8Sžo/6/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. P., bytom H. X., zastúpeného advokátom Mgr. R. G., LLM, AK so sídlom C. X., B., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Žiline, so sídlom ul. A. Kmeťa 17, Žilina o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. k. 2009/00503/KRA zo dňa 27. januára 2009,
konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/14/2009-89 zo
dňa 13. októbra 2009, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
21S/14/2009-89 zo dňa 13. októbra 2009, p o t v r d z u j e.
Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č.k. 21S/14/2009-89 zo dňa 13.10.2009
zastavil konanie o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 2009/00503/KRA zo dňa
27.1.2009 podľa ustanovenia § 250d ods. 3 OSP a za použitia § 248 písm. a/ OSP z dôvodu,
že ide o procesné rozhodnutie žalovaného, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu. Zároveň
krajský súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Krajský súd poukázal na to, že žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zrušil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým sa žiadnym spôsobom nezasiahlo do
práv účastníkov správneho konania, nakoľko vec sa vrátila prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžo/30/2009, z ktorého vyplynul záver, že rozhodnutie, ktorým odvolací orgán zrušil
prvostupňové rozhodnutie, nemení alebo nezrušuje konkrétne práva alebo povinnosti fyzickej
alebo právnickej osoby a preto nemôže byť predmetom preskúmania podľa piatej časti OSP.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
rozhodnutie súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že príslušnosť súdu bola
daná podľa § 246 ods. 2 písm. a/ OSP. Podľa jeho názoru nejde o procesné rozhodnutie,
nakoľko žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s posudkami autorizovaných znalcov, ktoré
mal vo svojom spisovom materiály a konštatoval, že na terénne úpravy nie je stavebné
povolenie potrebné. Tieto posudky nevzal do úvahy ani krajský súd. Navrhol zrušiť uznesenie
Krajského súdu, rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňového správneho orgánu.
Žalovaný sa vo veci nevyjadril hoci mu odvolanie žalobcu bolo doručené dňa
10. februára 2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku uznesením.
Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamuje pozornosť účastníkov na skutočnosť, že
povinnosťou všeobecných súdov konajúcich pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov
je v každom štádiu konania postupom „ex offo“ podľa § 103 v spoj. s § 248 OSP preverovať,
či sú splnené podmienky súdneho konania v prejednávanej veci. Medzi podmienky konania
v prípade konaní podľa piatej časti OSP patrí tiež právomoc súdov vymedzená v § 7 ods. 2
OSP a delenej právomoci podľa § 8 OSP. Uvedený postup Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky je o to dôvodnejší, že žalobca v svojom odvolaní argumentoval a odôvodňoval
svoje závery aj tým, že vo veci nejde podľa jeho názoru iba o procesné rozhodnutie.
V tejto súvislosti dáva Najvyšší súd Slovenskej republiky do pozornosti to, že súdy
však nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné
rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Podľa § 244 ods. 1 až 3 OSP iba tie rozhodnutia správnych orgánov, ktorých priamym
účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca (prostredníctvom založenia,
zmeny alebo zrušenia oprávnenie alebo povinnosti) alebo pripustenie možnosti tohto
legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, podliehajú
súdnemu prieskumu postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
má charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
pre oblasť rozhodovania v správnom konaní. Prieskum zákonnosti ostatných aktov správnych
orgánov vrátane tých, ktoré sú uvedené v § 248 OSP, je zo súdneho prieskumu vylúčený.
Toto pravidlo má 2 základné výnimky, lebo zo súdneho prieskumu nie sú vylúčené ani
rozhodnutia s charakterom podľa § 248 OSP, ak spĺňajú podmienku uvedenú v čl. 46 ods. 2
ústavy alebo nie je vylúčený prieskum zákonnosti tzv. nepriamych rozhodnutí v režime
ustanovenia § 245 ods. 1 OSP. Článok 46 ods. 2 posledná veta Ústavy Slovenskej republiky
modifikoval hranice súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v prospech všetkých
adresátov, u ktorých tieto rozhodnutia zasahujú, alebo sa aspoň týkajú ich základných práv
a slobôd. V danom prípade však Najvyšší súd ani z argumentácie účastníkov správneho
konania ani žalobcu nezistil, akým spôsobom by mohlo napadnuté rozhodnutie ovplyvňovať
alebo inak sa týkať základných práv a slobôd žalobcu. Naopak, je jednoznačné, že súdy
konajúce podľa piatej časti OSP (správne súdnictvo) nemajú právomoc rozhodovať namiesto
správnych orgánov v administratívnych veciach. Z tohto pohľadu je potom nevyhnutné
uvedené rozhodnutie žalovaného chápať ako procesné rozhodnutie v administratívnom konaní
(inak povedená rozhodnutie v zmysle § 248 písm. a/ OSP, pretože napĺňa charakter
procesného rozhodnutia, týkajúceho sa vedenia konania, nakoľko rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu bolo zrušené. Prvostupňový správny orgán má viacero
možností ako v konaní bude postupovať a to aj s ohľadom na predložené znalecké (odborné)
posudky. Najviac sám žalobca má možnosť postupovať podľa § 98 a nasl. zákona č. 50/1976
Zb. Stavebného zákona. Až na základe rozhodnutia v administratívnom konaní v ktorom
rozhodne administratívny orgán prvého stupňa (Obec H.) o tom či je alebo nie je potrebné
povolenie na stavebné úpravy podľa § 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. a o prípadnom
odvolaní príslušný nadriadený stavebný úrad (žalovaný) s konečnou platnosťou, sa vytvorí
procesná situácia na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa
piatej časti OSP súdom. Až vtedy je možné vidieť vznik práva účastníkov administratívneho
konania účinne sa brániť proti rozhodnutiu samotnému vrátane rozhodnutiu o tom či bolo
potrebné vydať povolenie na terénne úpravy podľa § 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb.
Podľa § 248 písm. a/ OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov
predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím
správneho orgánu, ktoré jednoznačne spĺňa charakter rozhodnutia týkajúceho sa vedenia
konania, čím je vylúčené zo súdneho prieskumu, a tento záver je v súlade s článkom 46 ods. 2
druhá veta Ústavy Slovenskej republiky. Preto krajský súd správne rozhodol, ak súdne
konanie s odkazom na ust. § 248 písm. a/ v spojení s § 250d ods. 3 OSP zastavil a odvolací
súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.
Za situácie, kedy nie je ukončené konanie správneho orgánu o návrhu žalobcu,
vydaním právoplatného rozhodnutia, nemôže všeobecný súd v prejednávanej veci do
rozhodovacieho procesu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o merite veci
zasiahnuť. Zákonné výnimky o dohľadovej účasti všeobecného súdu v správnom konaní pred
vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci (napríklad obsiahnuté § 250t až 250v OSP) nie je
možné v tomto prípade uplatniť. Z uvedeného dôvodu ani krajský súd ani Najvyšší súd
Slovenskej republiky nemohli vykonať nápravu v tom rozsahu, ako ju požadoval žalobca
vo svojej žalobe, resp. vo svojom odvolaní.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po
vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/30/2009, pri
ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho
odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu
alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku uznesenia.
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého neúspešný žalobca nemá a žalovanému
správnemu orgánu sa vo všeobecnosti nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 12. októbra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská