Najvyšší súd
8Sžp/16/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. D., K., M., zastúpený advokátom JUDr. J. K., AK so sídlom N., M., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Košiciach, Komenského 52, Košice, za účasti: M. Š. a H. Š., obaja bytom M., Z., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2010/00870 zo dňa 6. októbra 2010,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/19806/2010-31 zo
dňa 31. marca 2011, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 6S/19806/2010-31 zo dňa 31. marca 2011, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach (ďalej len,,krajský súd“) podľa
§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o žalobe
žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2010/00870 zo dňa 6. októbra
2010 a rozhodnutia Mesta Michalovce, konajúceho ako stavebný úrad č. j. 2010/0122 zo
dňa 7. mája 2010. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/
a v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal pre zastavenie konania.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom súdneho
rozhodnutia môže byť iba také rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa rozhoduje o jeho právach alebo povinnostiach v oblasti verejnej správy. Takýmto rozhodnutím bolo
nepochybne rozhodnutie Mesta Michalovce vydané podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní o stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), nakoľko týmto
rozhodnutím Mesto Michalovce ako stavebný úrad rozhodlo nielen o právach a povinnostiach
stavebníka, ale toto rozhodnutie sa priamo dotýkalo práv a povinností žalobcu. Preto iba toto
rozhodnutie bolo spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p. Podľa
súdu sa na konanie, v ktorom správny orgán rozhoduje o tom, či sa ohlásená stavba môže
uskutočniť, nevzťahuje Správny poriadok a proti oznámeniu nie je prípustný opravný
prostriedok. Podľa súdu z ust. § 247 ods. 3 O.s.p. ako aj § 250b ods. 1 O.s.p. jednoznačne
vyplýva, že žaloba mala byť podaná proti oznámeniu stavebného úradu v lehote dvoch
mesiacov od jeho doručenia, teda od 19. mája 2010. Nakoľko však žalobca podal žalobu až
dňa 13. decembra 2010, márne uplynula lehota dvoch mesiacov a preto krajský súd podľa §
250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.
Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc
sa jeho zmeny v podobe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu
zruší, dôvodiac tým, že neobstojí tvrdenie súdu, že žaloba bola podaná oneskorene. Poukázal
na to, že žalobca podal proti doručenému oznámeniu zo 7. mája 2010, č. j. 2010/0122,
ktorým stavebný úrad – Mesto Michalovce oznámil žalobcovi ako aj stavebníkovi
(manželom Š.), že nemá námietky proti drobnej stavbe uvedenej v oznámení, sťažnosť. Ďalej
poukázal na to, že z ustálenej judikatúry súdov je zrejmé, že predmetom súdneho prieskumu
môžu byť aj rôzne stanoviská či potvrdenia (čiže aj odpovede na vybavenie sťažností),
ktorými sa menia alebo rušia a zakladajú určité práva a povinnosti, pričom tieto odpovede je
potrebné považovať za rozhodnutia. Poukázal na to, že ak by Krajský stavebný úrad
v Košiciach vyhodnotil sťažnosť ako opodstatnenú, stavebný úrad - mesto Michalovce by bol
viazaný jeho právnym názorom a oznámenie o ohlásení drobnej stavby by musel zrušiť. Preto
podľa jeho názoru možno jeho sťažnosť z 31. mája 2010 považovať za opravný prostriedok
o ktorom rozhodol odvolací orgán až 6. októbra 2010 a teda možno ustáliť, že žaloba bola
podaná v zákonnej lehote, nakoľko odpoveď bola žalobcovi doručená až 11. októbra 2010.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnuté uznesenie
krajského súdu potvrdiť, pridržiavajúc sa svojho listu č. 2011/00133 z 24. januára 2011,
poukazujúc, že nerozhodoval ako druhostupňový správny orgán, ale že postupoval v súlade s ust. § 4 písm. b/ bod 2. zákona č. 608/2003 Z. z., teda v rámci riadenia a kontroly výkonu
prenesenej štátnej správy, vykonávanej obcami ako stavebnými úradmi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 O.s.p., a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že uznesenie je
potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok
ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný
prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona stavebník je povinný uskutočnenie stavieb,
stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť
stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide
o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti
o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe
stavebného povolenia.
Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné
úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia
stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu
stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu
podľa § 55 ods. 2 písm. a/, k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú
dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo
udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad
neurčí inak.
Najvyšší súd zo súdneho spisu zistil, že stavebníci - manželia Š. ohlásili podľa § 57
Stavebného zákona podaním z 9. novembra 2009 stavebnému úradu – Mestu Michalovce
drobnú stavbu – garáž podľa projektovej dokumentácie vypracovanej I.. A.. J. J.. Mesto
Michalovce ako stavebný úrad pozvánkou z 18. januára 2010 zvolal jednanie na deň 4.
februára 2010 pred rodinný dom stavebníkov, na ktoré pozval aj žalobcu. Stavebníci listom
z 12. mája 2010 požiadali stavebný úrad o vydanie rozhodnutia. Stavebný úrad oznámil
svojim listom stavebníkom zo 7. mája 2010, že nemá námietky proti drobnej stavbe - garáži,
ktorú ohlásili stavebníci podaním z 9. novembra 2009. Ďalej najvyšší súd zistil, že
napadnutým listom žalovaný odpovedal na jeho podanie z 13. augusta 2010, ktoré žalobca
nazval „Sťažnosť proti stanovisku Stavebného úradu Michalovce zo 14. júla 2010“ a ktorým
mesto Michalovce ako stavebný úrad oznámilo stavebníkovi (M. Š. s manželkou H.) ako aj
žalobcovi, že podľa § 57 ods. 2 nemá námietky proti uskutočnenej drobnej stavbe – garáži na
pozemku parc. č. X. v k.ú. V., ulica K., M. v rozsahu tam uvedenom.
Vzhľadom na variabilitu stavieb a im podobných zariadení rozhodovaciu činnosť
o požiadavke a nutnosti stavebného povolenia (stavebné konanie) alebo ohlásenia drobnej
stavby (ohlasovacie konanie) zákonodarca ponechal stavebnému úradu, čo nepochybne
vyplýva z ust. § 57 ods. 1 Stavebného zákona, teda i rozhodnutie či bude alebo nebude
prebiehať stavebné konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie správneho orgánu, alebo či
stavebníkovi stačí drobnú stavbu len ohlásiť (ohlasovacie alebo zjednodušené konanie). Podľa názoru najvyššieho súdu v predmetnej veci v prípade stavby garáže stavebný
úrad vychádzal z toho, že ide o drobnú stavbu podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona a za
použitia § 55v ods. 2 písm. a) Stavebného zákona, na ktorú nie je potrebné stavebné
povolenie, ale že stačí na ňu ohlásenie. Z právnej úpravy uvedenej v ust. § 54 až 57
Stavebného zákona vyplýva, že stavebné povolenie na stavbu garáže nie je potrebné, ale
postačí jednoduché ohlásenie stavebnému úradu. Následne po preskúmaní ohlásenia
stavebnému úradu z 9. novembra 2009 dospel stavebný úrad k záveru, že v danom prípade
boli splnené podmienky na ohlásenie drobnej stavby. Ohlasovacie konanie bolo právoplatne
skončené oznámením stavebníkovi, ale aj žalobcovi, že voči ohlásenej drobnej stavbe nemá
námietky a to v súlade s ust. § 57 ods. 1 a 2 Stavebného zákona.
Najvyšší súd je zajedno s názorom vysloveným v rozhodnutí krajského súdu, že
v prípade ohlásenia drobnej stavby nejde o stavebné konanie, ktorého výsledkom má byť
vydanie stavebného povolenia, ale ide len o postup stavebného úradu v prípadoch, v ktorých
predpokladal zákonodarca a v ktorých nie je potrebné, aby prebehlo stavebné konanie,
ktorého výsledkom by malo byť vydanie rozhodnutia – stavebného povolenia a konanie na
správnom orgáne sa skončilo doručením oznámenia stavebníkom, že voči ohlásenej drobnej
stavbe nemá námietky.
Stavebný úrad preskúmaním ohlásenia drobnej stavby dospel k záveru, že na stavbu
predmetnej garáže nie je potrebné vydať stavebné povolenie a preto stavebníkom oznámil, že
môžu drobnú stavbu uskutočniť. Stavebný úrad nemá inú možnosť ako postupovať a to buď
stavbu drobnej stavby vziať na vedomie a formálne s ňou súhlasiť, alebo oznámiť
stavebníkovi, že na uvedenú stavbu je potrebné začať stavebné konanie a vydať stavebné
povolenie.
Preto je správny právny záver vyslovený krajským súdom, s ktorom sa v plnom
rozsahu stotožňuje aj najvyšší súd, že v danom prípade, sa mal žalobca brániť žalobou voči
oznámeniu stavebného úradu stavebníkom, že voči ohláseniu drobnej stavby – garáže podľa
projektovej dokumentácie nemá námietky. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa
19. mája 2010 a preto lehota na podanie odvolania uplynula žalobcovi dňom 20. júla 2010,
teda 2 mesiace po jeho doručení (§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval
námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu za nedôvodné,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Košiciach ako vecne správne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca
v odvolacom konaní nemal úspech a žalovanému sa náhrada trov konania zo zákona
nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. mája 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská