UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. Y. Q., bytom Ul. M. U. O. XX, X., zastúpený FP LEGAL s.r.o., Ružomberská 6, Bratislava, proti odporcovi: Obec Čaradice, za účasti: O. T., bytom K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 286/2013-R zo dňa 05. augusta 2013, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/84/2013-40 zo dňa 25. júna 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Sp/84/2013-40 zo dňa 25. júna 2014 zrušil rozhodnutie odporcu č. 286/2013-R zo dňa 05. augusta 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 veta tretia OSP nepriznal, keď za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že na problematických susedských vzťahoch s O. T. má podiel i navrhovateľ, čo je zrejmé z navrhovateľom predložených listinných dôkazov, týkajúcich sa viacerých priestupkových konaní medzi nimi.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie v časti výroku, týkajúcej sa náhrady trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušil a rozhodol tak, že navrhovateľovi prizná náhradu trov konania a odporcovi uloží povinnosť navrhovateľovi zaplatiť trovy súdneho konania v celkovej výške 560,02 €. Namietal, že dôvodom zrušenia rozhodnutia odporcu nie sú susedské vzťahy navrhovateľa so susedom T., ale skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie trpí neodstrániteľnými vadami.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 26. septembra 2014, v ktorom navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/84/2013-40 zo dňa 25. júna 2014 v napadnutej časti výroku o trovách konania potvrdiť, nakoľko ho považoval za vecne aj formálne správny. Mal za to, že súd s ohľadom na podstatu prejednávanej veci oprávnene využil pri rozhodovaní o trovách konania možnosť rozhodnúť v zmysle § 250k ods. 1 vety tretej OSP. Uviedol, že navrhovateľovi by žiadne trovy nevznikli, keby rešpektoval práva svojich susedov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľa smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odmietnuť.
Podľa § 250j ods. 4 veta prvá a druhá OSP súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.
Z výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/84/2013-40 zo dňa 25. júna 2014 odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu č. 286/2013-R zo dňa 05. augusta 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP.
Podľa § 246c ods. 1 veta druhá OSP je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.
Podľa § 250s veta druhá OSP je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP, má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa § 250s OSP nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania. Na uvedený záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie, uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa, o prípustnosti odvolania v časti o náhrade trov konania, lebo takéto nesprávne poučenie nezakladá právo na jeho uplatnenie.
Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú OSP uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/84/2013-40 zo dňa 25. júna 2014 odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250s veta druhá OSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnomod 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.