Najvyšší súd
8Sžo/85/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej,
v právnej veci žalobcov v rade 1. H. B., nar. X., bytom B. 435, P. C., 2. M. Č., nar. X., bytom P. L.
316/14, P. C., 3. J. D., nar. X., bytom B. 97, P. C., 4. M. G., nar. X., bytom N. H. 62/9, P. C., 5. J.
H., nar. X., bytom Z. 376, P. C., 6. A. J., nar. X., bytom N. 43, P. C., 7. J. K., nar. X., bytom B. 24,
Ž., 8. A. M., nar. X., bytom P. L. 313, P. C., 9. H. M., nar. X., bytom N. 424, P. C., 10. P. P., nar.
X., bytom P. S. 397, P. C., 11. I. P., nar. X., bytom P. L. 25, P. C., l2. I.. M. P., nar. X., bytom B.
344, P. C., 13. I.. V. P., nar. X., bytom B. 353, P. C., 14. K. S., nar. X., bytom B. 369, P. C., 15. P.
S., nar. X., bytom B. 334/30, P. C., 16. V. Š., nar. X., bytom B. 375, P. C., 17. J. V., nar. X., bytom
B. 370, P. C., 18. Š. P., nar. X., bytom P. L. 306/25, P. C., zastúpených právnym zástupcom JUDr.
F. F., advokátom, so sídlom P. 25, Ž., proti žalovanému Krajský stavebný úrad v Žiline, Ul. A.
Kmeťa 17, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2007/01274/Kod zo dňa
20.11.2007 a rozhodnutia Obce Lietavská Lúčka, Spoločný obecný úrad v Žiline č. 2006-07/C-
2394/MsÚ/Pš zo dňa 4.7.2007, na odvolanie žalobcu v 5. rade proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline č. k. 20S/1/2008-68 zo dňa 26.11.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v v Žiline, č. k. 20S/1/2008-68
zo dňa 26.11.2009, p o t v r d z u j e.
Účastníkom odvolacieho konania nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
8Sžo/85/2010
O d ô v o d n e n i e :
I.
Rozhodnutím č. 2007/01274/Kod zo dňa 20. 11. 2007 žalovaný správny orgán rozhodol na
základe spoločného odvolania žalobcov tak, že rozhodnutie Obce Lietavská Lúčka, Spoločný
obecný úrad v Žiline č. 2006-07/C-2394/MsU/Pš zo dňa 4. 7. 2007 o umiestnení navrhovanej
stavby „Ž.“ zmenil vo výrokovej časti tak, že podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú
prípravu doplnil o bod č. 1, v ktorom vymedzil pozemok (rozšírenú plochu skládky) priestorovým
a plošným ohraničením; ostatné podmienky uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia v podmienkach
pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu zostali zmenou nedotknuté.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že vzhľadom na veľký počet
účastníkov a rozsiahle územie, na ktorom sa má stavba umiestniť boli splnené zákonné kritéria pre
oznámenie začatia územného konania dotknutým účastníkom podľa § 36 ods. 4 stavebného zákona a doručenie písomnosti formou verejnej vyhlášky, preto stavebný úrad o jeho začatí účastníkov
informoval na úradnej tabuli mesta Žilina, pričom písomnosť sa považuje za doručenú uplynutím 15- dňovej zákonnej lehoty, počas ktorej bola na úradnej tabuli vyvesená. Žalovaný pri posudzovaní
dodržania základných procesných postupov upravujúcich administratívny proces vzťahujúci sa
k územnému konaniu nezistil také pochybenie na strane správneho orgánu, ktoré by odôvodňovalo
zrušiť odvolaniami napadnuté rozhodnutie, preto tieto v celom rozsahu ako neodôvodnené zamietol.
Zmenil len výrokovú časť preskúmavaného rozhodnutia v časti, v ktorej stavebný úrad vymedzil
predmet konania z hľadiska jeho priestorového a plošného usporiadania tak, že rozhodnutie doplnil
o popis územia, na ktorom sa stavba umiestňuje v súlade ust. § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky
č. 453/2000 Z.z.
II.
Proti obom rozhodnutiam podali žalobcovia včas spoločnú žalobu podľa § 247 a nasl.
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O. s. p.“). Krajský súd v Žiline ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia
žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo
v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že v správnom konaní bol dostatočne zistený 8Sžo/85/2010
skutkový stav, na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, oba správne orgány
postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia žalovaného aj
správneho orgánu prvého stupňa sú zákonné.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že vzhľadom na žalobcami v 1/ až 17/ rade
vymedzené dôvody žaloby sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného, ale aj prvostupňového správneho orgánu obmedzil na to, či vykonané dôkazy,
podklady, z ktorých predmetné správne orgány vychádzali, boli dostatočné a či robili možným
skutkový záver, ku ktorému správne orgány pri rozhodnutí o umiestnení stavby dospeli. Napokon
posudzoval, či správne organy aplikovali relevantný hmotno-právny predpis a konali v intenciách
zákona a v rovine podaných dôvodov žaloby či nedošlo k porušeniu, resp. ukráteniu na právach
a oprávnených záujmov žalobcov. Základnými námietkami žalobcov v 1/ až 17/ rade bolo
nedodržanie procesného postupu správnych orgánov, pokiaľ so žalobcami nekonali ako
s účastníkmi konania, postup pri schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie a predčasnosť
rozhodnutí v dôsledku nedoloženia všetkých potrebných vyjadrení.
K námietke žalobcov týkajúcej sa tvrdenej procesnej vady v konaní správneho orgánu
prvého stupňa ako aj žalovaného vo vzťahu k nedodržaniu administratívneho postupu k územnému
konaniu, a to nekonaniu so žalobcami v 1/ až 17/ rade ako účastníkmi konania súd uviedol, že
správny orgán navrhovanú stavbu „Ž. posúdil ako stavbu rozsiahlu a stavbu s veľkým počtom
účastníkov konania a postupoval podľa § 36 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. tak, že začatie
územného konania o umiestnení stavby oznámil účastníkom konania verejnou vyhláškou, ktorá bola
vyvesená dňa 5.3.2007 a zvesená dňa 20.3.2007 na úradnej tabuli Mesta Žilina s a zároveň
zverejnená v novinách M. zo dňa 19.3.2007 a v Ž. zo dňa 20.3.2007 ako aj v T.. Rovnako
postupoval pri doručovaní rozhodnutia o umiestnení stavby, takže boli splnené podmienky, ktoré
zákon vyžaduje pre možnosť doručovania účastníkom konania verejnou vyhláškou, preto
vyhodnotil námietku žalobcov ako nedôvodnú.
Ohľadne námietky žalobcov týkajúcej sa postupu pri schvaľovaní územnoplánovacej
dokumentácie súd uviedol, že žalovaný sa s ňou dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia na strane 6, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje. 8Sžo/85/2010
K námietke predčasnosti rozhodnutia vzhľadom na nevyjadrenie sa orgánov Slovenskej
inšpekcie životného prostredia a hydrogeologického posudku súd uviedol, že rozhodným boli
stanoviská dotknutých orgánov doložené v súlade s ust. § 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., ktoré
tvorili súčasť pripojeného správneho spisu a z nich vyvodený záver v rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu i žalovaného. Správne organy vychádzali z relevantných záväzných posudkov
dotknutých orgánov, ktoré boli dostatočným podkladom a vymedzovali práve tú primeranú mieru
prípustnosti zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcov.
Z uvedených dôvodov krajský súd konštatoval, že nedošlo k ujme na právach a oprávnených
záujmov žalobcov v 1/ až 17/ rade a keďže nedošlo k porušeniu zákona, neboli porušené ani
základné ľudské a ostatné práva žalobcov, ako bolo namietané v podanej žalobe. Preto žalobu
žalobcov ako neopodstatnená v celom rozsahu zamietol v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c prvá veta O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil, ani vznik trov na jeho strane nebol preukázaný.
Konanie o žalobe žalobkyne v 18/ rade súd zastavil s odôvodnením, že v jej prípade neboli
splnené podmienky na podanie správnej žaloby, pretože nevyčerpala riadny opravný prostriedok
proti rozhodnutiu o umiestnení stavby, ktoré vydala Obec Lietavská Lúčka ako prvostupňový
správny organ.
III.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v 5. rade včas odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a odvolateľovi
priznal náhradu trov konania.
V odvolaní uviedol, že súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Namietal, že v správnom konaní nebol nečinný a nezmaril svoje procesné
a zákonné nároky neuplatnením námietok pri rozhodovaní 1. stupňového správneho orgánu, pričom
správne orgány sa s jeho námietkami riadne nevysporiadali.
8Sžo/85/2010
Ako ďalší odvolací dôvod namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, lebo zhodne so správnymi orgánmi nesprávne posúdil otázku, kto má byť
účastníkom konania, a to so všetkými právami, ktoré vyplývajú z príslušných ustanovení správneho
poriadku a z ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Mal byť teda prizvaný ku všetkým
úkonom, ale najmä mu malo byť doručené napadnuté rozhodnutie, ktoré nemalo byť doručované
spôsobom podľa § 36 ods. 4/ zák. č. 50/1976 Zb., pretože sa nejedná o líniovú stavbu, ani stavbu
s veľkým počtom účastníkov.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v 5. rade nevyjadril.
IV.
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že
bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov“.
Podľa § 250i O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto
vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.)
a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O. s. p.), 8Sžo/85/2010
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu v 5. rade nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
20. januára 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Žalobca v 5. rade podané odvolanie odôvodnil tým, že 1/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a 2/ že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Naplnenie prvého odvolacieho dôvodu vidí v tom, že nebol nečinný a nezmaril svoje
procesné a zákonné nároky tým, že by neuplatňoval námietky pri rozhodovaní prvostupňového
správneho orgánu, pričom má za to, že ani prvostupňový správny orgán, ani žalovaný sa s jeho
námietkami riadne nevysporiadali. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že odvolateľ bol
medzi 23 účastníkmi, ktorí podali odvolanie proti rozhodnutiu Obce Lietavská Lúčka o umiestnení stavby a s ktorých námietkami sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia (ktoré má 9 strán)
podrobne vysporiadal. Rovnako krajský súd vyčerpávajúcim spôsobom reagoval vo svojom
rozhodnutí na všetky žalobné dôvody. Odvolateľ nekonkretizoval, akej námietky sa malo týkať
jeho tvrdenie, že správne orgány sa s jeho námietkami riadne nevysporiadali a obsah spisu takémuto
záveru nenasvedčuje.
Druhým odvolacím dôvodom je tvrdenie, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ pre naplnenie tohto
odvolacieho dôvodu je potrebné, aby boli súčasne splnené dve podmienky: súd použil nesprávne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa názoru odvolacieho súdu
ani jedna z týchto podmienok nebola v prejednávanej veci splnená. Použitie nesprávneho právneho
predpisu videl odvolateľ najmä v tom, že začatie územného konania o umiestnení stavby bolo
účastníkom územného konania oznámené verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4 zákona
č. 50/1976 Zb., hoci sa v tomto prípade podľa jeho názoru nejednalo o umiestnenie líniovej stavby
ani stavby s veľkým počtom účastníkov. Ako však uviedol žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia, v tomto prípade boli splnené zákonné kritériá pre oznámenie začatia územného
konania dotknutým účastníkom podľa § 36 ods. 4 stavebného zákona a doručenie písomnosti 8Sžo/85/2010
formou verejnej vyhlášky, nakoľko išlo o veľký počet účastníkov (len odvolanie proti rozhodnutiu
Obce Lietavská Lúčka o umiestnení stavby podalo 23 účastníkov) a rozsiahle územie, na ktorom sa
má stavba umiestniť, čo potvrdzuje aj priestorové a plošné ohraničenie pozemkov vo výroku
rozhodnutia. S týmto záverom sa stotožnil aj krajský súd a za správny ho považuje aj odvolací súd.
Odvolateľ napokon ani nekonkretizoval, z čoho vyvodzuje námietku nedostatočne zisteného
skutkového stavu.
Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom
prípade bol dostatočne zistený skutkový stav a žalovaný správny orgán postupoval v súlade
so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky formálne aj
obsahové náležitosti vyžadované správnym poriadkom, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre ich vydanie, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov
a výklade relevantných právnych predpisov. Rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého žalovaný vyvodili aj správny právny záver a jeho obsah zodpovedá
právu účastníkov na spravodlivý proces v medziach podaného odvolania, preto námietkam žalobcu v 5. rade nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 O. s. p. v spojení s § 246c O. s. p. ako vecne
správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p., tak, že účastníkom
odvolacieho konania ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v 5. rade nebol úspešný a žalovaný na
ich náhradu nemá zákonný nárok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. januára 2011 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová
8Sžo/85/2010