8Sžo/62/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: X. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom v W., F. N. XXX/X, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kašuba, PhD., advokát, so sídlom kancelárie v Martine, Holubyho 51, proti žalovanému: Obvodná poľovnícka komora Martin, so sídlom v Martine, Svätoplukova 16, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka, so sídlom kancelárie v Martine, Andreja Kmeťa 28, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 14. júla 2014, č. P04/2014, o odvolaní žalovaného správneho orgánu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11. novembra 2015, č. k. 21S/164/2014-57, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného o d m i e t a.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 11. novembra 2015, č. k. 21S/164/2014-57 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo 14. júla 2014, č. P04/2014 podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žalovanému správnemu orgánu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 354,08 eur.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalovaný správny orgán prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. V podanom odvolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“) napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol tak, že konanie zastavuje.

Žalovaný správny orgán s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, považuje ho za arbitrárne a tvrdí, že spolu s procesom súdneho konania trpí niekoľkými vadami a procesnými pochybeniami, ktoré oprávňujú žalovaný správny orgán v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky za tejtosituácie podať odvolanie, hoci rozhodnutie krajského súdu je právoplatné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalovaného správneho orgánu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku odmietnuť.

Podľa § 250j ods. 4 veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.

Z výroku rozsudku krajského súdu odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 246c ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.

Podľa § 250ja ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1, 2 a 6 je prípustné odvolanie.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Skutočnosť, že krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa § 250ja ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania, pričom odvolací súd nemôže ani pri tvrdenom pochybení krajského súdu postupovať v rozpore s ustanovením § 250ja ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (rovnako uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 2016, sp. zn. 1Sžf/5/2016).

O neprípustnosti odvolania boli účastníci správne poučení v rozhodnutí krajského súdu, ktorý doručením účastníkom tak nadobudol účinky právoplatnosti.

Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 14. septembra 2011, sp. zn. II. ÚS 181/2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené.

Na uvedenom nič nemení ani uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2015, sp.zn. 7Sžo/59/2016, ktoré možno považovať za exces v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uvedenej veci. Odvolací súd sa nemohol zaoberať dôvodmi odvolania ani obsahom rozhodnutia krajského súdu, pretože zistil procesný dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu - odmietnutiu odvolania. Preto nebolo možné odvolanie vecne prejednať, zaoberať sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalovaného správneho orgánu a rozhodnúť o odvolaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel odvolací súd odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11. novembra 2015, č. k. 21S/164/2014-57 odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 250ja ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a analogicky podľa § 146ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.