8Sžp/14/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a zo sudcov JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Rabaka reklamné panely, s.r.o., so sídlom Rampová 5, Košice, zastúpeného konateľom Mgr. P. U., proti žalovanému: Okresný úradu Prešov, (pôvodne proti Krajskému stavebnému úradu v Prešove) so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného (bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove) č. 2012-684/2740-2/SP-KAM zo dňa 6. septembra 2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/7/2012-34 zo dňa 20. marca 2013, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/7/2012-34 zo dňa 20. marca 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove (v súlade so zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli krajské stavebné úrady zrušené a ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady v sídlach krajov) č. 2012-684/2740- 2/SP-KAM zo dňa 6. septembra 2012 (zákonom č. 180/2013 Z. z. prešla pôsobnosť obvodného úradu na okresný úrad v sídle kraja), ktorým žalovaný ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesta Poprad č. 54548/239/2012-OSP-Bp z 25. mája 2012 a odvolanie žalobcu zamietol.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že Mesto Poprad, ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 25. mája 2012 rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o povolenie jedného kusu obojstranného reklamného zariadenia typu bigboard na pozemku KN-C parc. č. 1576/26 v k.ú. H. z dôvodu, že na predmetnú stavbu boli vydané nesúhlasné stanoviská dotknutých orgánov. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy a keďže ide o čiastočnepodkladové rozhodnutie v priebehu stavebného konania, preskúmavajú sa v zmysle § 245 ods. 1 O.s.p. v konaní o preskúmanie zákonnosti v spojení s konečným rozhodnutím. Z tohto dôvodu musia byť dostatočne odôvodnené a musí byť zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 O.s.p.). Pretože ide o ochranu verejného záujmu, nemožno upustiť od jeho odôvodnenia, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3Sžp/9/2011 zo dňa 6. marca 2012, ktorého právny názor citoval. Krajský súd ďalej uviedol, že na základe tejto skutočnosti (že záväzné stanoviská dotknutých orgánov sú pre správne orgány záväzné), odôvodnil napadnuté rozhodnutie aj žalovaný, ktorý poukázal na záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Podľa krajského súdu žalovaný nedostatočným spôsobom, a to odkazom na skutočnosť, že reklamné zariadenie má byť umiestnené pri ceste I. triedy, odôvodnil postavenie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Nereagoval na námietku žalobcu, že tento orgán má v stavebnom konaní postavenie dotknutého orgánu iba podľa § 3b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Podľa súdu sa žalovaný taktiež nevyrovnal s námietkou žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, poukazujúc na skutočnosť, že reklamné zariadenie má byť viditeľné z verejného priestranstva v blízkosti pozemnej komunikácie I. triedy. Nakoľko podľa súdu prvého stupňa rozhodnutie nezodpovedalo kritériám uvedeným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a úlohou súdov nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu bude úlohou žalovaného opätovne vec posúdiť a rozhodnúť. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 66,00 Euro za zaplatený súdny poplatok za žalobu.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V dôvodoch odvolania odvolávajúc sa na ustanovenie § 140b ods. 1 a 2 stavebného zákona, podľa ktorého je dotknutý orgán povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, poukázal na to, že v tomto prípade dotknutý orgán zákonné ustanovenie osobitného predpisu uviedol tak, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru odôvodnilo svoju pôsobnosť zo zákonov č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore, č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázal taktiež na rozhodnutie krajského súdu v identickej veci 1S87/2012 z 26. marca 2012 v ktorom sám žalobca spochybnil nim predložené stanoviská od OR PZ a KÚ CDPK, a teda sám ich považoval za dotknuté orgány. Žalovaný poukázal, že je nesporé pokiaľ ide o to, že policajný zbor plní úlohy aj pri dohliadaní na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Záverom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/36/2012 z 12. marca 2013.

Žalovaný ďalej uviedol, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/9/2011, zo záverov ktorého vyplýva, že: „záväzné stanoviská dotknutých orgánov možno považovať za formu rozhodnutia, ktoré v sebe obsahuje konštitutívny a záväzný prvok pre iné právne subjekty a ako predmet súdneho prieskumu musí byť aj odôvodnený a to tak, aby bolo zrejmé, ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem a o aké ustanovenia právnych predpisov dotknutý orgán tento verejný záujem, resp. jeho ochranu opiera“. V tejto súvislosti zdôraznil, že záväzné stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru jasne stanovilo záporné stanovisko k predmetnej stavbe, uviedlo konkrétne verejné záujmy spoločnosti, ktoré by stavebnou činnosťou mohli byť dotknuté (život, zdravie a majetok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na diaľniciach a rýchlostných cestách) a stanovisko odôvodnilo uvedením skutočností, z ktorých vyplýva nepriaznivý vplyv reklamného zariadenia na pozornosť vodičov. Stanovisko dotknutého orgánu teda bolo dostatočne odôvodnené a poskytlo možnosť preskúmania jeho správnej úvahy. Opakovane poukázal na uvedenie zákonov č. 171/1993 Zb., č. 135/1961 Zb. a č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, teda na označenie osobitných predpisov a splnenie si zákonnej povinnosti.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho považuje za účelové a majúce snahu predlžovať čas rozhodovania súdu. Zároveň podľa jeho názoru ohsah odvolania prezentuje nesprávneprávne posúdenie dôvodov uvedených v rozhodnutí krajského súdu z 20. marca 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Zmyslom a podstatou správneho súdnictva v právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku je prieskum zákonnosti rozhodnutia, prípadne postupu správneho orgánu. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je pre všeobecný súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb., ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní(správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, a z ktorého v stručnosti vyberá nasledovné: Dňa 5. októbra 2011 podal žalobca žiadosť o povolenie 1 ks obojstranného reklamného zariadenia typu bigboard v tvare písmena V na pozemku KN-C parc. č. 1567/26, katastrálne územie H. na neurčitý čas. Mesto Poprad - stavebný úrad, po posúdení predložených príloh a jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov doložených do 25. mája 2012 posúdil, v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona žiadosť žalobcu zamietol z dôvodu nesúhlasných stanovísk dotknutých orgánov Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove (ďalej len „KÚ pre CD a PK“),Okresného riaditeľstva policajného zboru v Poprade - Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Poprade - ODI.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 2012-684/2740-2/SP-KAM zo dňa 6. septembra 2012 odvolanie žalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu zamietol a rozhodnutie potvrdil.

V predmetnej veci podstatnou odvolacou námietkou žalovaného je nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom vo vzťahu k záväzným stanoviskám dotknutých orgánov, ktoré krajský súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov na tom základe, že v nich absentuje konkrétne ustanovenie zákonov upravujúcich ich pôsobnosť v konaní podľa stavebného zákona.

Vzhľadom na uvedenú námietku najvyšší súd skúmal rozhodnutie žalovaného z hľadiska jeho zákonnosti, ako aj zákonnosti postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

Podľa § 140a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., dotknutým orgánom podľa tohto zákona je: a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má na ňu nadväzovať alebo s ním súvisí, b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, c/ vlastník sietí a zariadení technického vybavenia, územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Práva dotknutých orgánov vymedzuje zákon č. 50/1976 Zb., stavebný zákon, v ustanovení § 140a ods.3, § 80 ods. 2 tak, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona a ďalej, okrem iného, chrániť záujmy týkajúce sa ochrany zdravia ľudu, zaistenia vplyvov na životné prostredie, správy pozemných komunikácií, dráh, atď. Dotknutý orgán z hľadiska oblasti svojej pôsobnosti podáva záväzné stanoviská, z ktorých stavebný úrad pri rozhodovaní vychádza. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu, musia byť vždy odôvodnené tak, aby boli spôsobilým predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 140b ods. 6 stavebného zákona) a následne i v konaní pred súdom (§ 244 ods. 3 prvá veta O.s.p.).

Z uvedeného možno teda konštatovať, že dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu a iba z ich odôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona). V zmysle citovaného, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci (§ 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.).

Postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných ustanovení stavebného zákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať.

Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že správny orgán, Mesto Poprad ako príslušný stavebný úrad považoval za dotknuté orgány Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove, a OR PZ Poprad - ODI, pričom oba tieto orgány vydali nesúhlasné stanovisko s umiestnením reklamného panelu na predmetnom pozemku.

V preskúmavanej veci senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že správny orgán v konaní dôsledne postupoval v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. a v súčinnosti s dotknutými orgánmi, chrániacimi záujmy podľa osobitných predpisov (cestného zákona), považoval za rozhodujúce nesúhlasné stanovisko KÚ - OCDPK, ktorý bol dotknutým orgánom v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a OR PZ Poprad - ODI, ktorý bol dotknutým orgánom v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z., § 2 ods. 1 písm. j/ zákona č. 173/1993 Z. z. o Policajnom zbore, chrániacim verejný záujem, život, zdravie a majetok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na diaľniciach a rýchlostných cestách, a ktoré je v súvislosti s právom na spravodlivé súdne (aj správne) konanie náležite a podrobne odôvodnené.

Na podklade uvedeného sa senát najvyššieho súdu nepriklonil k názoru krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože zo zistených skutočností a výsledkov dokazovania v tomto smere vyplynulo, že spôsob akým sa žalovaný s nimi vysporiadal postačuje pre záver, že žiadosť žalobcu o povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia bola zamietnutá na podklade predloženého záväzných stanovísk dotknutých orgánového, s ktorým bol žalobca riadne uzrozumený. Je totiž nepochybné, že dotknuté orgány vyhodnotili možnosť umiestnenia daného bigboardu na predmetnom pozemku ako rizikovú s ohľadom na daný úsek komunikácie I. triedy, ktorú dotknutéorgány považujú za „nehodový úsek“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/7/2021 - 34 zo dňa 20. marca 2013 podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.