8Sžp/7/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C. C. - E., so sídlom N., W., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom Žižkova 6, Košice, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 71-651/2011 zo dňa 7. apríla 2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/32/2011 - 123 zo dňa 5. decembra 2012, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/32/2011 - 123 zo dňa 5. decembra 2012, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením krajský súd zamietol návrh žalobcu na odpustenie lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu č. k. 3S/32/2011 - 104 zo dňa 24. septembra 2012, keď dospel k záveru, že za ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré účastník konania alebo jeho zástupca zmeškali lehotu, je možné považovať len tie dôvody, ktoré nastali z objektívnych príčin, t.j. bez zavinenia. V prejednávanej veci však k zmeškaniu lehoty došlo zmenou právneho zástupcu práve v posledný deň lehoty na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu, a teda k zmeškaniu lehoty došlo zavinením žalobcu. Krajský súd uviedol, že žalobca nebol pri prejave smerujúcom k zániku právneho zastúpenia dostatočne opatrný pri ochrane svojich práv jednak v súvislosti s tým, že neoznámil súdu odvolanie plnomocenstva a v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým mal žalobca aj sám žiadať podanie odvolania prechádzajúcim právnym zástupcom a informovať sa o stave predmetnej právnej veci, v ktorej z vlastnej iniciatívy ukončil zastupovanie a zvolil si nového právneho zástupcu v posledný deň lehoty na podanie odvolania. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 28. decembra 2012 odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd návrhu na odpustenie zmeškania lehoty vyhovie. Uviedol, že v čase podania návrhu na odpustenie zmeškania lehoty boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na vyhovenie tomuto návrhu. Žalobcovi nemôže byť na ťarchu to, že hodlal vykonať úkon v posledný deň lehoty, resp. na poslednú chvíľu. Považoval za nesprávny záver krajskéhosúdu, že len objektívne dôvody možno považovať za ospravedlniteľné. Ospravedlniteľnosť dôvodov sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, môže byť tak konaním spočívajúcom v zavinenom konaní alebo opomenutí. Prevzatie právneho zastúpenia novým právnym zástupcom a jeho oboznámenie sa s predmetom právnej veci je natoľko závažným dôvodom, že na jeho základe možno odpustiť zmeškanú lehotu na podanie odvolania. Žalobca mal za to, že šlo o také rozhodnutie súdu, ktoré mohlo mať na neho existenčný dopad (nepriznané oslobodenie od súdnych poplatkov) a právnemu zástupcovi žalobcu mala byť poskytnutá primeraná lehota na oboznámenie sa so spisom a prípravu prípadných podaní rovnako ako v súvislosti s prípravou pojednávania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 58 ods. 1 O. s. p. súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

Odpustenie zmeškanej lehoty predstavuje výnimočný zásah do plynutia zákonných lehôt. Zákon nestanovuje, aké dôvody je potrebné považovať za ospravedlniteľné, aby bolo možné odpustiť zmeškanú lehotu, posúdenie tejto ospravedlniteľnosti patrí konajúcemu súdu. Je len na úvahe súdu, akým spôsobom vyhodnotí účastníkmi uvádzané skutočnosti, pričom táto úvaha musí rešpektovať zákonné limity a byť náležite odôvodnená.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ uvádzané dôvody nepovažoval za ospravedlniteľné v zmysle § 58 ods. 1 O. s. p., pričom sa stotožnil s tam uvedenými dôvodmi a v podrobnostiach naň odkazuje v zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Naviac je potrebné uviesť, že pokiaľ sa žalobca odvolával na potrebu oboznámenia sa so spisom, nie je známa súdu iná ospravedlniteľná prekážka, pre ktorú by nemohol podať odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v zákonnej lehote, pričom dôvody odvolania mohol doplniť neskôr, prípadne na doplnenie odvolania by bol vyzvaný súdom v zmysle § 209 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 246c a § 224 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.