8Sžo/67/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: K. K., Z. C. XX, T., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, A. Kmeťa 17, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA- OVBP2/V/2014/00170/Bat zo dňa 20. januára 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/15/2014 - 52 zo dňa 18. júna 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/15/2014 - 52 zo dňa 18. júna 2014, p o t v r d z u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 170,44 € z titulu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline pre nedostatok dôvodov postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OÚ-ZA-OVBP2/V/2014/00170/Bat zo dňa 20.01.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie obce Nezbudská Lúčka č. 2013/013505/SU/Za zo dňa 10.10.2013, ktorým nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania vo veci začatého konania o nariadení terénnych úprav na pozemkoch parc. č. 5203/5, 5203/4, 5359/13 CKN, kat. úz. H. F.. Krajský súd uviedol, že v zmysle § 73 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Stavebný zákon"), je potrebné analogicky skúmať, či uskutočnením (terénnych úprav) stavby podľa stavebného povolenia (resp. v danom prípade projektu terénnych úprav príp. iných podkladov) existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv. Vyžaduje sa splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to vlastnícke alebo iné právo kpozemku a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť nariadením terénnych úprav priamo dotknuté. Žalovaný má povinnosť dodržiavať ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok"), konkrétne § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Je nepochybné, že vo vzťahu k účastníctvu v konaní vo vzťahu k terénnym úpravám možno aplikovať § 59 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré ustanovenie konkretizuje, kto je účastníkom daného konania. Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona sú to osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalobca je spoluvlastníkom pozemku parc. č. 5162/2 a stavby domu súpisné číslo 137 umiestnenej na pozemku parc. č. 5159, v kat. území H. F.. Spoločná hranica je medzi pozemkami žalobcu CKN č. 5162/2 a pozemkom č. parc. 5203/4, ktorý je predmetom konania o nariadení terénnych úprav. Rovnako je žalobca spoluvlastníkom rod. domu súp. č. 137, ktorý je na susediacom pozemku par. č. 5159. Terénne úpravy sa majú týkať pozemkov par. č. 5203/5, 5203/4 a 5359/13 vo vlastníctve Ing. Q. Z.. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania - žalobcu dostatočnou vzdialenosťou od hraníc pozemkov, kde sa budú realizovať terénne úpravy, s čím sa krajský súd nestotožnil a považoval rozhodnutie žalovaného za predčasné, najmä z toho dôvodu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nebral ohľad na odvolacie námietky žalobcu, v ktorých najmä poukazoval na predložený inžiniersko-geologický posudok vyhotovený GEOTRENDOM, s. r. o. Žilina z februára 2013 a poukazoval najmä na závery z tohto posudku, teda že terénne úpravy v rozsahu a spôsobom ako boli doteraz vykonané, boli hodnotené z hľadiska ich vplyvu na stabilitu ako nevhodné, najmä s poukazom na záver tohto posudku, že je ohrozená v danom prípade stabilita územia nielen samotného pozemku, kde boli realizované stavebné úpravy, ale aj susedných pozemkov, pričom je ohrozený aj dom žalobcu. Žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na túto odvolaciu námietku, iba konštatoval, že žalobca nemôže byť terénnymi úpravami dotknutý. Krajský súd poukázal, že bude potrebné v danom prípade skúmať a vysporiadať sa s účastníctvom žalobcu v tej súvislosti, či uskutočnením stavebných úprav, resp. terénnych úprav podľa predloženého projektu terénnych úprav, predloženého inžinierskogeologického prieskumu nachádzajúceho sa v administratívnom spise v spojení s predloženým inžinierskogeologickým posudkom predloženým žalobcom v rámci odvolania, existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve žalobcu. Žalovaný z tohto pohľadu vyhodnotí, aký vplyv má predložený posudok zo strany žalobcu na rozhodnutie podľa § 59 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona, keď je zrejmé, že zo záverov tohto posudku vyplýva, že doterajšie realizované terénne úpravy už zasiahli na susedné pozemky resp. priamo na dom žalobcu. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu.

Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na žalobcom predložený znalecký posudok, z ktorého krajský súd nesprávne vyvodil, že do zásahu do susedného pozemku alebo domu žalobcu už došlo. Z obsahu dotknutého posudku a jeho záverov vyplýva, že spracovateľ len vyslovil domnienku, že doteraz vykonávanými zásahmi do svahu je ohrozená stabilita územia nielen samotného pozemku, ale aj susedných pozemkov, pričom je ohrozený aj dom žalobcu. Žalovaný zároveň zdôraznil, že vykonané zásahy do svahu vrátane navrhovaných úprav môžu mať negatívny vplyv len na pozemky nachádzajúce sa nad miestom úprav, nie na pozemky nachádzajúce sa pod nimi, a teda nemôžu mať priamy vplyv na nehnuteľnosti žalobcu. Krajský súd nebral do úvahy inžinierskogeologický prieskum spracovaný RNDr. Z. A., z ktorého záverov je zrejmé, že podložie v spodnej časti parcely 5203/4, ktorá ma spoločnú hranicu s pozemkom vo vlastníctve žalobcu je budované mezozoickými dolomitickými horninami s pevnostnými parametrami rigidných hornín, ktoré nie sú náchylné na deformácie, t.j. že túto časť územia možno považovať za stabilné územie. Žalovaný zotrval na svojom právnom názore, že nariadením terénnych úprav a ich realizáciou, ktoré sa budú vykonávať v dostatočnej vzdialenosti od nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu (cca 90mod spoločnej hranice a cca 54m od rodinného domu), nemôže ani teoreticky dôjsť k zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Žalobca obštrukciami účelovo odďaľuje vykonanie nariadených terénnych úprav, ktorými sa má dosiahnuť zastabilizovanie svahu a zároveň aj ochrana práve jeho záujmov.

Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a žalovaného zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Uviedol, že výkopové práce sa robia ťažkými mechanizmami na hranici pozemku, pričom sa jedná o kopec so značným prevýšením, a teda existuje dôvodná obava, že dôjde k zosuvu pôdy. Pod svahom sa nachádza rodičovský dom žalobcu ako aj jeho rodinný dom, pričom zosuv pôdy by znamenal ohrozenie, resp. poškodenie týchto nehnuteľností. Žalovaný dezinterpretoval predložený geologický posudok a zároveň sa s týmto posudkom žiadnym spôsobom nevysporiadal, ale ho ignoroval. Za nesprávne považoval tvrdenie žalovaného, že zásahy môžu mať negatívny dopad len na pozemky nad miestom úprav a nie pod nimi, nakoľko pri zosuve nestabilného svahu sa tento zosunie smerom nadol, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti žalobcu, teda nie nahor. Žalobca odvolaciemu súdu predložil list Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 07.05.2014, ktorý mal potvrdzovať obavy žalobcu ohľadne nestability svahu nad jeho domom. Žalobca zdôraznil, že nespôsobuje obštrukcie, len má záujem na dôslednom naplnení svojho práva byť účastníkom predmetného správneho konania, čomu správny orgán z nepochopiteľných dôvodov bráni, hoci by malo byť aj záujmom správneho orgánu postupovať zákonne. V súčasnosti už dochádza k naplavovaniu zeminy a jej nazhromažďovaniu na pozemku žalobcu, čo v minulosti aj viackrát nahlasoval a ktorú musel na vlastné náklady odstrániť. S poukazom na vypracovaný inžiniersko-geologický posudok bolo preukázané nebezpečenstvo hroziacej ujmy - ohrozenie pozemku ako aj rodinného domu v spoluvlastníctve žalobcu, pričom hrozí škoda na majetku, ale aj škoda na živote a zdraví, a teda práva žalobcu budú priamo dotknuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutí rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 OSP s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.12.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA- OVBP2/V/2014/00170/Bat zo dňa 20.01.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie obce Nezbudská Lúčka č. 2013/013505/SU/Za zo dňa 10.10.2013, ktorým nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania vo veci začatého konania o nariadení terénnych úprav na pozemkoch parc. č. 5203/5, 5203/4, 5359/13 CKN, kat. úz. H. F..

Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné argumenty, pre ktoré by bolo potrebné dospieť záveru o nesprávnosti právneho záveru krajského súdu. Krajský súd sa dostatočným a náležitým spôsobom vysporiadal s obsahom žaloby, pričom s jeho právnym posúdením veci sa stotožnil aj odvolací súd.

Námietku žalovaného ohľadne nesprávneho záveru zo strany krajského súdu vo vzťahu k žalobcom predloženému inžinierskogeologickému posudku, vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetnú. Rozhodnutie žalovaného bolo zrušené z dôvodu, že žalovaný sa so závermi tohto posudku v preskúmavanom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, hoc to bolo jeho zákonnou povinnosťou. Na tento záver nemá vplyv ani inžinierskogeologický prieskum vypracovaný RNDr. Z. A., na ktorý žalovaný poukazoval v podanom odvolací.

Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, rovnako ako to správne uvádzal už krajský súd, že pre záver o tom, či konkrétna osoba má alebo nemá byť účastníkom konania podľa Stavebného zákona, je potrebné sa zaoberať tou okolnosťou, či existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv.

Práve s poukazom na závery predlženého inžinierskogeologického posudku žalobca vyvodzoval nepochybnú existenciu možného zásahu do svojich subjektívnych práv. Žalovaný bez ďalšieho tieto závery opomenul, argumentujúc len dostatočnou vzdialenosťou nehnuteľností žalobcu od miesta vykonávaných terénnych úprav.

Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobca svojimi obštrukciami bráni vykonaniu terénnych úprav, ktorými sa má dosiahnuť stabilizácia svahu a v konečnom dôsledku aj ochrana záujmov žalobcu (hoc paradoxne podľa názoru správnych orgánov vlastnícke právo ako ani iné právom chránené záujmy žalobcu nemôžu byť priamo dotknuté), nie je potom odvolaciemu súdu zrejmé, z akých dôvodov nebol žalobca účastníkom samotného konania vo veci nariadenia terénnych úprav a ochrana ktorých iných záujmov by mala byť tak vykonaním terénnych úprav zabezpečená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom krajského súdu a nepovažujúc námietky žalovaného vznesené v odvolaní za dôvodné, napadnutý rozsudok postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na relevantné časti jeho odôvodnenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v sume 170,44 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07.08.2014 (134,00 €), režijný paušál k touto úkonu v sume 8,04 €, zvýšený o DPH vo výške 20 %.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.