8Sžp/3/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: nesvojprávny J. P., nar. X., K.. N. X., Ž., zastúpený opatrovníkom J. P.,   nar. X., K.. N. X., Ž., zast. JUDr. G. S.,

advokátkou so sídlom C. X., N., proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia,

Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Prievozská 30, Bratislava, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3520/OIPK-814/05-Ve/370630105 zo

dňa 27. septembra 2005, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/130/2008 – 135 zo dňa 28. apríla 2010 takto,

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.

11S/130/2008 – 135 zo dňa 28. apríla 2010 z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre v zmysle § 250d ods. 3 zák. č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte uznesenia len „O. s. p.“) zastavil konanie,

nakoľko neboli splnené podmienky na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia a žaloba

smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, pretože je

predmetom odvolacieho konania pred správnym orgánom.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal

zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 27.09.2005, ktoré mu nebolo doručené, nakoľko

žalovaný s ním nekonal ako s účastníkom konania. Súd na základe žiadosti žalobcu

uznesením č. k. 11S/130/2008 – 104 zo dňa 10.02.2010 uložil žalovanej, aby opatrovníkovi

žalobcu doručil rozhodnutie zo dňa 27.09.2005, č. 3520/OIPK-814/05-Ve/370630105. Predmetné rozhodnutie bolo opatrovníkovi žalobcu doručené dňa 26.02.2010 a v zákonom

stanovenej lehote bolo podané odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, čo znamená, že sa začalo

odvolacie konanie. Túto skutočnosť žalovaná oznámila súdu podaním zo dňa 16.03.2010 tak,

jej mu to ukladá § 250b ods. 2 O. s. p.

Vo veci neboli splnené podmienky na preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia,

nakoľko opatrovník žalobcu proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom zatiaľ

nebolo rozhodnuté.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 19.05.2010 odvolanie,

ktorým sa domáhal jeho zrušenia ako nesprávneho a predčasného, lebo vo veci nebolo

rozhodnuté v súlade s právom a neboli splnené podmienky, aby súd konanie zastavil.  

V odvolaní uviedol, že súd mal na základe predloženého stanoviska žalovanej posúdiť

aj skutočnosť, že odklad vykonateľnosti správneho rozhodnutia nebol možný, pretože

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda možnosť riadneho opravného

prostriedku účastníkovi konania nebola daná, čo automaticky znamená, že účastník konania sa

mohol na základe doručeného rozhodnutia správneho orgánu v súlade so Správnym

poriadkom domáhať iba mimoriadnym opravným prostriedkom, teda návrhom na obnovu

konania. Skutočnosť, že žalovaná za týchto právnych prekážok v konaní mohla postupovať

iba postupom, ktorým mala vydať rozhodnutie o obnove konania, čo ale neurobila,  

čo znamená že nesplnila svoju povinnosť o neodkladnom oznámení právnej skutočnosti,  

že vo veci nastal stav, ktorý je v súlade s právom.

Ďalej uviedol, že nenastali tie okolnosti, na základe ktorých súd mohol vyvodiť záver,

že žalobca nadobudol a disponuje svojimi právami, pretože rozhodnutie správneho orgánu je

právoplatné a vykonateľné, jeho doručením nenastali žiadne okolnosti, ktoré by mohli

potvrdiť, že účastník konania využil a bolo mu umožnené disponovať s odkladnými účinkami

odvolania, vzhľadom na vyznačenú vykonateľnosť rozhodnutie a žalovaná nepreukázala ani

skutočnosť, že rozhodla o obnove konania na základe mimoriadneho opravného prostriedku.

Žalobca uviedol, že uznesenie o zastavení konania bolo nesprávne a bez riadneho

skúmania a posúdenia okolností a dôkaznej situácie, lebo súd prvého stupňa sa nevysporiadal

s právom účastníka, ktorého sa v žalobnom petite domáhal a vzhľadom na pokračujúci

nesprávny postup žalovanej, ktorá prejudikovaním právoplatného rozhodnutia nerozhodla

o návrhu na obnovu konania a žalobca za daných okolností nemá iné právne prostriedky na

rozhodnutie o inom opravnom prostriedku. Súd neskúmal a ani sa nevysporiadal s tým, ako

žalovaná splnila svoje povinnosti, ktoré mu súd uložil a nevyhodnotil ani stav správneho konania a spôsob uspokojenia práva žalobcu stať sa účastníkom konania a nadobúdať

a uplatňovať zákonom dané práva.

Záverom uviedol, že súd v zmysle podanej žaloby mal skúmať a v zmysle podaného

žalobného petitu aj rozhodnúť rozsudkom o žalovanom rozhodnutí a nie konanie zastaviť,

lebo žalovaná nevie splniť odkladu vykonateľnosti a do dnešného dňa nerozhodla o obnove

konania ako jedinej zákonnej ceste pre zákonný postup správneho orgánu, ktorý so žalobcom

skutočne koná ako s účastníkom.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 vety prvej O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a dospel k záveru,

že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť, avšak z iných dôvodov ako je uvedené

v odvolaní.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 vety prvej O. s. p.  

Z obsahu súdneho spisu (čl. 111) mal Najvyšší súd Slovenskej republiky zistené, že

podaním zo dňa 16.03.2010, doručeným krajskému súdu toho istého dňa, opatrovník

pôvodného žalobcu oznámil súdu, že tento stratil svoju aktívnu legitimáciu, lebo na základe

darovacej zmluvy došlo k právoplatnej zmene vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých sa

konanie týka a žiadal, aby súd v zmysle § 92 ods. 3 O. s. p. vyhovel návrhu na zmenu

navrhovateľa tak, že pristupujúcim účastníkom, žalobcom, bude M. P., nová vlastníčka

predmetných nehnuteľností.

K predmetnému podaniu bol pripojený geometrický plán, kópia katastrálnej mapy,

kópia výpisu z LV č. X., kópia rozsudku Okresného súdu v Leviciach č. k. 8P 113/2009 – 19

zo dňa 10.06.2009 o schválení právneho úkonu opatrovníka J. P. – uzavretia darovacej

zmluvy zo dňa 30.04.2009.  

Dňa 25.03.2010 krajský súd vyzval M. P., aby oznámila, či súhlasí so vstupom do

konania na strane žalobcu (čl. 130).

Podaním zo dňa 31.03.2010, doručeným súdu dňa 01.04.2010, M. P. oznámila, že

súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcu (čl. 134).

Podľa § 92 ods. 2 O. s. p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže

navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na

koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho

boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Podľa § 92 ods. 3 O. s. p. súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania

nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na

miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa

nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

zachované.

Krajský súd, hoci vyzval M. P., aby sa vyjadrila, či súhlasí so vstupom do konania,

o pripustení zmeny účastníka v zmysle § 92 ods. 3 O. s. p. nerozhodol, ale následne vydal

uznesenie č. k. 11S/130/2008 – 135 zo dňa 28.04.2010, ktorým zastavil konanie.

V zmysle § 92 ods. 2, 3 O. s. p. pre pripustenie zmeny účastníka je potrebné

rozhodnutie súdu, keďže sa jedná o prípad singulárnej sukcesie, kde, na rozdiel od sukcesie

univerzálnej, nedochádza k procesnému účastníctvu priamo zo zákona.

Súd návrhu vyhovie, ak sú kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky; a to návrh

osoby na to oprávnenej, preukázanie skutočností, ktoré spôsobili prevod alebo prechod práv,

o ktorých sa koná, ktoré súd skúma, či skutočne nastali, tak ako to vyžaduje § 92 ods. 2  

O. s. p. a súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa.

K zmene účastníka konania dochádza právoplatnosťou uznesenia o pripustení

tejto zmeny, nestačí, aby konajúci súd iba v záhlaví rozhodnutia označil účastníka, ktorý má

do konania vstúpiť na strane žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje taktiež na skutočnosť, že hoci krajský

súd uviedol M. P. v záhlaví napadnutého uznesenia ako žalobkyňu, nezaoberal sa otázkou

obligatórneho právneho zastúpenia v zmysle § 250a O. s. p., za jej zástupcu označil na

základe plnomocenstva z čl. 119 J. P., nar. X.,   pričom však v spisovom materiáli sa

nenachádza žiaden doklad, že táto osoba spĺňa potrebné požiadavky v zmysle § 250a, teda že

je advokátom.  

Podľa § 250a O. s. p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické

vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí  

vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie

rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane

nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej

pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu,

poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu  

a doplnkovej ochrany.  

Záverom považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že hoci odvolanie proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/130/2008 – 135 zo dňa 28.04.2010 podala M. P. ako

účastníčka konania, tento postup bol v priamej súvislosti s procesným pochybením krajského

súdu, preto zachovávajúc právo účastníkov na spravodlivý proces, bolo toto odvolanie

posudzované a prejednané ako podané oprávnenou osobou.  

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

konštatoval, že pre vydanie uznesenia č. k. 11S/130/2008 – 135 zo dňa 28.04.2010 neboli

splnené podmienky, toto rozhodnutie bolo vydané predčasne, preto bolo potrebné ho v zmysle

§ 221 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu.

Úlohou krajského súdu v ďalšom postupe bude rozhodnúť o zmene účastníka konania

na strane žalobcu, pričom bude dbať na splnenie podmienok konania v správnom súdnictve  

(§ 250a O. s. p.), až následne posúdiť existenciu dôvodov pre zastavenie konania.  

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania vrátane trov

odvolacieho konania (§ 246c ods. 1 vety prvej v spojení s § 224 ods. 3 O. s. p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 20. januára 2011  

  JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská