Najvyšší súd
8Sžo/64/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. M., S. zastúpený Mgr. M. advokátkou, K., proti žalovanému: Katastrálny úrad v Bratislave, Ružová dolina 27, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 102/06-Va zo dňa 11.9.2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 442/06-58 zo dňa 25. novembra 2008 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 442/06-58 zo dňa 25. novembra 2008 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. Vo 102/06-Va zo dňa 11.9.2006, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu) č. V- 4477/06 zo dňa 21.6.2006 o zastavení konania o povolení vkladu.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu) č. V- 4477/06 zo dňa 21.6.2006 o zastavení konania o povolení vkladu, dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Podľa krajského súdu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 4477/06 zo dňa 21.2.2006 o zastavení konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo vydané v súlade so zákonom. Účastníčka konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností mala zmenené rodné číslo. Údaj o rodnom čísle prevodkyne bol zapísaný v informačnom systéme katastra nehnuteľností ako rodné číslo X. (na základe návrhu na vklad č. V-2819/00). V zmluve, ktorú tvorí prílohu na vklad č. V- 4477/06 je E. ako prevodkyňa identifikovaná rodným číslom X., ktorého pravosť je úradne osvedčená. Správny orgán podľa krajského súdu správne uviedol, že rodné číslo zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu osoby v informačných systémoch a jeho koncovka je rozlišujúcim znakom osôb narodených v ten istý deň. Pre potreby správy katastra je potrebné jednoznačne identifikovať, že ide o tú istú osobu, ktorá je zapísaná na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, to znamená, či je vlastníkom skutočne prevodca, pretože len ten je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou.
Keďže v danom prípade mal správny orgán pochybnosti, či prevodkyňa je skutočnou vlastníčkou prevádzanej nehnuteľnosti a či je oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, pre potreby rozhodovania žiadal predložiť listinu, ktorá by potvrdzovala zmenu rodného čísla, čo by jednoznačne umožnilo identifikovať prevodkyňu. Správny orgán nespochybňoval, že občianskym preukazom prevodkyňa dokladuje svoju totožnosť. Išlo o zistenie, či prevodkyňa je totožná s osobou zapísanou v informačnom systéme katastra nehnuteľností, na základe návrhu na vklad č. V-2819/00.
Prevodkyňa v zmysle § 19 písm. a/ zákona o katastri nehnuteľností, mala do 30 dní nahlásiť zmenu rodného čísla do katastra nehnuteľností, ktorý tento údaj zaznamenal do katastrálneho operátu. Potom by nebolo pri prevode pochybnosti o tom, že prevodkyňa je totožná s osobou zapísanou na základe návrhu na vklad č. V- 2819/00.
V zmysle § 7 ods. 5 zákona o rodnom čísle, prevádzkovateľ je povinný požiadať ministerstvo o overenie rodného čísla, ak pri zaraďovaní údajov o osobe do informačného systému alebo inak zistí, že rodné číslo nie je v súlade s § 2.
Správa katastra ako prevádzkovateľ informačného systému nezistila, že rodné číslo prevodkyne by bolo v rozpore s § 2 zákona o rodnom čísle (pri posudzovaní návrhu na vklad zistila, že prevodkyňa má zmenené rodné číslo), a preto nebola podľa krajského súdu povinná žiadať o overenie rodného čísla, ale vyzvala vo forme prerušenia konania, účastníka, aby odstránil vytýkaný nedostatok. Tento postup správneho orgánu krajský súd vzhliadol za správny a na základe uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z pohľadu žalobných dôvodov, v súlade so zákonom a nakoľko žalobné námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu žalobcu zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobca, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu názoru, konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podstata argumentácie žalovaného, s ktorou sa stotožnil aj krajský súd spočíva v tom, že žalobca údajne nedostatočne identifikoval prevodkyňu predmetných nehnuteľností, pretože žalovanému nepredložil listinu, ktorá by potvrdzovala zmenu rodného čísla prevodkyne nehnuteľností, a teda žalovaný mal pochybnosti, či prevodkyňa je skutočne vlastníčkou predmetných nehnuteľností.
Uvedená argumentácia žalovaného a krajského súdu podľa žalobcu odporuje vlastným skutkovým zisteniam samotného žalovaného a skutkovým zisteniam krajského súdu.
Žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vo svojom prvom rozhodnutí o prerušení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti č. V- 4477/06 zo dňa 6.4.2006 vyzvala žalobcu, aby odstránil zistené nedostatky a aby doručil originál alebo overenú kópiu dvoch dokumentov: listinu potvrdzujúcu rodné číslo prevodkyne PhDr. E. a vyhlásenie správcu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Žalobca (aj podľa názoru krajského súdu) vyhovel uvedenej výzve v plnom rozsahu a odstránil všetky nedostatky, ktoré boli dôvodom prerušenia konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Napriek uvedenému prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím z 18.4.2006 opätovne rozhodol o prerušení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je potrebné doručiť listinu, ktorá potvrdzuje zmenu rodného čísla, nakoľko v čase nadobudnutia nehnuteľnosti t. j. dňa 15.12.2000 pod č. V – 2819/00 kupujúca PhDr. E. mala v kúpnej zmluve uvedené rodné číslo X. Na základe uvedeného správa katastra zapísala do operátu katastra nehnuteľností uvedené rodné číslo a keďže došlo k zmene rodného čísla, je potrebné vydokladovať túto zmenu a opraviť údaj o rodnom čísle v operáte katastra nehnuteľností.
Žalobca poukázal na to, že ak správny orgán s istotou zistil, že prevodkyňa mala zmenené rodné číslo, pričom túto zmenu preukázal v súlade s § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o rodnom čísle, teda občianskym preukazom,, resp. jeho úradne osvedčenou fotokópiou, žalovaný nemôže zároveň tvrdiť, že mal pochybnosti o tom, či prevodkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností.
Tento logický rozpor v podstatných častiach odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ale aj prvostupňového súdu spôsobuje, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, čo zakladá vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalobca poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 3 Ústavy SR z ktorého vyplýva, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu, aby predložil bližšie neurčenú listinu potvrdzujúcu zmenu rodného čísla prevodkyne, pričom žalobca má za to, že uloženie povinnosti značne neurčito formulovanej, nemá oporu v právnom poriadku SR.
Žalobca tak vyčítal správnemu orgánu, že mu uložil povinnosť, ktorá je neurčitá, nie je ustanovená žiadnym zákonom a zo strany žalobcu bola fakticky nesplniteľná.
Z dôvodu, že žalobca túto povinnosť uloženú správnym orgánom nesplnil, bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zastavené, čím došlo k zmareniu vecnoprávnych účinkov predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, t. j. bolo protiprávne zasiahnuté do legitímneho očakávania žalobcu, že v súlade s uvedenou zmluvou nadobudne vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Z ustanovení § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1993 Z.z. a § 3 ods.1 a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 224/2006 Z.z. je podľa žalobcu zrejmé, že ak bolo zmenené rodné číslo prevodkyne preukázané úradne osvedčenou fotokópiou občianskeho preukazu, neexistuje právna povinnosť predkladať správe katastra ku konaniu o povolení vkladu ďalší doklad na preukázanie tejto skutočnosti.
Podľa žalobcu, ak správa katastra nemala pochybnosti o identifikácii prevodkyne ako vlastníčky predmetných nehnuteľností, ale potrebovala vydokladovať zmenu rodného čísla prevodkyne za účelom opravy údajov o rodnom čísle v operáte katastra nehnuteľností, mala postupovať podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku (ďalej len SP) a obstarať si ako prevádzkovateľ informačného systému potrebné doklady o zmene rodného čísla prevodkyne v súlade s § 7 ods. 2 písm. b zákona o rodnom čísle od ministerstva vnútra, ktoré by jej nové rodné číslo v súlade s § 32 ods. 3 SP § 8 ods. 5 písm. b/ zákona o rodnom čísle bezodkladne oznámilo.
Ak správa katastra mala pochybnosti o identifikácii prevodkyne ako vlastníčky predmetných nehnuteľností, bola aj v tomto prípade ako prevádzkovateľ informačného systému podľa žalobcu podľa § 7 ods. 5 zákona o rodnom čísle povinná požiadať ministerstvo vnútra o overenie rodného čísla prevodkyne.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že za dostatočné preukázanie totožnosti osoby prevodcu s osobou zapísanou v informačnom systéme katastra občianskym preukazom by bolo možné považovať v prípade, ak by na príslušnom liste vlastníctva bol vlastník evidovaný nie len identifikačnými údajmi ale aj fotografiou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. januára 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 19 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované, a ohlásiť každú zmenu správe katastra do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie správy katastra predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra; na fyzické osoby sa nevzťahuje povinnosť ohlasovať údaje o nehnuteľnostiach uvedené vo verejných listinách a v iných listinách.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh,
Podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č.71/1967 Zb., ďalej len Správny poriadok), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že účastník správneho konania (žalobca) podaním doručeným Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 3.4.2006 navrhol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podľa zmluvy o prevode zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej s PhDr. E.. Rozhodnutím zo dňa 6.4.2006 bolo konanie prerušené nakoľko boli zistené nedostatky, ktoré bolo potrebné odstrániť, aby bolo možné vklad do katastra povoliť, a to: v zmluvách uvedené rodné číslo (X.) prevodcu nie je v súlade s rodným číslom uvedeným v katastri nehnuteľností (X.), na základe čoho bol žalobca vyzvaný, aby predložil originál alebo overenú kópiu listiny potvrdzujúcej rodné číslo.
Súčasne boli účastníci správneho konania vyzvaní, aby v lehote 15 dní predložili vyhlásenie správcu (§ 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.).
Listom zo dňa 12.4.2006 boli správe katastra doručené listiny (originál vyhlásenia správcu z 29.3.2006 a overená kópia občianskeho preukazu PhDr. E.), pričom v dôvodoch rozhodnutia o prerušení konania č. V-4477/06 zo dňa 18.4.2006 správa katastra uviedla, že nakoľko overená fotokópia OP potvrdzovala to isté rodné číslo ako bolo uvedené v zmluvách, je potrebné doručiť listinu, ktorá potvrdzuje zmenu rodného čísla, nakoľko v čase nadobudnutia nehnuteľnosti t. j. dňa 15.12.2002 pod č. V- 2819/00 kupujúca PhDr. E. mala v kúpnej zmluve č. 17/P/1999 uvedené rodné číslo X., a preto v súlade s uvedenými údajmi správa katastra zapísala do operátu katastra nehnuteľností vyššie uvedené rodné číslo. Keďže podľa predložených listín (overená kópia občianskeho preukazu) je isté, že došlo k zmene rodného čísla, správa katastra uviedla, že je potrebné vydokladovať túto zmenu a opraviť údaje o rodnom čísle v operáte katastra nehnuteľností. Správa katastra konanie prerušila podľa § 31 a písm. c/ katastrálneho zákona a vyzvala na odstránenie týchto nedostatkov v lehote 15 dní, s tým, že účastníkov správneho konania poučila o následkoch neodstránenia nedostatkov.
Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že správa katastra dňa 21.6.2006 konanie podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona zastavila, nakoľko uvedené nedostatky odstránené neboli.
Žalovaný dňa 11.9.2006 rozhodnutím č. Vo 102/06-va podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie účastníka správneho konania (žalobcu) zamietol a rozhodnutie správy katastra č. V-4477/06 zo dňa 21.6.2006 potvrdil.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pre potreby správy katastra je potrebné jednoznačne identifikovať, že ide o tú osobu, ktorá je zapísaná na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, t. z., či je vlastníkom skutočne prevodca, pretože len ten je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou. V záujme ochrany vlastníckeho práva a istoty vlastníkov je správa katastra v rámci svojich kompetencií povinná pri posudzovaní návrhu na vklad za účelom zistenia materiálnej pravdy zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom sama určí rozsah a spôsob ich vyhodnotenia. V danom prípade išlo o pochybnosť, či prevodkyňa je skutočnou vlastníčkou prevádzanej nehnuteľnosti, či je oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, a preto pre potreby rozhodovania bolo potrebné doložiť listinu, ktorá by potvrdzovala zmenu rodného čísla, čo by jednoznačne umožnilo identifikovať prevodkyňu.
Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v danom prípade išlo o čisto individuálny subjektívny záujem účastníkov zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, a tak správny orgán konal v súlade s princípom legality vyjadrenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v predmetnej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami žalobcu, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne pripomienky a v podrobnostiach odvolací súd na tieto správne právne závery krajského súdu odkazuje. K odvolacím námietkam žalobcu považuje za dôležité uviesť nasledovné.
Neobstojí námietka žalobcu, že žalobca vyhovel výzve správy katastra v plnom rozsahu a odstránil všetky nedostatky, ktoré boli dôvodom prerušenia konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Prvostupňový správny orgán totiž v rozhodnutí o prerušení konania č. V -4477/06 zo dňa 18.4.2006, ktoré bolo podkladom rozhodnutia o zastavení konania, totiž zrozumiteľne a jasne uviedol aký nedostatok je potrebné odstrániť, z akého dôvodu (potreba opraviť údaje o rodnom čísle v operáte katastra nehnuteľností) a rovnako uviedol spôsob akým má byť nedostatok odstránený (doručenie listiny, ktorá potvrdzuje zmenu rodného čísla účastníčky správneho konania).
Je nesporné, že tento nedostatok nebol odstránený, pričom námietky žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia zákona takáto povinnosť účastníkovi správneho konania nevyplýva neobstojí. Nebolo sporné, že u účastníčky správneho konania došlo k zmene rodného čísla, pričom jej povinnosť oznámiť takúto zmenu týkajúcu sa osoby vlastníčky nehnuteľnosti vyplýva z ustanovenia § 19 písm. a/ katastrálneho zákona.
Keďže si vlastníčka nehnuteľnosti uvedenú povinnosť v zákonom stanovenej lehote (30 dní) nesplnila, správa katastra ako prevádzkovateľ informačného systému, ktorý používa rodné číslo na identifikáciu osoby (vlastníka nehnuteľnosti) viedol vo o svojom registri vlastníčku predmetnej nehnuteľnosti pod iným rodným číslom (na základe návrhu na vklad č. V-2819), a preto dôvodne požadoval od účastníčky konania listinu, ktorá potvrdzuje zmenu rodného čísla. Takouto listinou nemohol byť občiansky preukaz, pretože občianskym preukazom sa podľa § 6 ods. 1 zákona č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle preukazuje rodné číslo, nie však jeho zmena.
Nebolo možné súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu, že správa katastra mala postupovať podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku a obstarať si ako prevádzkovateľ informačného systému potrebné doklady o zmene rodného čísla prevodkyne v súlade s § 7 ods. 2 písm. b zákona o rodnom čísle od ministerstva vnútra, ktoré by jej nové rodné číslo v súlade s § 32 ods. 3 SP § 8 ods. 5 písm. b/ zákona o rodnom čísle bezodkladne oznámilo, pretože takáto povinnosť vzniká prevádzkovateľovi iba v prípade, ak pri zaraďovaní údajov o osobe do informačného systému alebo inak zistí, že rodné číslo nie je v súlade s § 2.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o rodnom čísle rodné číslo je trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch. Rodné číslo sa tvorí z dátumu narodenia osoby a z koncovky, ktorá je rozlišujúcim znakom osôb narodených v tom istom kalendárnom dni (ods. 2). Prvé dvojčíslie rodného čísla vyjadruje posledné dve číslice roku narodenia osoby, druhé dvojčíslie vyjadruje číselné označenie mesiaca narodenia osoby (u žien zvýšené o 50), tretie dvojčíslie vyjadruje číselné označenie dňa narodenia osoby v danom kalendárnom mesiaci (ods. 3). Rodné číslo pridelené osobe narodenej do 31. decembra 1953 je deväťmiestne s trojmiestnou koncovkou (ods. 4). Rodné číslo pridelené osobe narodenej po 1. januári 1954 je desaťmiestne so štvormiestnou koncovkou; pritom celé desaťmiestne rodné číslo musí byť bezo zvyšku deliteľné číslom 11 (ods. 5).
Nebolo sporným, že o takýto prípad sa nejednalo, preto správe katastra nevznikla povinnosť požiadať o overenie rodného čísla ministerstvo vnútra, naopak, postupovala správne, keď vyzvala účastníka správneho konania, potom, čo takúto zmenu zistila, aby predložil listinu potvrdzujúcu uvedenú zmenu.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ krajský súd v postupe správneho orgánu nevidel žiadne pochybenie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c OSP v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože žalobca nebol úspešný a žalovanému v tomto konaní nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 12. januára 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová