UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ J. V., bytom Z. XX, I. a 2/ H. V., bytom P. Z. P. XXX/X, P., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom Zdravotnícka 4373/6, Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, (predtým Správa katastra Banská Bystrica), so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, za účasti: Q. J., bytom L. X, X. X., právne zastúpenej Lexpert, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. Vo-7/2013-5 zo dňa 02. apríla 2013, na odvolanie účastníčky konania proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/65/2013-125 zo dňa 15. januára 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/65/2013-125 zo dňa 15. januára 2014 z r u š u j e.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením krajský súd uložil účastníčke konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 14 € za odvolanie voči rozsudku krajského súdu zo dňa 13. novembra 2013. Uviedol, že v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch") v spojení s položkou 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len „sadzobník") predstavuje súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku krajského súdu zo dňa 13. novembra 2013 sumu 70 €. Zároveň konštatoval, že podľa § 138 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") je účastníčka konania ex lege čiastočne oslobodená v rozsahu 80 % v spojení s rozhodnutím Centra právnej pomoci Banská Bystrica sp. zn. 4703/2013-1 zo dňa 15. mája 2013.
V zákonom určenej lehote sa voči tomuto uzneseniu odvolala účastníčka konania a žiadala, aby súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie zmenil v súlade s § 210a O.s.p. tak, že napadnuté rozhodnutiezruší a účastníčku konania nezaviaže na platenie súdneho poplatku za odvolanie. V prípade ak prvostupňový súd nezmení napadnuté rozhodnutie sám, navrhla, aby ho žiadaným spôsobom zmenil odvolací súd. Krajskému súdu vyčítala, že pri rozhodovaní nezohľadnil § 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré ustanovenie odkazuje na zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z."). Namietala, že súd prvého stupňa mal pri určovaní poplatkovej povinnosti aplikovať práve § 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) vec preskúmal podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch (§ 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch).
Podľa § 2 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je: a/ navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu, b/ účastník zmieru uzavretého v zmierovacom konaní, c/ obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu, d/ dlžník v konkurznom alebo vyrovnacom konaní, e/ dedič v konaní o dedičstve, f/ oprávnený a povinný v exekučnom konaní.
Podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený aj účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.
Z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/65/2013-97 zo dňa 13. novembra 2013 zrušil rozhodnutie žalovaného č. Vo-7/2013-5 zo dňa 02. apríla 2013, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. V 5724/2009 zo dňa 25. januára 2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa účastníčka konania podala odvolanie, s ohľadom na ktorú skutočnosť jej tento v zmysle § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 10 písm. a/ sadzobníka uložil povinnosť zaplatiť za odvolanie súdny poplatok vo výške 14 €. Výšku súdneho poplatku odôvodnil s poukazom na rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. 4703/2013-1 zo dňa 15. mája 2013, podľa ktorého je účastníčka konania oslobodená v rozsahu 80 %.
Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré sa v poznámke č. 4ab odvoláva na zákon č. 327/2005 Z. z., vyplýva, že účastníčka konania, ktorej bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, hoci aj s určitou mierou finančnej účasti, je oslobodená od súdnych poplatkov v plnom rozsahu.
Odvolací súd dáva do pozornosti ústavnú zásadu, vyjadrenú v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ustanovuje, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, ktorá sa premietla do ustanovenia § 1 zákona o súdnych poplatkoch. Preto s ohľadom na uvedené konštatuje, že poplatková povinnosť účastníčky konania, ako subjektu oslobodeného od súdnych poplatkov nevznikla.
Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nepostupoval správne a v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch, keď účastníčke konania vyrubil poplatok podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 10 písm. a/ sadzobníka vo výške 14 € za podané odvolanie, hoci jej bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil (§ 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.