8Sžp/25/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Tower plus, spol. s r.o., so sídlom Československých parašutistov 1, Bratislava, IČO: 36 289 761, zastúpeného JUDr. Daliborom Kiselicom, advokátom so sídlom Námestie M. Benku 12, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra (predtým Obvodný úrad Nitra, pôvodne Krajský stavebný úrad v Nitre), za účasti: AMV INVEST s.r.o., so sídlom Dostojevského 2, Nové Zámky, IČO: 35 921 811, zastúpeného JUDr. Petrom Višňovským, advokátom so sídlom SNP 34, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KSUNR-2012-189-002 zo dňa 25. januára 2012, konajúc o odvolaní účastníka konania proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/14/2012-177 zo dňa 03. júla 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/14/2012-177 zo dňa 3. júla 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. 15S/14/2012-177 zo dňa 03. júla 2013 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zrušil rozhodnutie žalovaného č. KSUNR-2012-189-002 zo dňa 25. januára 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 753,17 € a z iných trov v sume 66 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že k rozhodnutiu o umiestnení stavby účastník konania v súlade so zákonnými ustanoveniami predkladal predchádzajúce vyjadrenia rôznych dotknutých orgánov, resp. ich rozhodnutia, pričom s ohľadom na charakter dotknutých území bolo v súlade s § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len,,ZOPK") povinnosťou účastníka konania predložiť taktiež návrh plánu alebo projektu na jeho posúdenie orgánu ochrany prírody. Ďalej uviedol, že účastník konania ako navrhovateľ tak urobil predložením výsledného rozhodnutia Ministerstva životnéhoprostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR") zo dňa 03. mája 2010, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z."). Poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia a zo spisového materiálu je zrejmé, že MŽP SR pri vydávaní rozhodnutia nemalo na posúdenie dokumentáciu označenú 12.2010, ktorú účastník konania predložil na ústnom pojednávaní dňa 31. októbra 2011 spojeného s miestnym zisťovaním. V texte rozhodnutia zo dňa 03. mája 2010 MŽP SR uviedlo, že účastník konania predložil štúdiu stavby Malej vodnej elektrárne na rieke Nitra (ďalej len „MVE") vypracovanú Ing. Jozefom Lahkým v marci 2010, podľa ktorej biokoridor mal byť situovaný v pravobrežnej línii. Následne dal krajský súd do pozornosti, že podľa preskúmavaného rozhodnutia sa stavba umiestni v súlade so situačným náčrtom súčasného stavu územia s dátumom 12/2010, ktorý je súčasťou rozhodnutia. Zdôraznil, že účastník konania predložil MŽP SR na posúdenie inú dokumentáciu, akú predložil správnemu orgánu prvého stupňa k miestnemu zisťovaniu dňa 31. októbra 2011, teda rozhodnutie MŽP SR, ktoré v závere konštatuje, že z predložených podkladových materiálov vyplýva, že realizáciou navrhovanej stavby nedôjde v dotknutom území k zásadným zmenám, ktoré by mohli ovplyvniť životné prostredie, nevychádza z rovnakej dokumentácie. Uvedený záver podľa súdu prvého stupňa vyplýva aj zo stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku zo dňa 10. novembra 2011 týkajúceho sa zmeny situovania rybovodu.

Vyslovil, že predmetná MVE svojím bezprostredným umiestnením zasahuje do významnej zložky životného prostredia, keďže okrem iného rieka Nitra, na ktorej je stavba umiestnená, je biokoridorom nadregionálneho významu. S ohľadom na skutočnosť, že MŽP SR ako orgán ochrany prírody vo svojom rozhodnutí zo dňa 03. mája 2010 vychádzalo zo situovania biokoridoru v pravobrežnej línii, avšak preskúmavané rozhodnutie sa týkalo zmeneného osadenia rybovodu na ľavobrežné, krajský súd vyslovil, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že MŽP SR s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti neposudzovalo pred vydaním svojho rozhodnutia totožnú dokumentáciu, ako bola účastníkom konania ako stavebníkom predložená na ústnom pojednávaní pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia. Preto konštatoval, že MŽP SR nemohlo objektívne posúdiť, či zmenou rybovodu nedôjde v dotknutom území k zásadným zmenám, ktoré by mohli významne ovplyvniť životné prostredie, teda jeho rozhodnutie, že predmetná MVE sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. nie je pre umiestnenie stavby relevantné. Z týchto dôvodov sa mu preskúmavané rozhodnutie žalovaného javilo ako predčasné.

Proti tomuto rozsudku podal účastník konania obchodná spoločnosť AMV INVEST s.r.o. prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že v priebehu územného konania bolo umiestnenie rybovodu a jeho technické riešenie vzhľadom na vyjadrenia, stanoviská účastníkov a dotknutých orgánov (bývalý Krajský úrad životného prostredia Nitra, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Slovenský rybársky zväz) zmenené tak, ako nakoniec bolo predmetom územného rozhodnutia, teda že umiestnenie rybovodu bude v ľavobrežnej línii toku. Zdôraznil, že zmenu umiestnenia rybovodu navrhol dotknutý orgán na úseku ochrany životného prostredia, orgán ochrany prírody - bývalý Krajský úrad životného prostredia Nitra na podnet Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ako odborného poradného orgánu. Dodal, že bývalý Krajský úrad životného prostredia Nitra už v roku 2009 vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 21. decembra 2009 odporúčal doplniť variant s realizáciou rybovodu cez ľavé rameno rieky. Namietal, že zmenu projektu v časti rybovod v podobe, v akej bola schválená rozhodnutím o umiestnení stavby účastník konania neinicioval, keď tento prijal podmienky umiestnenia a vyhotovenia rybovodu, ktoré boli bývalým Krajským úradom životného prostredia Nitra vyhodnotené ako najlepšie z hľadiska ochrany životného prostredia. Táto zmena rybovodu vychádzala z posudzovania vplyvov na životné prostredie a bol vykonaný ichtiologický prieskum.

Ďalej uviedol, že rybovod je investíciou vyvolanou plánovanou výstavbou MVE, ktorú bude znášať výlučne účastník konania. Ide o doplnkovú stavbu k MVE, ktorá funkčne so samotnou MVE nesúvisí,pričom s jej výstavbou účastník konania počítal od samého počiatku. Doplnil, že rybovod má zabezpečiť migráciu rýb proti prúdu rieky, ktorá je v súčasnosti nemožná pre pevný stupeň, ktorý sa nachádza v pravom, ako aj v ľavom ramene rieky, v mieste predpokladanej výstavby MVE. Mal za to, že rybovod bude mať pozitívny dopad na migráciu rýb a napomáha zlepšeniu životného prostredia.

Zdôraznil, že z hľadiska územného konania bol dotknutým orgánom na úseku ochrany životného prostredia bývalý Krajský úrad životného prostredia Nitra a nie MŽP SR, ktorý bol v prvostupňovom územnom konaní oboznámený s projektovou dokumentáciou a jej postupnými zmenami. Mal za to, že zmena projektovej dokumentácie v priebehu konania je pomerne častá, pričom poukázal na skutočnosť, že pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby vydal bývalý Krajský úrad životného prostredia Nitra súhlasné stanovisko k posudzovanému projektu. Ďalej uviedol, že bývalý Krajský úrad životného prostredia Nitra v územnom konaní vychádzal aj z podkladových materiálov, ktoré boli vypracované aj pred začatím územného konania (napr. odborné stanovisko bývalého Krajského úradu životného prostredia Nitra zo dňa 21. decembra 2009, rozhodnutie MŽP SR zo dňa 03. mája 2010), a ktoré vyhodnotil za dostatočné pre vydanie územného rozhodnutia. Dal do pozornosti, že oproti pôvodnému zámeru účastníka konania obsiahnutému v štúdii vypracovanej ešte pred začatím územného konania a výslednému projektu, ktorý bol schválený v rámci územného konania, neprišlo k zmene základných parametrov MVE, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako zmeny, pre ktoré je potrebné posudzovať projekt MVE podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Oproti štúdii nedošlo v projektovej dokumentácii stavby, ktorá je predmetom územného rozhodnutia k zmene technických parametrov, ktoré by mohli mať za následok zmenu jej vplyvu na životné prostredie.

Namietal, že žalobca sa účelovo v žalobe zameral na zmenu umiestnenia rybovodu ako jedného zo stavebných objektov projektu „Malá vodná elektráreň na rieke Nitra", hoci sa jedná o stavbu, ktorej účelom je zlepšenie starostlivosti o dotknuté územie, keďže predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie je predovšetkým samotné teleso MVE. Následne zdôraznil, že pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby bola MVE podrobená hodnoteniu jej vplyvov na územie a životné prostredie v zmysle ZOPK. Ďalej uviedol, že zmenu v umiestnení a vyhodnotení rybovodu bývalý Krajský úrad životného prostredia Nitra v územnom konaní nevyhodnotil ako zmenu, pre ktorú by bolo potrebné vypracovať hodnotenie vplyvov celého projektu MVE (vrátane rybovodu) na dotknuté územie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., preto nepodal počas územného konania podnet v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., na základe ktorého by MŽP SR mohlo vydať rozhodnutie podľa § 18 ods. 11 cit. zákona, hoci to v priebehu územného konania mohol urobiť. Dodal, že dôvodom pre vydanie rozhodnutia MŽP SR zo dňa 03. mája 2010 bolo podanie podnetu bývalým Krajským úradom životného prostredia Nitra, ktorým požadoval určenie, či navrhovaná činnosť má, alebo nemá byť posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pričom MŽP SR začalo na tento podnet konanie, v ktorom rozhodlo, že navrhovaná činnosť nebude posudzovaná podľa tohto zákona. Uviedol, že žiadny oprávnený subjekt nepodal v priebehu územného konania podnet podľa § 20 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., preto nebol zákonný dôvod na konanie podľa § 18 ods. 11 cit. zákona v územnom konaní. V závere odvolania poukázal na skutočnosť, že vo veci výstavby MVE vydal žalovaný dňa 28. marca 2013 pod č. 1813/2013/63 rozhodnutie, ktorým vydal účastníkovi konania povolenie na uskutočnenie vodnej stavby „Malá vodná elektráreň na rieke Nitra" a povolenie na využitie hydroenergetického potenciálu povrchových vôd vodného toku Nitra, pričom v rámci konania, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia sa k uskutočneniu stavby vyjadrovali aj dotknuté orgány ochrany životného prostredia ako bývalý Obvodný úrad životného prostredia Nové Zámky a bývalý Krajský úrad životného prostredia Nitra, ktoré vydali vo veci uskutočnenia stavby MVE opätovne súhlasné stanoviská.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie účastníka konania v celom rozsahu zamietol a súčasne žalobcovi priznal náhradu trov konania. Uviedol, že argumentácia účastníka konania v podanom odvolaní spočíva v citácii právnej úpravy obsiahnutej v niektorých ustanoveniach zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) bez toho, aby bolo zrejmé, k podpore akých tvrdení účastníka konania majú tieto slúžiť. Vyjadril sa, že neobstojí jeho tvrdenie, že v priebehu územného konania bolo umiestnenie rybovodu a jeho technické riešenie vzhľadom na vyjadrenia a stanoviská zmenené tak, ako nakoniec bolo predmetom územnéhorozhodnutia, nakoľko rozhodnutie MŽP SR zo dňa 03. mája 2010 bolo vydané na základe štúdie, ktorá obsahovala pravobrežné riešenie rybovodu. Mal za to, že ak by aj bola správna argumentácia účastníka konania, že došlo k zmene projektu v časti rybovodu v podobe, v akej bola schválená rozhodnutím o umiestnení stavby, bývalý Krajský úrad životného prostredia Nitra mal povinnosť ako oprávnený subjekt v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. podať podnet na MŽP SR na určenie, či navrhovaná činnosť - výstavba MVE s ľavobrežným variantom rybovodu sa má posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že s dôvodmi odvolania sa stotožnil. Mal za to, že stavba je umiestnená v súlade s územným plánom Mesta Nové Zámky tak, ako je uvedené v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného. Zdôraznil, že záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré stavebný úrad zabezpečil k územnému konaniu boli kladné, pričom dotknutý orgán, ktorý zastupuje záujmy spoločnosti na úseku starostlivosti o životné prostredie, nepodmienil svoje kladné záväzné stanovisko potrebou nového posúdenia vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. z dôvodu zmeny umiestnenia rybovodu. Preto ani prvostupňový ani druhostupňový správny orgán nemal dôvod žiadať nové posúdenie umiestnenia stavby MVE podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V závere vyjadrenia vyslovil názor, že žalobca nebol rozhodnutím správneho orgánu ukrátený na svojich právach a ako vyplýva z obsahu žaloby, tieto práva ani podanou žalobou nechránil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01. júla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu, ako aj odvolanie Slovenského rybárskeho zväzu - Rada Žilina a potvrdil rozhodnutie Mesta Nové Zámky č. 5445/2011-05-Št zo dňa 21. novembra 2011 o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň na rieke Nitra" na pozemkoch parc. č. 9928/1, 9927, 9929/1, 9929/4, 9930/18, 9930/17, k.ú. T. F. pre navrhovateľa AMV INVEST s.r.o.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 27. októbra 2009 účastník konania doručil bývalému Krajskému úradu životného prostredia Nitra v zmysle § 28a ZOPK žiadosť o vydanie odborného stanoviska k plánovanej výstavbe malej vodnej elektrárne na rieke Nitra v časti Zúgov, ku ktorej pripojil aj štúdiu MVE, zahŕňajúcu členenie na stavebné objekty MVE, hať, rybovod - biokoridor, haťová zdrž, úprava koryta pod haťou, inžinierske siete (prístupová komunikácia), vyvedenie výkonu a transformovňa, elektroinštalácia, zdravotechnické zariadenia, krajinárske a terénne úpravy. Podľa štúdie bola plánovaná výstavba rybovodu na pravobrežnej línii toku rieky.

Bývalý Krajský úrad životného prostredia Nitra, odbor ochrany prírody a krajiny ako príslušný orgán štátnej správy podľa zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z. z.") vydal dňa 21. decembra 2009 na základe § 67 písm. h/ ZOPK odborné stanovisko, v ktorom požaduje uvedenú činnosťposudzovať podľa § 28 ods. 2 ZOPK, nakoľko táto môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov. Zároveň odporúčal, aby navrhovaná činnosť bola osobitne posudzovaná z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Rovnako tak odporúčal doplniť variant s realizáciou rybovodu cez ľavé rameno rieky.

Následne bývalý Krajský úrad životného prostredia Nitra podal v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. na MŽP SR dňa 08. januára 2010 podnet o určenie, či navrhovaná činnosť - výstavba MVE sa má posudzovať podľa cit. zákona, hoci nespĺňa prahové hodnoty pre zisťovacie konanie ani pre povinné posudzovanie podľa prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z. z.

MŽP SR vydalo dňa 03. mája 2010 rozhodnutie č. 3744/2010-3.4/mv, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Zúgov" nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko navrhovaná stavba nespĺňa kritériá podľa § 18 a prílohy č. 8 cit. zákona. Konštatovalo, že z predložených podkladových materiálov vyplýva, že realizáciou navrhovanej stavby pri dodržaní ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov nedôjde v dotknutom území ku zásadným zmenám, ktoré by mohli významne ovplyvniť životné prostredie. Pri rozhodovaní vychádzalo z podkladových materiálov poskytnutých bývalým Krajským úradom životného prostredia Nitra, ako aj účastníkom konania.

Podľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 28 ods. 2 ZOPK akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.

Podľa § 28 ods. 3 ZOPK každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2, je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.

Podľa § 28 ods. 4 ZOPK orgán ochrany prírody vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko na základe vyhodnotenia kritérií podľa príloh č. 3 a 10 osobitného predpisu. Ak podľa odborného stanoviska orgánu ochrany prírody plán alebo projekt nesúvisí so starostlivosťou o územie sústavy chránených území ani nie je pre starostlivosť o takéto územie potrebný a pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.

Odvolací súd s poukazom na obsah administratívneho spisu dospel k záveru o správnosti postupu žalovaného v územnom konaní, začatom dňa 03. júna 2011 na žiadosť účastníka konania. Podkladom tejto žiadosti bola projektová dokumentácia, obsahujúca návrh umiestnenia rybovodu na stene MVE. Takýto návrh predstavoval zmenu oproti štúdii z roku 2009. Avšak zo spisového materiálu bolo ďalej zistené, že ku zmene umiestnenia rybovodu došlo na základe návrhu bývalého Krajského úradu životného prostredia Nitra zo dňa 08. augusta 2011, ku ktorému podala podnet Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky ako odborný poradný orgán. Taktiež bývalý Obvodný úrad životného prostredia Nové Zámky, odbor ochrany zložiek životného prostredia vo svojom vyjadrení k projektovej dokumentácii k stavbe MVE zo dňa 04. februára 2011 žiadal zapracovať zabezpečenie prietoku cez ľavé rameno rieky. Rovnako tak aj Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. v stanovisku k projektovej dokumentácii k stavbe MVE zo dňa 23. februára 2011 neoznačil za optimálne pravobrežné zaviazanie krídla vtokového objektu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že v rámci územného konania o umiestnení stavby MVE bol podľa § 4 zákona č. 543/2002 Z. z. (účinného do 31.12.2012) dotknutým orgánom na úseku ochrany životného prostredia Krajský úrad životného prostredia, pričom Krajskému úradu životného prostredia Nitra bola v priebehu správneho konania projektová dokumentácia predložená, tento pri rozhodovaní vychádzal aj z podkladových materiálov, ktoré boli vypracované pred začatím územného konania, medzi ktoré patrilo aj rozhodnutie MŽP SR č. 3744/2010-3.4/mv zo dňa 03. mája 2010, a taktiež ešte pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby vydal k posudzovanému projektu súhlasné stanovisko.

Zároveň považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že hoci nastali v projektovej dokumentácii v časti umiestnenia rybovodu zmeny oproti pôvodnému zámeru účastníka konania, ktorý je obsahom štúdie MVE vypracovanej ešte pred začatím územného konania a výslednému projektu, ktorý bol schválený v rámci územného konania, nedošlo však k zmene základných parametrov MVE, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako zmeny, ktoré môžu mať za následok zmenu jej vplyvu na životné prostredie.

Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali, pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady za účelom zistenia skutočného stavu veci v súlade s § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, a závery vyjadrené v ich rozhodnutiach nevybočili z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky účastníka konania vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., tak že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží. S účinnosťou od 01. januára 2013 došlo zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu krajských stavebných úradov (§ 1 písm. b/), pričom ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady v sídle kraja (§ 2 ods. 1).

V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisovúčinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.

Preto, hoci napadnuté rozhodnutie vydal ešte Krajský stavebný úrad v Nitre, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 O.s.p. už ako so žalovaným konal a ako žalovaného označil Okresný úrad Nitra.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.