. 6 a ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a uviedol, že vychádzajúc zo žalobných námietok, žalobcovia namietali nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň mali za to, že sa správny orgán nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní.

3. Podľa správneho súdu bolo potrebné zdôrazniť, že predmetom správneho konania bolo posúdenie, či schválený register (ROEP) obsahoval údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré boli v rozpore s údajmi podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.. Nosnou námietkou žalobcov bolo nezohľadnenie GP č. 11/98, v dôsledku čoho došlo podľa žalobcov k zníženiu výmery pozemkov aj k odňatiu vlastníckeho práva k časti predmetných pozemkov.

4. Ďalej správny súd uviedol, že v danom prípade správne orgány správne argumentovali, že tento GP bol vyhotovený na objednávku vlastníkov na preukázania vlastníctva k parcelám 425/1, 425/2, 431 a 437. Bol predložený bez právnej listiny osvedčujúcej vlastníctvo žalobcov. Bol použitý ako podklad k neformálnej oprave výmer parciel registra EKN č. 425/1, 425/2 úradným záznamom č. 33/2000 v zmysle ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona. Správne orgány podrobne vysvetlili, že kým pri spracovaní GP č. 11/98 transformácia mapového podkladu bola vykonaná lokálne v rozsahu riešených parciel, pri spracovaní ROEP bola transformácia vykonaná celoplošne v rozsahu mapových listov, z ktorých boli aj následne vypočítané výmery parciel EKN č. 1-425/1 a 1-425/2. Preto námietka a zároveň požiadavka žalobcov, aby výmera predmetných pozemkov bola zapísaná v ROEP v pôvodnej výmere, nebola akceptovateľná, lebo nebol naplnený dôvod uvedený v ustanovení § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z..

5. Podľa správneho súdu sa správne orgány v potrebnom rozsahu vysporiadali aj s argumentáciou žalobcov týkajúcou sa aplikácie ustanovenia § 11 zákona č. 180/1995 Z. z., keďže právna zástupkyňa žalobcov žiadala rozhodnúť tak, že parcela 425/1 a 425/2 (diel 13 a diel 15 GP č. 11/98 ) je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Diely č. 13 a 15 uvádzané v GP č. 11/98 sú súčasťou parcely E KN č. 1-413/02, ktorá je súčasťou vodného toku označeného ako parcela C KN č. 3302/3. Parcela E KN č. 1-413/2 je zapísaná na LV č. 929 v prospech Slovenskej republiky, v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p..

6. Žalobcovia sa cítia vlastníkmi sporných parciel 421/1, 425/2 - diel 13 a 15 GP č 11/98, keďže týmto GP bolo zistené, že tieto časti neboli postihnuté vyvlastnením. Na základe GP č. 11/98 boli od roku 2000 vedení ako vlastníci aj týchto častí parciel a to počas celej 10-ročnej zákonnej doby. V danom prípade správne orgány správne uviedli, že k vydržaniu časti parciel E KN 425/1, 425/2 (diel 13 a 15, ktoré sú súčasťou parcely E KN č. 1-413/02 a ktoré sú súčasťou vodného toku označeného ako parcela C KN 3302/3 nedošlo, lebo nebola splnená podmienka dobromyselnosti držby (ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v spojení s ustanovením § 134 Občianskeho zákonníka), keďže nie je možné odvodzovať dobromyseľnosť držby od zápisu nesprávnej výmery parcely E KN 425/1, 425/2 na liste vlastníctva na základe úradného záznamu, ktorý vychádzal z nesprávnej výmery predmetných parciel podľa GP č. 11/98. Predmetný GP nie je právnou listinou o vlastníctve, jeho vyhotovením nedošlo k zmene vlastníctva k dotknutým častiam predmetných parciel, pôvodné vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo žiadnym právny úkonom (aktom) zrušené, diel 13 a 15 podľa GP č. 11/98 tvorí koryto vodného toku a teda okrem dobromyselnosti nie je splnená ani podmienka spôsobilého predmetu vydržania.

7. Podľa správneho súdu bolo bez právneho významu poukazovať na ďalšie právne úkony - rozhodnutia, ktoré podľa žalobcov vychádzali z GP č. 11/98, keďže správne orgány v konaní podľa ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. nevedú dokazovanie o určenie vlastníckeho práva (toto právo prislúcha len súdu, ale toto konanie slúži len na zmenu údajov ROEP v prípade, ak sa preukáže ich nesprávnosť).

8. V konkrétnom prípade správne orgány oboch stupňov konštatovali, že pri parcelách E KN č. 1-425/1 a 1-425/2 geometrické a polohové určenie pozemkov bolo prevzaté z mapy určeného operátu. Priebeh hraníc parciel je identický s priebehom hraníc parciel v mape určeného operátu. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. Tieto parcely sú v ROEP zapísané v súlade s listinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha) a sú zobrazené v súlade s ich geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej mapy. Listiny uložené pod PVZ 19/87, 188/80, 379/93 a ČZ 505/04, 852/04. 855/04, 181/05, 698/06, 912/09 a 210/10 preukazujú vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, čo správne orgány na úseku katastra nehnuteľností sú povinné rešpektovať. Z uvedených dôvodov nie sú splnené podmienky na zmenu údajov ROEP v katastrálnom území Solivar v zmysle ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., s čím sa správny súd stotožnil.

9. Okrem toho bolo potrebné podľa správneho súdu poukázať aj na skutočnosť, že v súvislosti s konaním na Okresnom súde Košice I vo veci 20C/56/2008 podal ďalší účastník konania v 2/ rade návrh na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 228 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko sú tu dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Konanie o obnovu konania je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/464/2015, pričom doposiaľ vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.

10. Správne orgány sa podľa správneho súdu v potrebnom rozsahu vysporiadali aj námietkou súvisiacou s komisiou ROEP, jej zložením aj kreovaním. V rozhodnutí žalovaný orgán verejnej správy uviedol, že odvolacie konanie tvorí jeden súvislý celok s konaním v prvom stupni, preto odvolací orgán doplňuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Spôsob kreovania a zloženie komisie je uvedené v zápisnici zo zasadnutia komisie zo dňa 05.03.2015, ktorá je súčasťou spisu. Komisia bola zriadená podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z.. Podľa znenia zákona účinného do 30.04.2014 členmi komisie sú zástupcovia okresného úradu v sídle kraja z úsekov správy majetku štátu a správy katastra nehnuteľností, zástupca okresného úradu z úseku pozemkových úprav, zástupca Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „fond“) a zástupca obce; ak ide o lesný pozemok, aj správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len „správca“). Ďalších členov komisie určí s ich súhlasom správny orgán (§ 3 ods. 2) na návrh obce z vlastníkov pozemkov a nájomcov, prípadne užívateľov pozemkov. Predsedom komisie je zástupca obce. V znení účinnom od 01.05.2014 členmi komisie sú zástupca okresného úradu v sídle kraja z úseku správy majetku štátu, zástupca okresného úradu z úseku pozemkových úprav, z úseku katastra nehnuteľností, zástupca Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „fond“) a zástupca obce; ak ide o lesný pozemok, aj správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len „správca“). Ďalších členov komisie určí s ich súhlasom správny orgán (§ 3 ods. 2) na návrh obce z vlastníkov pozemkov, nájomcov alebo užívateľov pozemkov. Predsedom komisie je zástupca obce.

11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade zástupcov vlastníkov pozemkov, nájomcov, prípadne užívateľov ich určuje správny orgán na návrh obce. Tento postup bol zachovaný aj pri kreovaní komisie pri spracovaní ROEP v katastrálnom území Solivar, resp. počas konania o zmene údajov schváleného registra. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný orgán verejnej správy uviedol, že komisia ROEP pre katastrálne územie Solivar na svojom zasadnutí dňa 15.10.2015 sa oboznámila s vyjadrením právnej zástupkyne JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej k oznámeniu o začatí konania o zmene údajov schváleného ROEP a zhodla sa na stanovisku, že neodporúča správnemu orgánu vydať rozhodnutie, na základe ktorého by boli opravené údaje schváleného ROEP v katastrálnom území Solivar tak, že navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k predmetným dielom 13 a 15 vydržaním. S týmto odporúčaním sa prvoinštančný orgán verejnej správy stotožnil.

12. Rozhodnutia sú podľa správneho súdu jasné, zrozumiteľné, vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený. Z uvedených dôvodov správny súd podľa ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovení § 167 ods. 1, § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku. Žalobcovia neboli v konaní úspešní a nebol naplnený ani niektorý z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku. Preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

II.

14. Riadne a včas podanou kasačnou sťažnosťou (ďalej aj ako „kasačná sťažnosť žalobcov“ alebo „podaná kasačná sťažnosť“) sa žalobcovia v 1/ až 4/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhali aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zruší rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy a vec vráti na ďalšie konanie. Žalobcovia si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnili náhradu trov kasačného konania.

15. Žalobcovia napadli rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z dôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku - správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku - správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. h/ Správneho súdneho poriadku - správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

16. Žalovaný orgán verejnej správy sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril listom z 23. októbra 2017 ďalší účastník konania v 2/ rade a žiadal aby kasačný súd po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti túto zamietol ako nedôvodnú.

III.

17. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21. Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Správneho súdneho poriadku kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

22. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť môže podaťúčastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len "sťažovateľ“).

23. Podľa ustanovenia § 454 Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57 Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenie § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia § 441 Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk ) podľa ustanovenia § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, po neverejnej porade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov v 1/ až 4/ rade je dôvodná.

IV.

25. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobcovia v 1/ až 4/ rade domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 15. apríla 2016 č. Co 1/2016/Mi, ktorým Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov odvolanie účastníkov správneho konania V. F., Z. J. P. H. W. a potvrdil výrok č. 3 rozhodnutia Okresného úradu Prešov, Katastrálneho odboru z 30. novembra 2015 č. C ROEP 89-6/2011/Dň, ktorým Okresný úrad Prešov, Katastrálny odbor v zmysle ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. nezmenil údaje registra obnovenej evidencie pôdy (ďalej len „ROEP“) schváleného rozhodnutím č. C 30/2013/Pe z 30. decembra 2013 v katastrálnom území Solivar k parcelám registra E KN č. 1-425/1 a 1-425/2.

26. Kasačný súd sa v prvom rade musí vysporiadať s kasačnou námietkou žalobcov, ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu pre jeho nedostatočné odôvodnenie v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku, ktorú vzniesli žalobcovia v podanej kasačnej sťažnosti. V prípade, že je námietka žalobcov o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu dôvodná, už táto okolnosť musí viesť podľa názoru kasačného súdu k zrušeniu rozhodnutia správneho súdu.

27. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu vidia žalobcovia v tom, že správny súd sa v napadnutom rozhodnutí absolútne nevysporiadal s námietkou, že nie je prípustné, aby si kataster z GP vybral len niektoré údaje o parcelách (výmeru pozemku), ale už nie jeho geometrické určenie. Je pravdou, že predmetné parcely boli evidované na mape určeného operátu, ale to len z dôvodu, že sa nachádzajú pod líniovou stavbou. To však nemení nič na tom, že tieto parcely mali svoje geometrické určenie aj výmeru, a preto nemali byť ani predmetom ROEP. Správny súd sa nevysporiadal ani s argumentáciou, že predložený GP bol autorizovaný aj úradne overený vtedajším Okresným úradom, Katastrálnym odborom, čo samo o sebe predpokladá jeho správnosť. Tiež nie je z rozhodnutia správneho súdu zrejmé, ako dospel k záveru, že predmetné parcely nie sú spôsobilým predmetom vydržania.

28. Na úvod kasačný súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súduSlovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve s odkazom na ustanovenie § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vždy musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. 29. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom správny súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Správny súdny poriadok kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka správneho súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Správny súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou žalobnou námietkou nezaoberal. Ak tak správny súd nepostupuje, porušuje právo účastníka správneho súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

30. Podľa názoru kasačného súdu je správny súd povinný sa vo svojom rozhodnutí vždy riadne vysporiadať so všetkými podstatnými žalobnými námietkami. Ak správny súd správnu žalobu zamietne, pričom sa zabudne zaoberať niektorou z podstatných námietok žalobcu v podanej správnej žalobe, neostáva kasačnému súdu nič iné, ako jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť v zmysle § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku na ďalšie konanie a to i vtedy, ak by žalobné námietky žalobcu kasačný súd mohol sám spoľahlivo posúdiť z obsahu predloženého súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu.

31. V prejednávanej veci kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že správny súd sa nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, keď správny súd zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nevysvetlil ako posúdil žalobnú námietku spočívajúcu v tom, že nie je prípustné, aby si orgán verejnej správy z geometrického plánu vybral len niektoré údaje o parcelách (výmeru pozemku), ale už nie jeho geometrické určenie, tiež z rozhodnutia správneho súdu nie je zrejmé ako posúdil žalobnú námietku, že predmetné parcely nikdy nemali byť predmetom ROEP, keďže tieto parcely mali svoje geometrické určenie aj výmeru. Správny súd sa tiež dostatočne nevysporiadal so žalobnou námietkou, ktorá spochybňuje záver, že predmetné parcely nie sú spôsobilým predmetom vydržania. Uvedeným konaním správny súd porušil jednak ustanovenie § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy v medziach žalobných bodov, ako aj právo žalobcov na spravodlivý proces. Kasačný súd musí preto námietke žalobcov o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia správneho súdu, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu, čo má za následok vadu konania v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 psím. f/ Správneho súdneho poriadku, priznať relevanciu.

32. S ohľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd nie je nateraz oprávnený posudzovať spornú otázku z vecného hľadiska. Vecné posúdenie by bolo predčasné, kasačný súd by vec posudzoval namiesto správneho súdu a tým by účastníkov správneho súdneho konania pripravil o posúdenie veci nižšou súdnou inštanciou.

33. Kasačný súd konštatuje, že ak žalobcovia v konaní pred správnym súdom uplatnili účinne námietky, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu správny súd náležite nevysporiadal, je nutné rozhodnutie správneho súdu považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok, že nesprávnym procesným postupom správneho súdu bolo znemožnené žalobcom, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku).

34. Kasačný súd preto dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov je dôvodná v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku, a preto rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26.mája 2017 č. k. 3 S 25/2016-83 zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy vo vyššie naznačenom smere (ustanovenie § 469 Správneho súdneho poriadku). Jeho úlohou bude v ďalšom konaní, vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu so všetkými podstatnými námietkami, ktoré uplatnili žalobcovia v správnej žalobe, ktorá smeruje proti rozhodnutiu žalovaného orgánu verejnej správy. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku). 35. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.