UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne, a.s., Mlynské Nivy 47, Bratislava, IČO 35 829 052, zastúpeného zamestnancom spoločnosti Mgr. Alexandrou Šavarovou, proti žalovanému: Obec Nový Tekov, Nový Tekov 226, Nový Tekov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. 2/2010 evid. č. 4/2010-SP/Kup zo dňa 18. februára 2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/14/2011-182 zo dňa 26. júla 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 15S/14/2011-213 zo dňa 20. decembra 2012 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/14/2011-182 zo dňa 26. júla 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 15S/14/2011-213 zo dňa 20. decembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/13/2011. Toto konanie bolo neprávoplatne zastavené s poukazom na § 73 ods. 17 písm. b/ zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, keďže súdy nepreskúmavajú rozhodnutia o povoleniach na vodné stavby. Krajský súd dospel k záveru, že vo veci totožného žalobcu a za účasti žalovaného v konaní týkajúcom sa povolenia vodnej stavby „Malá vodná elektráreň Tekov“ sa v konaní sp. zn. 15S/13/2011 rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu, teda či na prejednanie veci je daná právomoc súdu.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 21. augusta 2012 odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že splnenie procesných podmienok na začatie konania súd skúma pred samotným začatím konania vo veci. Krajský súd tieto podmienky preskúmal a vyhodnotil ich ako splnené. V opačnom prípade by v konaní nepostupoval vydaním uznesenia s povinnosťou žalovaného doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie a označením žalobcu ako opomenutého účastníka konania. V konaní sp. zn. 15S/14/2011 (správne má byť sp. zn. 15S/13/2011, pozn. odvolacieho súdu) sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti stavebného povolenia. Predmetom konania je preskúmanie zákonnostistavebného povolenia, nie určenie vecnej príslušnosti súdu, ktoré nemá žiadny vplyv na preskúmanie zákonnosti územného povolenia. Riešenie otázky majúcej význam na dané konanie sa týka vecnej stránky sporu a nie vecnej právomoci súdu. Význam otázky riešený v inom konaní sa týka výsledku predmetu konania, nie čiastkového zodpovedania otázky právomocí súdi rozhodovať danú vec. Žalobca priamo v žalobe odôvodnil splnenie procesnej podmienky konania - vecnú právomoc súdu konať s poukazom na príslušnú judikatúru. V danom prípade nebola splnená podmienka pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „O. s. p.“), nakoľko otázka právomoci súdu nie je otázkou, na ktorú by bol súd oprávnený sa odvolávať, ale o tejto podmienke je povinný rozhodnúť. Pokiaľ by bol pripustený výklad krajského súdu ohľadne § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., znamenalo by to prípustnosť prerušenia konania až do vyriešenia otázky vecnej právomoci súdu v inej veci konať, čo je popretím základných princípov súdneho konania.
K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 27. septembra 2012 vyjadril žalovaný tak, že existujú dostatočné dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., nakoľko v konaní sp. zn. 15S/13/2011 vedenom na Krajskom súde v Nitre sa rieši otázka, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie v tomto konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť postupom podľa § 221 ods. 1 písm. g/, h/ O. s. p. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.).
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 250b ods. 2 O. s. p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.
Podľa § 170 ods. 1 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.
Z obsahu súdneho spisu (č. l. 137) vyplýva, že dňa 5. januára 2012 vydal krajský súd uznesenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie č. j. 2/2010 evid. č. 4/2010-SP/Kup zo dňa 18. februára 2010 (napadnuté správne rozhodnutie) v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení krajský súd uviedol, že žalovaný mal so žalobcom ako s účastníkom konania konať a doručiť mu napadnuté správne rozhodnutie, čiže postupoval podľa § 250b ods. 2 O. s. p. a túto povinnosť mu uložil.
O ďalšom postupe v územnom konaní po doručení prvostupňového správneho rozhodnutia sa krajský súd dopytoval žalovaného dňa 22. marca 2012 (č. l. 161) a dňa 14. júna 2012 (č. l. 164).
Je len na úvahe konajúceho súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom vymedzenej prekážky konania, toto preruší, alebo bude v konaní ďalej pokračovať. Táto úvaha však musí byť zákonom limitovaná a odôvodnená. Podľa názoru odvolacieho súdu za stavu, ktorý vyplýva zo súdneho spisu, krajský súd nemohol pristúpiť k prerušeniu konania z ním uvádzaných dôvodov.
Predovšetkým krajský súd je rovnako ako účastníci viazaný vlastným uznesením č. k. 15S/14/2011-137 zo dňa 5. januára 2012. Pokiaľ teda dospel k záveru, že žalobu podal opomenutý účastník a nariadil vykonať doručenie, mal následne postupovať v zmysle ustanovení O. s. p., t. j. zistiť, či začalo konanie o opravnom prostriedku. Krajský súd vydaním tohto uznesenia fakticky vyjadril súdnu preskúmateľnosť napadnutého správneho rozhodnutia, a preto nemôže rovnakú otázku brať ako predbežnú, riešenú v inom konaní v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Skutočnosť, že iné súdne konanie bolo zastavené, nezbavuje správny orgán prvého stupňa (žalovaného) povinnosti postupovať v zmysle procesných predpisov správneho práva, pokiaľ žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému územnému rozhodnutiu. O odvolaní podanom proti územnému rozhodnutiu rozhoduje v inštančnom postupe príslušný nadriadený správny orgán, nie súd.
V zmysle vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že uznesenie o prerušení konania je potrebné zrušiť postupom podľa § 221 ods. 1 písm. g/, h/ O. s. p. a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.