8Sžp/23/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. J. Š., bytom v K. č. X., proti odporcom : 1. Obec Krajné, so sídlom v Krajnom č. 52, 2. Obec Jablonka, so

sídlom v Jablonke č. 51, 3. Krajský stavebný úrad v Trenčíne, so sídlom v Trenčíne,

Hviezdoslavova č. 3, o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu, o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/62/2011-39 zo dňa 6. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k.

13S/62/2011-39 zo dňa 6. júla 2011, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd v Trenčíne zastavil konanie o preskúmanie

zákonnosti a postupu správneho orgánu začaté na návrh navrhovateľa zo dňa  

22. januára 2011, doručený Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 28. januára 2011,

ktorým sa domáhal, aby : a/ súd zakázal odporcovi 1. užívať stavbu spôsobom, pri ktorom  

je predpoklad, že bude vznikať škoda na susedných pozemkoch, b/ uložil odporcovi  

2. povinnosť konať alebo predložiť spis odporcovi 3., c/ odporcovi 3. uložil povinnosť konať

a rozhodnúť vo veci, d/ potrestať odporcov 1. až 3. Krajský súd poukázal na to, že totožný

návrh mu navrhovateľ doručil aj dňa 3. februára 2011, ktorému bola pridelená spisová značka

13S/7/2011, a konanie o tomto návrhu krajský súd uznesením č. k. 13S7/2011-20 zo dňa  

29. marca 2011 zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že jeho predmetom je preskúmanie postupu a rozhodnutia odporcov  

vo veci riešenia sťažnosti, pričom oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím,  

ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve. Konštatoval, že vo veciach vedených  

na tamojšom krajskom súde pod sp. zn. 13S/7/2011 a pod sp. zn. 13S/62/2011 ide o tých

istých účastníkov a návrh sa týka rovnakej veci. Poukázal na to, že začaté konanie vedené pod

sp. zn. 13S/7/2011 bráni tomu, aby prebiehalo konanie v predmetnej veci (vedenej pod  

sp. zn. 13S/62/2011), a preto bolo potrebné v zmysle ustanovení § 83, § 103 a § 104 ods. 1

vety prvej OSP predmetné konanie zastaviť pre nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na ich náhradu, s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1

OSP, keďže konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc  

aby odvolací zrušil napadnuté uznesenie a oba jeho návrhy spojil. V odvolaní poukázal na to,

že predmetom súdneho konania je nečinnosť orgánu verejnej správy a sťažnosť je len nástroj

na prinútenie orgánov k činnosti, teda aby konali, čo sa však v jeho prípade nepodarilo.

Odporca 1. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na svojich doterajších

vyjadreniach zaslaných súdu.

Odporca 3. navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť a rozhodnúť

o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP  

a § 10 ods. 2 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 250ja ods. 2

OSP v spojení s §   246c ods. 1 veta prvá OSP a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,  

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Podľa piatej časti OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

a opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244

ods.1 a nasl. OSP).

  Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené  

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

  Podľa § 83 OSP začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné

konanie.

Citované zákonné ustanovenie vyjadruje prekážku súdneho konania (litispedencia),

ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka

vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má

- rovnakých účastníkov,

- rovnaký predmet konania,

- rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.

V preskúmavanej veci obsahom spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preukázané, že navrhovateľ podal dva totožné návrhy

o preskúmanie zákonnosti postupu správnych orgánov - jeden dňa 28. januára 2011

Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorý ho dňa 8. júna 2011 postúpil   Krajskému

súdu v Trenčíne; vec bola zapísaná pod sp. zn. 13S/62/2011, a druhý dňa 3. februára 2011  

na Krajský súd v Trenčíne, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 13S/7/2011. Krajský súd v Trenčíne

uznesením č. k. 13S7/2011-20 zo dňa 29. marca 2011 konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP z dôvodu, že jeho predmetom je preskúmanie postupu a rozhodnutia odporcov vo veci

riešenia sťažnosti, pričom oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, ktoré možno

preskúmavať v správnom súdnictve. Konanie o ďalšom totožnom návrhu, ktorý mu bol

postúpený uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, krajský súd zastavil z dôvodu

litispendencie, a to predmetným uznesením č. k. 13S/62/2011-39 zo dňa 6. júla 2011.

Takýto postup krajského súdu treba považovať za súladný sú zákonom, nakoľko

litispendencia je okolnosťou, ktorá vylučuje potrebu ochrany záujmov navrhovateľa v konaní

o totožnom návrhu. Týmto postupom krajského súdu nebola navrhovateľovi odňatá možnosť

domáhať sa na súde ochrany svojich práv v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Za týchto skutkových okolností bolo potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu

považovať za vecne správne, a preto najvyšší súd toto rozhodnutie podľa § 250ja ods. 3  

veta druhá a § 219 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľ vzhľadom na neúspech v konaní nemá

právo na ich náhradu a odporcom v konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2012

  JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská