ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci navrhovateľky: I. D., bytom N. proti odporcovi Centrum právnej pomoci, kancelária Hlohovec so sídlom M.R. Štefánika 1, 920 01 Hlohovec, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z 21.02.2013, sp. zn. 322/2013 (N 3528/12) o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/18/2013-34 zo dňa 25.09.2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/18/2013-34 zo dňa 25.09.2014, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 322/2013 (N 3528/12) zo dňa 21.02.2013, ktorým odňal navrhovateľke priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci s odôvodnením, že k vyriešeniu sporu mediáciou, pre ktorú bol navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný, by došlo, pokiaľ by mediácia nebola skončená pre nesúčinnosť oprávnenej osoby, t.j. navrhovateľky. Krajský súd na základe obsahu spisov odporcu zistil, že po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou a určením mediátora na sprostredkovanie mimosúdneho riešenia vlastníckeho sporu a po súhlase strán sporu so spôsobom riešenia, mediácia nebola úspešná len preto, že navrhovateľka nezaplatila potrebnú sumu na úkonové poplatky, aby sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, pričom doterajšia výlučná vlastníčka žiadala len uhradenie úradných poplatkov. Krajský súd tak rozhodol na základe § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z., podľa ktorého centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytne centru alebo určenému mediátorovi potrebnú súčinnosť. Krajský súd navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom vyslovila nesúhlas s postupomodporcu a žiadala o pomoc z dôvodu, že nemá finančné prostriedky na usporiadanie sporu, čo povedala hneď na začiatku aj mediátorovi a žiadala prešetriť celý prípad vrátane krádeže vecí v nehnuteľnosti, ktorú užívala.
Odporca žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací s poukazom na § 492 ods. 1 a ods. 2 Správneho súdneho poriadku a za použitia § 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami krajského súdu ako aj s právnym posúdením veci a odkazuje na dôvody, ktoré krajský súd uviedol. Na doplnenie dôvodov považuje odvolací súd za dôvodné uviesť, že z predložených spisov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci za účasti mediátora, ktorá účasť viedla k dohode o spôsobe usporiadania sporu o vlastníctvo spôsobom, ktorý by nezaťažoval navrhovateľku do tej miery, ako by tomu bolo v prípade vedenia súdneho sporu o určenie vlastníctva. Odporkyňa podrobne vo svojom rozhodnutí uviedla postoj doterajšej výlučnej vlastníčky k požiadavke navrhovateľky ohľadom vlastníctva, ako aj obsah mediačnej dohody. Je tiež nesporné, že usporiadanie vlastníctva k nehnuteľnosti vedie aj k finančným nákladom na nevyhnutné úradné úkony, na ktoré sa však nevzťahuje dobrodenie dané zákonom č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci v materiálnej núdzi. Navrhovateľka teda nemohla očakávať, že sa domôže usporiadania svojich vlastníckych nárokov bez akýchkoľvek nákladov, možnosť daná odporcom vo forme právnej pomoci mediátora nemohla smerovať k prebratiu finančných nákladov na samotné usporiadanie vlastníctva. Odporca vzhľadom na postoj navrhovateľky, ktorá neposkytla potrebnú súčinnosť k usporiadaniu vlastníckych pomerov úhradou finančných nákladov s tým spojených (náklady na geometrický plán, vypracovanie kúpnej zmluvy, návrh na vklad do katastra), dôvodne rozhodol o odňatí práva na právnu pomoc.
Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala, že došlo ku krádeži v nehnuteľnosti, resp. že vzťahy medzi vlastníkmi sú nejasné, uvedené tvrdenia navrhovateľky nespochybňujú zákonnosť rozhodnutia odporkyne a ani rozsudok krajského súdu, keďže sa netýkajú samotného predmetu konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku s poukazom na § 219 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP a § 224 ods. 1 OSP. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože vo veci samej nebola v odvolacom konaní úspešná a úspešnému odporcovi ich náhrada neprináleží.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný