8Sžo/6/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. P., bytom H. X., zastúpeného advokátom Mgr. R. G., LLM, AK so sídlom C. X., B., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Žiline, so sídlom ul. A. Kmeťa 17, Žilina o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. k. 2009/00503/KRA zo dňa 27. januára 2009,

konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/14/2009-89 zo

dňa 13. októbra 2009, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.

21S/14/2009-89 zo dňa 13. októbra 2009, p o t v r d z u j e.

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č.k. 21S/14/2009-89 zo dňa 13.10.2009

zastavil konanie o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 2009/00503/KRA zo dňa

27.1.2009 podľa ustanovenia § 250d ods. 3 OSP a za použitia § 248 písm. a/ OSP z dôvodu,

že ide o procesné rozhodnutie žalovaného, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu. Zároveň

krajský súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd poukázal na to, že žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zrušil

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým sa žiadnym spôsobom nezasiahlo do

práv účastníkov správneho konania, nakoľko vec sa vrátila prvostupňovému správnemu

orgánu na ďalšie konanie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   č. 4Sžo/30/2009, z ktorého vyplynul záver, že rozhodnutie, ktorým odvolací orgán zrušil

prvostupňové rozhodnutie, nemení alebo nezrušuje konkrétne práva alebo povinnosti fyzickej

alebo právnickej osoby a preto nemôže byť predmetom preskúmania podľa piatej časti OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozhodnutie súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že príslušnosť súdu bola

daná podľa § 246 ods. 2 písm. a/ OSP. Podľa jeho názoru nejde o procesné rozhodnutie,

nakoľko žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s posudkami autorizovaných znalcov, ktoré

mal vo svojom spisovom materiály a konštatoval, že na terénne úpravy nie je stavebné

povolenie potrebné. Tieto posudky nevzal do úvahy ani krajský súd. Navrhol zrušiť uznesenie

Krajského súdu, rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňového správneho orgánu.

Žalovaný sa vo veci nevyjadril hoci mu odvolanie žalobcu bolo doručené dňa  

10. februára 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku uznesením.

Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamuje pozornosť účastníkov na skutočnosť, že

povinnosťou všeobecných súdov konajúcich pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov  

je v každom štádiu konania postupom „ex offo“ podľa § 103 v spoj. s § 248 OSP preverovať,

či sú splnené podmienky súdneho konania v prejednávanej veci. Medzi podmienky konania

v prípade konaní podľa piatej časti OSP patrí tiež právomoc súdov vymedzená v § 7 ods. 2

OSP a delenej právomoci podľa § 8 OSP. Uvedený postup Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky je o to dôvodnejší, že žalobca v svojom odvolaní argumentoval a odôvodňoval

svoje závery aj tým, že vo veci nejde podľa jeho názoru iba o procesné rozhodnutie.

V tejto súvislosti dáva Najvyšší súd Slovenskej republiky do pozornosti to, že súdy

však nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné

rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Podľa § 244 ods. 1 až 3 OSP iba tie rozhodnutia správnych orgánov, ktorých priamym

účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca (prostredníctvom založenia,

zmeny alebo zrušenia oprávnenie alebo povinnosti) alebo pripustenie možnosti tohto

legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, podliehajú

súdnemu prieskumu postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý  

má charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky  

pre oblasť rozhodovania v správnom konaní. Prieskum zákonnosti ostatných aktov správnych

orgánov vrátane tých, ktoré sú uvedené v § 248 OSP, je zo súdneho prieskumu vylúčený.

Toto pravidlo má 2 základné výnimky, lebo zo súdneho prieskumu nie sú vylúčené ani

rozhodnutia s charakterom podľa § 248 OSP, ak spĺňajú podmienku uvedenú v čl. 46 ods. 2

ústavy alebo nie je vylúčený prieskum zákonnosti tzv. nepriamych rozhodnutí v režime

ustanovenia § 245 ods. 1 OSP. Článok 46 ods. 2 posledná veta Ústavy Slovenskej republiky

modifikoval hranice súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v prospech všetkých

adresátov, u ktorých tieto rozhodnutia zasahujú, alebo sa aspoň týkajú ich základných práv  

a slobôd. V danom prípade však Najvyšší súd ani z argumentácie účastníkov správneho

konania ani žalobcu nezistil, akým spôsobom by mohlo napadnuté rozhodnutie ovplyvňovať

alebo inak sa týkať základných práv a slobôd žalobcu. Naopak, je jednoznačné, že súdy

konajúce podľa piatej časti OSP (správne súdnictvo) nemajú právomoc rozhodovať namiesto

správnych orgánov v administratívnych veciach. Z tohto pohľadu je potom nevyhnutné

uvedené rozhodnutie žalovaného chápať ako procesné rozhodnutie v administratívnom konaní

(inak povedená rozhodnutie v zmysle § 248 písm. a/ OSP, pretože napĺňa charakter

procesného rozhodnutia, týkajúceho sa vedenia konania, nakoľko rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu bolo zrušené. Prvostupňový správny orgán má viacero

možností ako v konaní bude postupovať a to aj s ohľadom na predložené znalecké (odborné)

posudky. Najviac sám žalobca má možnosť postupovať podľa § 98 a nasl. zákona č. 50/1976

Zb. Stavebného zákona. Až na základe rozhodnutia v administratívnom konaní v ktorom

rozhodne administratívny orgán prvého stupňa (Obec H.) o tom či je alebo nie je potrebné

povolenie na stavebné úpravy podľa § 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. a o prípadnom

odvolaní príslušný nadriadený stavebný úrad (žalovaný) s konečnou platnosťou, sa vytvorí

procesná situácia na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa

piatej časti OSP súdom. Až vtedy je možné vidieť vznik práva účastníkov administratívneho

konania účinne sa brániť proti rozhodnutiu samotnému vrátane rozhodnutiu o tom či bolo

potrebné vydať povolenie na terénne úpravy podľa § 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb.

Podľa § 248 písm. a/ OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov

predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím

správneho orgánu, ktoré jednoznačne spĺňa charakter rozhodnutia týkajúceho sa vedenia

konania, čím je vylúčené zo súdneho prieskumu, a tento záver je v súlade s článkom 46 ods. 2

druhá veta Ústavy Slovenskej republiky. Preto krajský súd správne rozhodol, ak súdne

konanie s odkazom na ust. § 248 písm. a/ v spojení s § 250d ods. 3 OSP zastavil a odvolací

súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.

Za situácie, kedy nie je ukončené konanie správneho orgánu o návrhu žalobcu,

vydaním právoplatného rozhodnutia, nemôže všeobecný súd v prejednávanej veci do

rozhodovacieho procesu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o merite veci

zasiahnuť. Zákonné výnimky o dohľadovej účasti všeobecného súdu v správnom konaní pred

vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci (napríklad obsiahnuté § 250t až 250v OSP) nie je

možné v tomto prípade uplatniť. Z uvedeného dôvodu ani krajský súd ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky nemohli vykonať nápravu v tom rozsahu, ako ju požadoval žalobca  

vo svojej žalobe, resp. vo svojom odvolaní.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po

vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/30/2009, pri

ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho

odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu

alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené  

vo výroku uznesenia.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1  

v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého neúspešný žalobca nemá a žalovanému

správnemu orgánu sa vo všeobecnosti nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 12. októbra 2011

  JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská