ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ W. K., G. XXX/X, E., zastúpený advokátom JUDr. Pavol Sabol, AK so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, 2/ Q. K., Z. XXXX/XX E., právne zastúpená advokátkou Mgr. Alena Rapiová, AK so sídlom Dunajská 25, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: 1/ Ing. V. K., O., Z., 2/ Ing. F. K., O., Z., 3/ V. Y., N., Z. a 4/ K. Y., N., Z., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2012/1125-DLD zo dňa 13. februára 2012, konajúc o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 107/2012-63 z 11. apríla 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 107/2012-63 zo dňa 11. apríla 2013, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 107/2012-63 z 11. apríla 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu č. A- 2012/1125-DLD zo dňa 13. februára 2012, ktorým bolo zmenené príslušné rozhodnutie stavebného úradu Chorvátsky Grob ÚK-ASP-2011-1697-IK-4-PHI z 29. júla 2011. Krajský súd konštatoval v rozsudku, že z výrazu je zrejmé, že druhostupňový správny orgán riadne nedoručil druhostupňové rozhodnutie adresátovi písomnosti podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku, čím došlo k závažnému procesnému pochybeniu, ktoré malo za následok skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobkyne v 2. rade nemala riadne doručené upovedomenie o nahliadnutí do spisu z 23. januára 2012 ako aj rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 28. decembra 2011. Podľa krajského súdu v danom prípade došlo k zisteniu takej vady, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto rozhodnutie žalovaného (resp. právneho predchodcu - pozri zákona č. 180/2013 Z. z.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol o priznaní náhrady trov konania vo výške 307,22 Euro.
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal odporca. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade udelila plnomocenstvo svojej advokátke výslovne na zastupovanie v konaní pred orgánom 1. Stupňa, pričom na základe toho potom správny orgán druhého stupňa správne nekonal s právnou zástupkyňou žalobkyne v 2. rade a rozhodnutie doručoval priamo žalobkyni v 2. rade a nie je právnej zástupkyni.
K odvolaniu žalovanej sa nikto nevyjadril a to napriek výzve ktorá bola účastníkom konania doručená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. septembra 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách) rozhodnúť o žalobe proti právoplatnému rozhodnutiu žalovanej.
Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil a považuje ich za svoje vlastné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. a § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.
V ďalšom konaní bude dôležité, aby žalovaný doručil právnej zástupkyni žalobkyne v 2. Rade všetky nedoručené dokumenty tak, aby sa mohla vyjadriť k podkladom rozhodnutia 2. stupňového správneho orgánu. Žalobkyňa v 2. rade totiž udelila plnomocenstvo advokátke na celé konanie vedené v tom čase na prvostupňovom orgáne, pričom plnomocenstvo udelené advokátke platí na celé konanie, t.j. aj konanie na odvolacom orgáne, ktorým bol v tomto prípade žalovaný, resp. jeho právny predchodca.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadny účastník odvolacieho konania ich náhradu (priznanie) neuplatnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.