UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: 1./ Mgr. K. H., bytom A. H. XXXX/XX, XXX XX U. a 2./ S. H., bytom A. H. XXXX/XX, XXX XX U., proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičová 12, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2097/2016-430 zo dňa 11.07.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/176/2016-76 zo dňa 24.01.2017, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo,,prvostupňový súd“) uznesením č.k. 23S/176/2016-76 zo dňa 24.01.2017 odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len,,SSP“) z dôvodu, že správna žaloba žalobcov v 1./ a 2./ rade (ďalej len,,žalobcovia“) nebola spísaná advokátom. Žalobcovia v čase jej podania neboli právne zastúpení a nimi predložené listinné doklady nepreukázali, že by niektorý z nich mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
2. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že žalobcovia na výzvu súdu predložili kópiu Diplomu č. 006618 zo dňa 02.12.1961 o tom, že žalobca v 1./ rade študoval v rokoch 1957-1960 a ukončil štátnou záverečnou skúškou štúdium odboru matematika - fyzika na fakulte vysokej školy Vyššia pedagogická škola v Banskej Bystrici. Ďalej žalobcovia doložili Osvedčenie č. 19/94 zo dňa 25.01.1994, vystavené Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici o tom, že žalobca v 1./ rade ako absolvent Vyššej pedagogickej školy v Banskej Bystrici (na základe diplomu č. 006618) je oprávnený používať titul Magister. Ďalším predloženým Diplomom č. 28/2001 zo dňa 25.05.2001 Univerzita MatejaBela v Banskej Bystrici potvrdila, že žalobca v 1./ rade ukončil celoživotné vzdelávanie na UNIVERZITE TRETIEHO VEKU pri Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici podľa § 24 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, v študijnom odbore právo.
3. Krajský súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 170 písm. a/ SSP, nakoľko správna žaloba bola odmietnutá.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadali uznesenie krajského súdu zrušiť z dôvodu že žalobca v 1./ rade,,má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, nakoľko ukončil celoživotné vzdelávanie na UNIVERZITE TRETIEHO VEKU pri Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v študijnom odbore právo“.
5. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo,,kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je potrebné odmietnuť ako neprípustnú z dôvodu, že neboli splnené podmienky právneho zastúpenia podľa § 449 SSP (§ 459 písm. d/ SSP).
7. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu č.k. 23S/176/2016-76 zo dňa 24.01.2017, ktorým súd odmietol správnu žalobu z dôvodu, že správna žaloba žalobcov nebola spísaná advokátom. Žalobcovia sa správnou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2097/2016-430 zo dňa 11.07.2016.
8. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že predmetná kasačná sťažnosť žalobcov bola spísaná len žalobcami, napriek poučeniu v napadnutom uznesení zo strany prvostupňového súdu v zmysle § 449 ods. 1 a 2 SSP. Žalobcovia doposiaľ v konaní nepreukázali vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
9. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
10. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
11. Podľa § 468 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok sa za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
12. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách absolventi študijného programu druhého stupňa získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní, celoživotné vzdelávanie sú všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti. Celoživotné vzdelávanie ako základný princíp výchovy a vzdelávania uplatňovaný vo vzdelávacej sústave Slovenskej republiky tvorí školské vzdelávanie a ďalšie vzdelávanienadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní.
14. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 568/2009 Z.z. školským vzdelávaním je výchova a vzdelávanie uskutočňované v materských školách, základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zriadených podľa osobitných predpisov 5) a štúdium v akreditovaných študijných programoch na vysokých školách uskutočňované podľa osobitného predpisu. 4) Úspešným absolvovaním školského vzdelávania sa získava stupeň vzdelania.
15. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 568/2009 Z.z. ďalším vzdelávaním je vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách ďalšieho vzdelávania (ďalej len,,vzdelávacia inštitúcia“) nadväzujúce na školské vzdelávanie alebo iné vzdelávanie, ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie. Ďalšie vzdelávanie umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní, alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania.
16. Podľa § 459 SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná, d) neboli splnené podmienky podľa § 449, e) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b/ a c/.
17. Štúdium na Univerzite tretieho veku je ďalším vzdelávaním nadväzujúcim na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní. Jeho úlohou je rozvíjať a šíriť vzdelanosť vo všetkých etapách života. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania však nemožno získať stupeň vzdelania.
18. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia neboli v kasačnom konaní zastúpení advokátom, predmetná kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom a žalobcovia nepreukázali, že by mali vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ako to predpisuje § 449 ods. 1 v spojení s § 449 ods. 2 písm. a/ SSP, pričom na danú vec nemožno aplikovať výnimky podľa § 449 ods. 2 písm. b/ a c/ SSP, najvyšší súd rozhodol tak, že podľa § 459 písm. d/ SSP kasačnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú, pretože neboli splnené podmienky podľa § 449 SSP.
19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 170 písm. a/ SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov kasačného konania nemá právo na náhradu trov konania. Účinky, ako aj výsledok konania pri odmietnutí kasačnej sťažnosti je totiž obdobný ako pri odmietnutí žaloby.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.