Najvyšší súd

8Sžp/8/2013

Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a zo sudcov JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a   JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcov v 1. rade : Ing. M. J., bytom O.O., T., v 2. rade: J. J., bytom C., T. a v 3. rade: Ing. B. M., bytom na H., T., všetci zastúpení advokátom JUDr. Stanislavom Pavlom, AK so sídlom Šancová 58, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úradu Trnava, (pôvodne proti Krajskému stavebnému úradu v Trnave) so sídlom Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného (bývalého Krajského stavebného úradu v Trnave) č. KSÚ-OSP-2011/00420/Do zo dňa 27. júna 2011, za účasti F. S. a Z. S., oboch bytom O.O., T., konajúc o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/25/2011-60 zo dňa 18. decembra 2012, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/25/2011-60 zo dňa 18. decembra 2012, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). zamietol žalobu žalobcov v 1. až 3. rade, ktorou žiadali zrušiť rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave (v súlade so zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli krajské stavebné úrady zrušené a ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady v sídlach krajov) č. KSÚ-OSP-2011/00420/Do zo dňa 27. júna 2011 (zákonom č. 180/2013 Z. z. prešla pôsobnosť obvodného úradu na okresný úrad v sídle kraja), ktorým žalovaný ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesta Trnava č. OSaŽP/32613-12575/2011/Jč zo dňa 11. marca 2011, ktorým prvostupňový orgán ako stavebný úrad povolil účastníkom stavebného konania (manželom F. a Z. S.) zmenu v užívaní predajne bez stavebných úprav na „Požičovňu záhradného a stavebného náradia“.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu nielen miestnym šetrením ale aj geodetickým zameraním vyhotovenia požičovne a prislúchajúcich parkovacích miest s posúdením jestvujúcej statickej dopravy odborne spôsobilým technikom vo výstavbe, pričom zmena užívania stavby je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Trnava (stavba pred zmenou užívania slúžila na podnikateľské účely – predajňa potravín) a stanoviskom Mestského úradu Trnava – odboru dopravy a komunálnych služieb, ktorý nemal k prevádzke námietky, pokiaľ obsluha bude realizovaná len osobnými vozidlami., pričom použitie nákladných vozidiel vylučovalo dopravné značenie na ul. Osadná, ktoré je sankcionovateľné podľa dopravných predpisov.

Krajský súd nezistil ani porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku v súvislosti so zriadením prevádzky žalobcu v 1. rade. Rozdiel vyplynul z odlišných podmienok jednotlivých prevádzok, ich charakteru a veľkosti, ako aj z odlišnej dopravnej situácie ako aj projektovej dokumentácie žalobcu v 1. rade.

Krajský súd taktiež považoval za nedôvodnú   námietku žalobcov týkajúcu sa obsahovej náležitosti žiadosti, na základe ktorej správny orgán preskúmavané rozhodnutie vydal. Žiadosť o zmenu užívania stavby bola správnemu orgánu doručená 12. januára 2011 a spĺňala náležitosti podľa § 19 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a že žiadateľmi – stavebníkmi boli manželia F. a Z. S.. Neplatnosť takejto žiadosti nespôsobuje ani jej opatrenie len jedným podpisom, pričom predmetný nedostatok bol odstránený následnou komunikáciou správneho orgánu so žiadateľmi tak, ako bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a stanovisku k žalobe.

Úspešnému žalovanému a pribratým účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 3. rade a to prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázali žalobcovia na skutočnosť, že v preskúmavanej veci sa súd nedostatočne vysporiadal s aplikáciou právnych predpisov a technických noriem odvolávajúc sa na ustanovenie § 8 ods. 2 vyhl. MŽP SR č. 532/2002 Z. z. o tom, že stavby a musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby (pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo orientácie). Podľa žalobcov je rozhodnutie nevykonateľné a zmätočné aj pokiaľ ide o obslužnosť len osobnými vozidlami. Ďalej poukázal, že pri predajni potravín nie je nutné vždy použiť vozidlo, čo je však diametrálne odlišné pri požičovni náradia. Ďalej poukázal na nejednotnosť rozhodovacej činnosti správneho orgánu, pričom došlo k porušeniu zásady jednotného rozhodovania v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch.  

Žalovaný sa napriek výzve, ktorá mu bola doručená dňa 25. februára 2013 nevyjadril.

Z účastníkov pribratých do konania sa k odvolaniu žalobcov v 1. až 3. rade vyjadril svojim podaním len F. S., ktorý uviedol, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že dňa 11. marca 2011 dostal J. S. po splnení všetkých náležitostí ako vyžaduje zákon povolenie na otvorenie prevádzky „Požičovňa stavebného a záhradného náradia“. Podľa jeho názoru žalobca v 1. rade použil pri zdokumentovaní zlej dopravnej situácie na ul. Osadná fotodokumentáciu svojich zákazníkov, ktoré urobil v priebehu roku 2008, kedy sám nedisponoval povolením na zmenu užívania stavby. Po otvorení vchodu do jeho prevádzky z ul. Zelenečská sa dopravná situácia na ul. Osadná zmenila k lepšiemu. Poukázal a pripojil vyjadrenie MsÚ Trnava odbor dopravy a komunálnych služieb z 24. júna 2011 o tom, že tento nemal námietky k prevádzke predmetnej „Požičovne záhradného a stavebného náradia“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Zmyslom a podstatou správneho súdnictva v právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku je prieskum zákonnosti rozhodnutia, prípadne postupu správneho orgánu. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je pre všeobecný súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.

Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb., ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, a z ktorého v stručnosti vyberá nasledovné:

Dňa 12. januára 2011 podali manželia F. a Z. S. žiadosť o zmenu v užívaní stavby predajne bez stavebných úprav na „Požičovňu záhradného a stavebného náradia“ na ul. Osadná 4/A na pozemku KN-C parc. č. X., katastrálne územie T.. Mesto Trnava – stavebný úrad, po posúdení predložených príloh a jednotlivých stanovísk doložených do 11. marca 2011 posúdil v zmysle § 85 ods. 1 stavebného zákona žiadosť manželov S. a povolil zmenu užívania stavby bez stavebných úprav na „Požičovňu záhradného a stavebného náradia“. Žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: KSÚ-OSP-2011/00420/Do zo dňa 27. júna 2011 odvolanie žalobcov proti vyššie uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu zamietol a rozhodnutie potvrdil.

V predmetnej veci podstatnou odvolacou námietkou žalobcov je nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom vo vzťahu k podaniu žiadosti a jej podpisu len jedným zo spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, ako aj skutočnosť, že správne orgány nerozhodovali jednotne v súlade s ust. § 3 Správneho poriadku, a že v preskúmavanej veci sa súd nedostatočne vysporiadal s aplikáciou právnych predpisov a technických noriem, najmä § 8 ods. 2 vyhl. MŽP SR č. 532/2002 Z. z.

Vzhľadom na uvedené námietky najvyšší súd skúmal rozhodnutie žalovaného z hľadiska jeho zákonnosti, ako aj zákonnosti postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Podľa najvyššieho súdu prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný v predmetnej veci postupovali plne v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku a presne a úplne zistili skutočný stav veci a zaobstarali si pred vydaním rozhodnutia potrebné podklady na rozhodnutie vo veci samej. Stavebný úrad –Mesto Trnava, ako aj žalovaný postupovali v súlade so zásadami správneho konania a to najmä § 3 Správneho poriadku odkazujúc na vydanie stavebného povolenia v prípade „Požičovne stavebného náradia a lešenia“ na ul. Zelenčská pre stavebníka Ing. M.   – J. T., C., T.. Aj podľa odvolacieho súdu v danej veci išlo o rovnaký predmet činnosti ako u tohto žiadateľa, pričom prevádzky sú v tesnom susedstve.

Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani námietka žalobcov ohľadom nepodpísania žiadosti o zmenu účelu užívania stavby na „Požičovňu záhradného a stavebného náradia“, nakoľko pochybnosti o tom, či vôľa žiadateľov bola v čase podania žiadosti totožná, vyplynula priamo z ďalšieho postupu manželov S., kedy sa aktívne zúčastnili predmetného konania na správnych orgánoch, ako aj na súde, a teda jasne preukázali, že chceli byť účastníkmi konania. Bolo vecou úvahy správneho orgánu, ako v danom prípade vyhodnotí prejav vôle žiadateľov, ktorí sami však tento postup nespochybňovali a považovali ich za účastníkov správneho konania a ako s účastníkmi aj s nimi konali.

Pokiaľ ide o poslednú podstatnú námietku žalobcov, ktorá sa vzťahovala k porušeniu ust. § 8 ods. 2 vyhl. MŽP SR č. 532/2002 Z. z. v tejto veci najvyšší súd poznamenáva, že ide o : Vyhlášku, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,   preto použitie predmetného ustanovenia § 8 ods. 2 cit. vyhl. MŽP SR by pripadalo do úvahy iba v tom prípade, ak by na predmetnej stavbe a zmene jej účelu užívania došlo k stavebným úpravám. V danom prípade však došlo k zmene užívania účelu predmetnej stavby nie zmenou stavby podľa § 85 ods. 2 Stavebného zákona (pomocou stavebných úprav dotknutej stavby), ale podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona, teda bez zmeny stavby stavebnými úpravami.

V preskúmavanej veci senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že správny orgán v konaní dôsledne postupoval v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. a Správnym poriadkom a preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Mesta Trnava ako stavebného úradu je v súlade so zákonom a je náležite a dostatočne odôvodnené.

Na podklade uvedeného sa senát najvyššieho súdu nepriklonil k názoru žalobcov, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože zo zistených skutočností a výsledkov dokazovania v tomto smere vyplynulo, že spôsob akým sa žalovaný s nimi vysporiadal postačuje pre záver, že o žiadosti manželov S. o zmenu účelu užívania stavby na „Požičovňu záhradného a stavebného náradia“ rozhodol v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v medziach podaného odvolania dospel k záveru, že námietky žalobcov vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku neboli spôsobilé spochybniť jeho správnosť, preto ich vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach naň odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 3. júla 2014

Mgr. Peter Melicher, v. r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská