UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa U. S., trvale bytom B. K. XX, zastúpený JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Prešov, Slovenská 69, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, pozemkový a lesný odpor, so sídlom Prešov, Masarykova 10, za účasti 1/ L. S., trvale bytom B. K. XXX, 2/ O. S., trvale bytom Z. - S., X. XX, 3/ A. T., trvale bytom B. K. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OU-PO-PLO 2015/7250-35/FM zo dňa 10. novembra 2015, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/4/2016-40 zo dňa 31. júla 2017, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4Sp/4/2016-40 zo dňa 31. júla 2017 zrušil rozhodnutie odporcu č. OU-PO-PLO 2015/7250-35/FM zo dňa 10. novembra 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľovi podľa § 250k ods. 1 priznal právo na náhradu trov konania a zaviazal odporcu nahradiť mu trovy konania vo výške 312,34 eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet advokátky JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej.
Proti rozsudku krajského súdu podal odporca v časti výroku, týkajúceho sa náhrady trov konania odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušil a rozhodol tak, že navrhovateľovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 OSP) ako aj z dôvodu procesných pochybení súdu, právo na náhradu trov konania neprizná
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.
Odporca podaním zo dňa 30. novembra 2017, doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 30. novembra 2017 a postúpeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 08. januára 2018, vzal odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/4/2016-40 zo dňa 31. júla 2017 späť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel jednohlasne k záveru, že odvolanie navrhovateľa smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odmietnuť.
Podľa § 250j ods. 4 veta prvá a druhá OSP súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.
Z výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/4/2016-40 zo dňa 31. júla 2017 odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu OU-PO-PLO 2015/7250-35/FM zo dňa 10. novembra 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP.
Podľa § 246c ods. 1 veta druhá OSP je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.
Podľa § 250s veta druhá OSP je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Konanie podľa tretej hlavy piatej časti OSP, v rámci ktorého súd rozhoduje o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov je dvojinštančným konaním v prípadoch, keď súd rozhodnutie správneho orgánu potvrdí. Vtedy je podľa § 250s vety prvej OSP proti jeho rozhodnutiu odvolanie prípustné. Ak však súd rozhodne rozsudkom podľa druhej vety tohto ustanovenia (vyjmúc rozhodnutie z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ OSP), nastupuje režim konania jednoinštačného, pričom toto konanie je upravené ako celok, rozhodovanie o trovách konania z neho nevynímajúc (§ 250k v spojení s § 250l ods. 2 OSP). Proti rozhodnutiu súdu podľa ustanovenia § 250s druhej vety OSP, teda proti rozhodnutiu vo veci samej, a tým ani proti rozhodnutiu o trovách konania, zákon odvolanie nepripúšťa. Skutočnosť, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zrušil rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP, má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa § 250s OSP nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania.
Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú OSP uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/4/2016-40 zo dňa 31. júla 2017 podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250s veta druhá OSP, odmietnuť ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a to bez toho, aby pristúpil k rozhodovaniu o podaní odporcu zo dňa 30. novembra 2017 (späťvzatie odvolania).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, akopri zastavení konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.