8Sžo/9/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. O. K., D. XXX, proti odporcom: 1/ Obec Krajné, 2/ Obec Jablonka, a 3/ Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, Hviezdoslavova 3, Trenčín, v konaní o návrhu na obnovu konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/134/2012-7 zo dňa 10. októbra 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 13S/134/2012-22 zo dňa 19. decembra 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/134/2012- 7 zo dňa 10. októbra 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 13S/134/2012-22 zo dňa 19. decembra 2013, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením s poukazom na § 104 ods. 1 veta prvá v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/7/2011, keď dospel k záveru, že obnova konania vo veciach rozhodovania proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustná.

Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a povolenia obnovy konania. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávnosť výroku napadnutého uznesenia, ktorý považoval za rozporný s § 234 O.s.p., keď podľa navrhovateľa mal krajský súd postupovať tak, že návrh zamietne. Ďalej namietal, že napadnuté uznesenie je nezákonné, zlomyseľné, teda zmätočné.

Odporkyňa 1. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že podala ohlásenie drobnej stavby na rekonštrukciu ihriska z dôvodu, že uvedené ihrisko v areáli Základnej školy s materskou školou v Krajnom je na tomto mieste už od výstavby školy v 40-tych rokoch 20. storočia a v súčasnom obdobíuž nevyhovovalo potrebám základnej školy a materskej školy.

Odporkyňa 2. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že ako stavebný úrad si nie je vedomá porušenia predpisov.

Odporca 3. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/134/2012-7 zo dňa 10. októbra 2012 potvrdiť, nakoľko sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným v tomto uznesení. Mal za to, že obsahuje zrozumiteľné a jasné dôvody zastavenia konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Navrhovateľ sa domáhal obnovy konania vo veci preskúmania postupu a rozhodnutí odporcov 1. až 3. o užívaní ihriska v obci Krajné, nakoľko mal za to, že Krajský súd v Trenčíne dospel k nesprávnemu záveru, keď uznesením zo dňa 06. júna 2012 vec vedenú na tamojšom súde pod sp. zn. 13S/7/2011 z dôvodu neodstránenia vád podania zastavil. Predmetné rozhodnutie bolo následne na odvolanie navrhovateľa potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/27/2012 zo dňa 28. augusta 2012.

Právna úprava správneho súdnictva je obsiahnutá v piatej časti O.s.p. a k ostatným častiam O.s.p. má povahu lex specialis, kde ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p. sa v zmysle § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. použijú primerane. Ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. zároveň upravuje prípustnosť opravných prostriedkov (či už riadnych alebo mimoriadnych) v jednotlivých typoch konaní vo veciach správneho súdnictva, pričom opravný prostriedok v správnom súdnictve je prípustný len vtedy, ak je to ustanovené v piatej časti O.s.p.

Ak by zákonodarca mal v úmysle v správnom súdnictve pripustiť použitie mimoriadnych opravných prostriedkov, takúto možnosť by zakotvil v piatej časti O.s.p. Tento postup možno odôvodniť tým, že správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí, ktoré boli vydané v rámci administratívneho postupu (v prípade konaní o žalobách sa musí jednať o rozhodnutie právoplatné, spravidla vydané správnym orgánom druhého stupňa až po využití prípustných opravných prostriedkov) v rámci kontroly sústavy orgánov verejnej správy.

Primeranosť použitia ustanovení štvrtej časti O.s.p. je potrebné aplikovať v súvislosti s procesným postupom súdu pri konaní o opravnom prostriedku (odvolaní), ktorého prípustnosť výslovne vyplýva z piatej časti O.s.p, keďže odvolacie konanie nie je v piatej časti O.s.p. komplexne upravené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že obnova konania vo veciach rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., nie je prípustná v zmysle § 246c veta druhá O.s.p., keď jej prípustnosť nie je v druhej hlave piatej časti O.s.p. upravená. Vzhľadom na to, že zákon tento mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa, procesný postup súdu prvého stupňa, keď zastavil konanie, bol vecne správny.

Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje žiadne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu, odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd rozhodol vo veci správne, keď konanie zastavil, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal a odporcom v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží.

S účinnosťou od 01. januára 2013 došlo zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu krajských stavebných úradov (§ 1 písm. b/), pričom ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady v sídle kraja (§ 2 ods. 1).

V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 O.s.p. už ako s odporcom 3. konal a ako odporcu 3. označil Okresný úrad Trenčín.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.