ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľa: Občianske združenie Ponte, Trnavská cesta 37, Bratislava, IČO: 42 177 952, proti odporcovi: Mesto Komárno, Nám. Gen. Klapku 1, Komárno, zast. Advokátskou kanceláriou AKAK s.r.o., Slowackého 56, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., advokátka, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. 28464/44126/OOP/2013 zo dňa 24. apríla 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/23/2013 - 112 zo dňa 1. júla 2013 a odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/23/2013 - 112 zo dňa 1. júla 2013 vo výroku o trovách konania, jednohlasne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/23/2013 - 112 zo dňa 1. júla 2013 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. 28464/44126/OOP/2013 zo dňa 24. apríla 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p. z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 70 € titulom zaplatených súdnych poplatkov v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu č. 28464/44126/OOP/2013 zo dňa 24. apríla 2013, ktorým zakázal verejné zhromaždenie zvolané navrhovateľom. Krajský súd nezistil v postupe správneho orgánu pri vybavovaní žiadosti navrhovateľa žiadne pochybenie, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.") tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech v konaní ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, že na mieste a čase, na ktoré bolo verejné zhromaždenie zvolané, podľa zverejneného plánu nebolo plánované a ani skutočnosti sa nekonalo žiadne kultúrne alebo športové podujatie. Ako nepravdivé označil tvrdenie odporcu, že mu ponúkol iné miesto na konanie verejného zhromaždenia, ponuka na iné miesto sa týkala žiadosti navrhovateľa o súhlas k osobitnému užívaniu verejného priestranstva. Neboli dané zákonné dôvody k zákazu zhromaždenia, nakoľko odporca verejné zhromaždenie zakázal s odkazom na § 10 ods. 2 písm. b/ zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o zhromažďovacom práve") a v odôvodnení zdôvodnil odkazom na § 10 ods. 2 písm. c/ zák. o zhromažďovacom práve. Rozhodnutie odporcu nezákonne obmedzilo slobodu zhromažďovania a vážne zasiahlo do práv zvolávateľa verejného zhromaždenia, nakoľko neboli dané dôvody k zákazu zhromaždenia. Navrhovateľ tiež namietal, že krajský súd neskúmal ním predložené dôkazy.
K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 30. septembra 2013 vyjadril odporca tak, že navrhol napadnutý rozsudok v časti výroku o potvrdení rozhodnutia odporcu potvrdiť a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmeniť tak, že odvolací súd navrhovateľa zaviaže k náhrade trov konania proti odporcovi.
Uviedol, že Palatínova ulica, kde chcel navrhovateľ usporiadať verejné zhromaždenie sa nachádza v centre Komárna, je prístupnou ulicou na centrálne komárňanské námestie - Nám. Gen. Klapku, ktoré tvorí hlavné dejisko každoročne usporadúvaného podujatia - Komárňanských dní. V uvedených miestach dochádza k najväčšiemu výskytu osôb. Palatínova ulica bola organizátormi určená ako úniková cesta, cez ktorú by sa v prípade výskytu nepredvídateľnej udalosti evakuovali návštevníci podujatia Komárňanské dni. Pokiaľ by sa na tejto ulici mali vyskytovať účastníci iného zhromaždenia, bola by ohrozená bezpečnosť účastníkov. Aj na samotnej Palatínovej ulici sa konali spoločenské, kultúrne a športové akcie Komárňanských dní, o čom svedčia fotografie predložené krajskému súdu.
Uviedol, že navrhovateľovi ponúkol možnosť, aby konal zhromaždenie na iných miestach, čo tento neakceptoval. Odporca považoval napadnuté rozhodnutie za legitímne a legálne, vydané s cieľom chrániť verejný poriadok.
Odporca podal aj vlastné odvolanie, v časti výroku týkajúcej sa náhrady trov konania domáhajúc sa jeho zrušenia, vrátenia veci krajskému súdu a priznania náhrady trov odvolacieho konania, alternatívne zmeny rozsudku v časti trov konania tak, že navrhovateľ bude zaviazaný zaplatiť náhradu trov konania vo výške 360,08 €.
Uviedol, že rozsudok krajského súdu je v napadnutej časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Krajský súd tiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v tejto súvislosti poukázal na judikatúru tunajšieho súdu, sp. zn. 5Sžp/12/2012 zo dňa 30. mája 2013, sp. zn. 5Sžf/69/2012 zo dňa 28. februára 2013, sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 28. februára 2013, sp. zn. 5Sžo/249/2010 zo dňa 19. mája 2011, v zmysle ktorej možno vo výnimočných prípadoch priznať náhradu konania aj žalovanému/odporcovi. Súd tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nevyhodnotil, ani na ne neprihliadol, čo bolo jeho povinnosťou. Krajský súd mal posúdiť, ktoré úkony právnej služby právny zástupca vykonal resp. vynaložil účelne, nakoľko odporca trovy konania vyčíslil podaním zo dňa 2. júla 2013. S cieľom zachovania rovnosti strán pri uplatňovaní nároku na náhradu trov konania, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že nepriznaním nároku na náhradu trov konania vzniká na strane odporcu predpoklad utrpenia majetkovej ujmy, keď mal v konaní úspech. Každý má právo na účelné obhajovanie svojich právnych záujmov, pričom nikomu nemožno toto právo odoprieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deňvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 250l ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 O. s. p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 10 ods. 2 zák. o zhromažďovacom práve, obec zhromaždenie zakáže aj vtedy, ak: a) sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie, b) na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať zhromaždenie a medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času jeho konania; ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľa žrebovaním, c) sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie.
Podľa § 11 ods. 1 zák. o zhromažďovacom práve, o zákaze zhromaždenia (§ 10) alebo čase jeho ukončenia (§ 9) rozhodne obec bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie.
Podľa § 11 ods. 3 zák. o zhromažďovacom práve, proti rozhodnutiu obce podľa odseku 1 môže zvolávateľ do 15 dní od doručenia podať opravný prostriedok na súde, ku ktorému priloží písomné vyhotovenie rozhodnutia. Pre konanie platia obdobne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov. Opravný prostriedok nemá odkladný účinok. Súd rozhodne do troch dní. Rozhodnutie zruší, ak neboli dané dôvody k zákazu zhromaždenia. Zvolávateľ je potom oprávnený zhromaždenie usporiadať podľa pôvodného oznámenia alebo neskôr tak, aby sa zhromaždenie uskutočnilo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ak zhromaždenie usporiada v neskoršej dobe, upovedomí o tom obec najneskôr 1 deň pred konaním zhromaždenia.
Podľa § 16 zák. o zhromažďovacom práve, pre konanie podľa § 11 tohto zákona platia ustanovenia § 3 ods. 1 až 3, § 46, 47 a 52 zákona o správnom konaní.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z obsahu pripojeného spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľ dňa 22. apríla 2013 oznámil odporcovi konanie verejného zhromaždenia dňa 27. apríla 2013 na Palatínovej ulici od 10.00 hod. do
18.00 hod., dňa 28. apríla 2013 na Palatínovej ulici od 14.00 hod. do 18.00 hod., dňa 1. mája 2012 na Palatínovej ulici od 10.00 hod. do 18.00 hod.
Odporca rozhodnutím č. 28464/44126/OOP/2013 zo dňa 24. apríla 2013 podľa § 10 ods. 2 písm. b/ zák. o zhromažďovacom práve predmetné verejné zhromaždenie zakázal. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na § 10 ods. 2 písm. c/ zák. o zhromažďovacom práve a uviedol, že v rovnakom čase a na rovnakom mieste sa bude konať kultúrno - spoločenské a športové podujatie mesta Komárno s názvom 22. Ročník festivalu Komárňanské dni.
Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/66/1998 zo dňa 30. septembra 1998, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR, č. vyd. 5/1999, publ. č. 108/1999, s. 65). Výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezvadne formulovaný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia.
Je nepochybné, že pokiaľ odporca vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol ako dôvod jeho zákazu § 10 ods. 2 písm. b/ zák. o zhromažďovacom práve a v odôvodnení uviedol iné ustanovenie, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, keďže sa jedná o skutkovo iný dôvod pre zákaz zhromaždenia, s ktorým úzko súvisí aj postup správneho orgánu pri rozhodovaní o zákaze, keď pri aplikácii § 10 ods. 2 písm. b/ zák. o zhromažďovaní, má obec smerovať k dohode o úprave času jeho konania medzi zvolávateľmi, prípadne ak nemožno určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zástupcov zvolávateľa žrebovaním. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné prisvedčiť tejto námietke navrhovateľa a napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p.
Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo potrebné ako nepreskúmateľné zrušiť, najvyšší súd sa ostatnými námietkami navrhovateľa vznesenými v odvolaní v ďalšom nezaoberal.
Vo vzťahu k odvolaniu odporcu týkajúceho sa priznania náhrady trov konania, odvolací súd uvádza, že v súvislosti so zmenou rozsudku prvostupňového súdu nebol dôvod skúmať možnosť priznania náhrady trov konania odporcovi, nakoľko v konaní vo veci samej nemal úspech. Právo na náhradu trov konania náleží v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. úspešnému navrhovateľovi.
Najvyšší súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 70 € titulom zaplatených súdnych poplatkov (§ 151 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.