UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: T. L., P. XXX, XXX XX P. - W., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Liptovský Mikuláš, Kollárova 2, Liptovský Mikuláš, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. 1639/2014 - KaLM zo dňa 17. februára 2014, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/16/2014 - 19 zo dňa 11. septembra 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. č. k. 25Sp/16/2014
- 19 zo dňa 11. septembra 2014, p o t v r d z u j e.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 1/2, keď dospel k záveru, že pomery navrhovateľa odôvodňujú jeho čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov.
Proti predmetnému uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zrušenia.
Poukázal, že nemá právnické vzdelanie, spolu s manželkou sú obaja zdravotne ťažko postihnutí, pričom je to v prvom rade ich zdravie, na ktoré by sa chceli zamerať, nie na súdne konania vedené pre sústavné porušovanie ich práv. Rozhodnutie krajského súdu označil za diskriminačné a v rozpore s čl. 12 ods. 1, ods. 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a/, ods. 3 ústavy a čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s nálezmi ústavného súdu PL. ÚS 36/95, I. ÚS 87/93 v súvislosti s požiadavkou právnej istoty, že sa účastníkovi konania dostane na právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach rovnaká odpoveď. Dodal, že v iných konaniach mu bolo priznané plné oslobodenie od súdnych poplatkov, a tiež mu bol ustanovený právny zástupca z radov advokátov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1veta prvá O. s. p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), a dospel k záveru, že je odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj s majetkovou a osobnou situáciou navrhovateľa. Dospel k záveru, že krajský súd pristúpil k návrhu navrhovateľa zodpovedne, berúc do úvahy nielen jej majetkové pomery v ich príjmovej i výdavkovej časti, ale prihliadol tiež na zvýšenie životných nákladov v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (lieky, prevádzka osobného motorového vozidla v súvislosti so zdravotným stavom manželky).
Nezistiac ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výrok odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu, keď ani navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti spôsobilé zvrátiť tento záver, najvyšší súd napadnuté uznesenie potvrdil, stotožniac sa s jeho odôvodnením, ktoré má za správne v celom rozsahu (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p., § 250ja ods. 3 O. s. p., § 250l ods. 2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.