8Sžp/25/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D. P. - P., so sídlom P., X. S. J., IČO: X., zastúpený advokátom J.. P. M., so sídlom AK H., X. P., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/2503/JAN zo 16. decembra
2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S
37/2011-43 z 23. augusta 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
3S 37/2011-43 z 23. augusta 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu proti
rozhodnutiu žalovaného č. A/2010/2503/JAN zo 16. decembra 2010, ktorým bolo zmenené
rozhodnutie Mesta Svätý Jur č. j. Výst./2027/740/2010-Po z 22. septembra 2010, a ktorým
bolo žalobcovi nariadené odstránenie stavby “Sklady“ – pozostávajúce z štyroch prízemných
montovaných hál na prevádzku stavebnín na pozemku parc. č. X., X. a X. na ulici N. v Meste
S. J., k. ú. S. J..
Svoje rozhodnutie krajský súd zdôvodnil tým, že v konaní zo strany žalobcu neboli
splnené podmienky ustanovené v § 88a ods. 2 a 6 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona
(„ďalej len „Stavebný zákon“) a to napriek výzve stavebného úradu, že stavby nie sú
v rozpore s verejným záujmom. Zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetné haly sú stavbami v zmysle § 43 Stavebného zákona a keďže zistil že správne orgány dostatočne zistili
skutkový stav veci a vec správne právne posúdili a boli zabezpečené všetky procesné práva
žalobcu v administratívnom konaní žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Neúspešnému žalobcovi zároveň nepriznal
náhradu trov konania a to podľa § 250k ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že
krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď predmetné haly považoval za stavby podľa
§ 43 Stavebného zákona, nakoľko predmetné haly nie sú pevne spojené so zemou. Ďalej
namietal, že pochybil aj súd ak vec rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu. Právny zástupca súdu dňa 3. augusta 2011 písomne ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní dňa 23. augusta 2011 z dôvodu dovolenky a požiadal o ospravedlnenie
a odročenie pojednávania a krajský súd napriek tomu konal a rozhodol, čím porušil zásadu
ústnosti súdneho konania podľa § 101 ods. 2 OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 246c OSP s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 1 OSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 246c a § 214 ods. 2 OSP a dospel záveru, že a ustálil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vykazuje vady, na ktoré odvolací súd musel prihliadnuť
a z ktorého dôvodu nie je možné ustáliť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Písomným podaním zo dňa 3. augusta 2011, ktoré bolo súdu doručené dňa 8. augusta
2011 požiadal právny zástupca o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 23. augusta 2011
a z dôvodu dovolenky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.
Zo zápisnice z pojednávania z 23. augusta 2011 odvolací súd zistil, že krajský súd po
vyvolaní veci vôbec v zápisnici neuviedol, ako sa vysporiadal so žiadosťou žalobcu a jeho
právneho zástupcu z 3. augusta 2011 o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré bolo
vytýčené na deň 23. augusta 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania pred súdom je aj žiadosť účastníka konania byť osobne vypočutý na
pojednávaní ak o to požiada a predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Preto ak súd napriek žiadosti o odročenie pojednávania prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka
konania, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
účastníkovi odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým je
i právo účastníka, aby jeho vec prejednal súd v jeho prítomnosti. Neznamená to, že by súd
nemohol prejednať vec i v neprítomnosti účastníka konania, avšak je povinný vždy
účastníkovi konania poskytnúť možnosť, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti.
Samotné ustanovenie § 115 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) ukladá
súdu, aby – ak zákon alebo osobitný právny predpis neustanovuje inak – nariadiť na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí doručiť účastníkom tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky
a Európskeho súdu pre ľudské práva má účastník právo byť vypočutý aspoň v jednom stupni
súdneho konania a o tomto práve by mal byť účastník konania súdom poučený. Taktiež by
mal byť poučený o tom, že je povinný predložiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
tak, a v takej lehote, aby s s nimi mohol oboznámiť aj účastník vystupujúci na opačnej strane
sporu. Až následne je už v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP na účastníkovi konania,
či svoje práva využijú alebo nevyužijú.
Vychádzajúc z ustanovenia § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú
účastníci konania nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani
nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého
účastníka.
V danej veci sa však o uvedený prípad nejedná. Podľa názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky krajský súd svojím konaním zasiahol do práva účastníka vyplývajúceho
z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a súdne konanie tak trpí procesnou vadou.
Zo spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že v prejednávanej veci podmienky na
odročenie pojednávania boli splnené a to tým, že súd mal zohľadniť konkrétne okolnosti
prípadu a v rámci hospodárnosti konania odročiť pojednávanie na iný vhodný termín, keďže
by tým zjavne nedošlo k neodôvodneným prieťahom v konaní a bolo by to pre účastníkov konania aj hospodárne a boli by zaručené ich práva na súdnu ochranu v zmysle Dohovoru
a Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi zúčastniť sa
pojednávania, na ktorom rozhodol o veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221
ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou OSP zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude teda nariadiť na prejednanie veci
pojednávanie tak, aby účastníci konania mali možnosť sa ho zúčastniť a aktívne na ňom
uplatňovať svoje práva.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. októbra 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská