8Sžp/6/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Š., s.r.o., so sídlom J., K., IČO: X., zastúpeného JUDr. T. Š., advokátom so sídlom Š., K., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Košiciach, so sídlom Komenského 52, Košice, za účasti pribratého účastníka konania: S. T., A., so sídlom K., B., IČO: X., zastúpeného JUDr. P. Š., C.., advokátom so sídlom U., D. K., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2010/00123 zo dňa 12. januára 2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/5368/2010-44 zo dňa 3. februára 2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 6S/5368/2010-55 zo dňa 26. januára 2012, v časti výroku o trovách konania pribratého účastníka konania, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/5368/2010-44 zo dňa 3. februára 2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 6S/5368/2010-55 zo dňa 26. januára 2012, v napadnutej časti m e n í tak, že pribratému účastníkovi konania náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. 6S/5368/2010-44 zo dňa   3. februára 2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 6S/5368/2010-55 zo dňa 26. januára 2012, zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2010/00123 zo dňa 12. januára 2010, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Mesta Košice č. A/2009/07904-03/IV zo dňa 14. októbra 2009 o umiestnení stavby „Základňová stanica GSM a rádioreleový bod K. P.“. Zároveň krajský súd žalobcovi uložil povinnosť nahradiť pribratej osobe trovy konania v sume 611,10 €, ostatným účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 59,37 €.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu späťvzatia žaloby (§ 250h ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 246c ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p., konštatujúc, že žalobca svojím späťvzatím žaloby zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, preto je povinný nahradiť trovy konania pribratého účastníka, ktorý si ich uplatnil a vyčíslil podaním zo dňa 2. februára 2011. Ďalej uviedol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, pretože si ho v konaní neuplatnil. Súdny poplatok krajský súd vrátil podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania pribratého účastníka konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/5368/2010-44 zo dňa 3. februára 2011 v napadnutej časti v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobou bol sledovaný zámer, aby sa krajský súd, ako súd prvého stupňa zaoberal podmienkami, ale najmä možnými vplyvmi zariadenia vo všetkých relevantných smeroch. Namietal, že lehota na podanie žaloby je krátka, preto základná opatrnosť diktovala stavebníkovi vyčkať so začatím prác. Ďalej namietal, že v predvolaní na pojednávanie nebola pribratá osoba uvedená ani ako „a spol.“, hoci vedomosť o nej nepoprel, avšak z uvedeného nemohol vyvodiť, že sa na pojednávanie osobne jej zástupca dostaví. V takom prípade by jej rovnako ako žalovanému späťvzatie žaloby oznámil. Preto pokladal iba za čiastočnú pravdu, že žalobca zastavenie konania zavinil. Doplnil, že tieto argumenty uvádza bez prihliadnutia na osobitné ustanovenia týkajúce sa trov konania a ich náhrady, pričom ani § 246c O.s.p. nemení nič na obsahu pojmu účastník súdneho konania, rovnako ani § 250 O.s.p. Zdôraznil, že kogentná povaha § 250h ods. 2 O.s.p. za bodkočiarkou nedovoľuje s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky pojem žalovaný rozšíriť o pribratú osobu. V závere odvolania uviedol, že Občiansky súdny poriadok hovorí o účastníkovi správneho konania a nie o „účastníkovi v pravom slova zmysle tohto konania“.

Účastník konania S. T., A. v písomnom vyjadrení k obsahu odvolania žalobcu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Uviedol, že odôvodnenie odvolania je účelové, nesprávne a čiastočne nepravdivé, nakoľko právny zástupca účastníka konania sa žiadneho pojednávania nezúčastnil, keďže mu súd včas oznámil, že došlo k späťvzatiu žaloby. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že cestovné a náhrada za stratu času, ako aj úkon právnej služby bol účtovaný za deň 6. mája 2010, kedy žiadne pojednávanie nebolo, ale právny zástupca účastníka konania bol nahliadnuť do súdneho spisu. Domnieval sa, že vplyv na späťvzatie žaloby nemali dôvody uvádzané v odvolaní, ale skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe ani len netvrdil, že by bol rozhodnutím ukrátený na svojich subjektívnych právach, keď neuviedol žiadne relevantné dôkazy nasvedčujúce tomu, že by bol napadnutým rozhodnutím porušený nejaký právny predpis. Ďalej uviedol, že ak bol žalobca názoru, že je dôvod na odklad zhotovenia stavby, mal možnosť súčasne s podaním žaloby požiadať súd, aby podľa § 250c O.s.p. vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného odložil, o čo však súd nepožiadal. Zdôraznil, že žalobca nezavinil vznik trov účastníka konania iba tým, že vzal žalobu späť, ale najmä tým, že žalobu podal nedôvodne, čím bol predpoklad jeho úspešnosti v konaní minimálny. Nesúhlasil s názorom žalobcu o kogentnej povahe ustanovenia § 250h ods. 2 O.s.p., ktorá nedovoľuje rozšíriť pojem žalovaný o pribratú osobu. V spojitosti s uvedeným poukázal na ustanovenia § 246c a § 250 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že súd pribratím účastníka do konania splnil len zákonnú povinnosť. V závere vyjadrenia uviedol, že ak v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku platia primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti, potom pribratý účastník, ktorému vznikli trovy má z hľadiska ich náhrady primerané postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý má v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Preto má aj právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zavinením iného účastníka konania, v danom prípade žalobcu. Nepriznanie náhrady trov konania považoval za neústavné, nakoľko žalobca nedôvodne spochybnil správne rozhodnutie, z ktorého účastníkovi konania vyplýva právo na zhotovenie stavby.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že v danej veci je potrebné uznesenie krajského súdu v napadnutej časti, ktorá sa týka výroku o trovách konania pribratého účastníka konania, zmeniť podľa § 220 O.s.p.

Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov má samostatnú povahu, preto aj správne súdnictvo má samostatnú povahu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.). Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je špecifickým konaním. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva.

Použitie iných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy len analogicky na základe ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Primeranosť znamená obdobné použitie, t.j. analogickú aplikáciu všeobecných ustanovení O.s.p., ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení o opravných prostriedkoch. Primeranosť použitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom správneho súdnictva (§ 244 O.s.p.) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať.

V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p.

Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (pozri bližšie Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 212/09-26).

Z uvedeného je zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi.

Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. pribrať do konania, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2012, sp. zn. 2Sžp/25/2011, v ktorom bolo konštatované, že účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, ak realizuje svoje právo na právne zastúpenie v tomto postavení, je povinný si náklady spojené s takýmto zastúpením znášať sám.

Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup   k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenie tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom“.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené vyššie sa v danom prípade nestotožnil   s aplikáciou právnej normy § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. súdom prvého stupňa, dospejúc k záveru, že prvostupňový súd v danej veci nesprávne právne posúdil nárok žalobcu na náhradu trov konania, a preto podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. uznesenie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov pribraného účastníka konania zmenil tak, že pribranému účastníkovi konania náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení   s § 224 ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žalovanému, ako aj pribranému účastníkovi konania náhrada trov   zo zákona neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. februára 2013

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská