8Sžo/59/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľa: Okresný prokurátor v Trebišove, Jána Husa 1925/15, Trebišov, proti odporcovi: V. B., N. B. a V. XX/XX, B., zastúpeného JUDr. Vladimírom Vrabeľom, advokátom so sídlom Hlavná 70, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva č. 127/2013 zo dňa 3. septembra 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/21/2014 - 134 zo dňa 30. apríla 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/21/2014 - 134 zo dňa 30. apríla 2014, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého uznesenia č. 127/2013, časť B prijatého dňa 03.09.2013, ktorým mestské zastupiteľstvo schválilo zrušenie volieb do Rady školy, ktoré sa uskutočnili dňa 18.04.2012 v celom rozsahu a vyhlásenie a uskutočnenie nových volieb do Rady školy na Základnej škole, Obchodná 5 v Sečovciach. Krajský súd k namietanému porušeniu ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení Mestským zastupiteľstvom uviedol, že zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o obecnom zriadení“) upravuje postavenie obcí, miest a ich orgánov. Je základným všeobecným právnym predpisom v oblasti územnej samosprávy. Na druhej strane zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve“) upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí,samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby site škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania Slovenskej republiky, zriaďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania (§ 11). Keďže sa tento zákon týka určitej, presne vymedzenej časti pôsobnosti obcí v oblasti správy školstva, jednoznačne z toho vyplýva, že vzťah medzi zák. o obecnom zriadení a zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je na úrovni všeobecný - špeciálny zákon. V tomto prípade je všeobecným zákonom zák. o obecnom zriadení a špeciálnym zákonom je zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Na základe toho sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon alebo jeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo jeho ustanovenie). Zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve ustanovuje rozsiahly presun kompetencií v oblasti školstva z orgánov miestnej štátnej správy na orgány územnej samosprávy. Uvedeným zákonom sa teda prenáša výkon štátnej školskej správy, ktorú popri riaditeľovi školy alebo školského zariadenia vykonávajú aj obce a vyššie územné celky s príslušnými dôsledkami na úhradu jeho nákladov v súlade s článkom 71 ods. 1 Ústavy SR. Podľa § 2 ods. 2 zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, školskú samosprávu vykonáva okrem iného aj rada školy, ktorá sa skladá z piatich až jedenástich členov a za jej ustanovenie zodpovedá podľa § 25 ods. 1 zriaďovateľ, teda obec. Podrobnosti o spôsobe ich ustanovenia ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom, ktorým je vyhláška č. 291/2004 Z. z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15.04.2004, ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“). Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky, výzvu na voľby členov rady školy vykoná a zverejní zriaďovateľ, pričom podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky, voľby členov rady školy z pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov, rodičov školy alebo školského zariadenia a žiakov príslušných stredných škôl zabezpečí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zriaďovateľ zároveň podľa § 25 ods. 5 zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve deleguje svojich zástupcov do rady školy. Z vyššie uvedeného krajský súd vyvodil, že zriaďovateľ - obec, ktorého najvyšším výkonným orgánom je starosta, je zodpovedným za ustanovenie rady školy, pričom túto povinnosť v rámci preneseného výkonu štátnej správy si plní výzvou na vykonanie voľby členov rady školy a okrem výzvy zodpovedá za ustanovenie rady školy tým, že deleguje svojich zástupcov do rady školy a taktiež podpisuje zápisnicu z ustanovujúceho zasadnutia rady školy, pričom deň podpisu je deň zriadenia rady školy. Keďže žiadny iný právny predpis konkrétne neupravuje, kto môže zrušiť voľby do rady školy, v danom prípade bolo potrebné pri prenesenom výkone štátnej školskej správy z orgánov miestnej štátnej správy na orgány územnej samosprávy analogicky aplikovať ustanovenie § 25 ods. 1 zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, v zmysle ktorého za ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ, teda v danom prípade obec. Z tohto zákonného ustanovenia možno teda vyvodiť aj zodpovednosť zriaďovateľa za zákonnosť volieb do rady školy a v prípade zistenia ich nezákonnosti aj právo zriaďovateľa voľby do rady školy zrušiť. Krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že odporca si uzurpoval oprávnenie, na ktoré nemal zákonné splnomocnenie, čím porušil ustanovenie § 11 ods. 4 zák. o obecnom zriadení, nakoľko citované ustanovenie neobsahuje taxatívny výpočet oprávnení obecného zastupiteľstva, ale len odkazuje na to, čo je obecnému zastupiteľstvu najmä vyhradené pri rozhodovaní, pokiaľ ide o základné otázky života obce. Z uvedeného dôvodu pokiaľ navrhovateľ bol toho názoru, že z § 11 ods. 4 zák. o obecnom zriadení nevyplýva oprávnenie rozhodovať obecnému zastupiteľstvu o zrušení volieb do rady školy, takýto názor považoval krajský súd za nesprávny aj so zreteľom na tú skutočnosť, že zák. o obecnom zriadení je všeobecným zákonom vo vzťahu k zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý je špeciálnym zákonom, a teda rozhodujúcim pri posudzovaní a rozhodovaní mestského zastupiteľstva, pokiaľ išlo o zrušenie volieb do rady školy. Krajský súd na podporu svojho právneho názoru poukázal aj na čl. 4 bod 2 Európskej Charty miestnej samosprávy, v zmysle ktorej miestne orgány majú v medziach zákona plné právo konať vo všetkých veciach, ktoré nie sú vyňaté z ich pôsobnosti alebo nie sú v pôsobnosti iného orgánu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že zrušenie volieb do rady školy nie je žiadnym právnym predpisom vyňaté z pôsobnosti miestnych orgánov a zároveň zo žiadneho iného právneho predpisu nevyplýva, že by zrušenie volieb dorady školy bolo v pôsobnosti iného orgánu, nemožno považovať napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva v Sečovciach za nezákonné. O trovách konania rozhodol krajský súd v súlade s § 250k ods. 1 O. s. tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že krajský súd pri rozhodovaní neprihliadol na to, že pôsobnosť obce možno rozdeliť na výkon samosprávnej (originálnej) pôsobnosti podľa zák. o obecnom zriadení a prenesený výkon štátnej správy. Obec môže konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ju nútiť, aby konala niečo, čo zákon neukladá. Orgány obce môžu slobodne rozhodovať a konať podľa toho, aké si zvolia priority alebo aké sú požiadavky občanov (§ 4 ods. 1, ods. 3 zák. o obecnom zriadení), pričom ide o taxatívny spôsob vymedzenia vecí patriacich miestnej samospráve, kde nepatrí oprávnenie rozhodovať o voľbe do samosprávnych orgánov v zmysle zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Krajský súd pri rozhodovaní použil analogiu iuris, pričom jej aplikácia vo verejnom práve je ojedinelá a vyskytuje sa len tam, kde ju právo vyslovene predpokladá. Zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve neupravuje náležitosti voľby do rady školy rovnako ako ani zák. o obecnom zriadení. V danej veci sa jednalo o prenesený výkon štátnej správy. Zo zásady ústavne konformného výkladu a uplatňovania právnych predpisov explicitne ustanovenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z povahy verejného práva vyplýva, že pri uplatňovaní verejnej moci (preneseného výkonu štátnej správy) nemožno postupovať nad rámec zákona. Dotknuté uznesenie schválené mestským zastupiteľstvom bolo prijaté nad rámec § 11 ods. 4 zák. o obecnom zriadení, a preto nemá oporu v zákone. Rada školy je voleným iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom zaoberajúcim sa školskou problematikou, pričom o voľbe členov rady školy môže rozhodnúť len príslušný súd.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 07.07.2014 vyjadril odporca tak, že napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť. Poukázal na doteraz podané vyjadrenia vo veci, pričom závery navrhovateľa o prekročení § 11 ods. 4 zák. o obecnom zriadení považoval za nesprávne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.) preskúmal odvolaním napadnutí rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O. s. p. s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.10.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 250zf ods. 1 O. s. p., ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.

Podľa § 11 ods. 4 zák. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva,schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta, c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, 5a) e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce, g) uznášať sa na nariadeniach, h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa § 21 ods. 1, i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona 11) a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie, j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len,,hlavný kontrolór“), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi, k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov, l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe, m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu, n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce, o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny, p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

Podľa § 6 ods. 1 zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, obec pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (§ 15).

Podľa § 24 ods. 1 zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, rada školy, obecná školská rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky.

Podľa § 24 ods. 14 zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, náklady na činnosť rady školy sa uhrádzajú z rozpočtu školy alebo školského zariadenia, alebo z rozpočtu zriaďovateľa školy alebo zriaďovateľa školského zariadenia. Náklady na činnosť obecnej školskej rady sa uhrádzajú z rozpočtu obce. Náklady na činnosť územnej školskej rady sa uhrádzajú z rozpočtu samosprávneho kraja.

Podľa § 25 ods. 1 zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, rada školy sa skladá z 5 až 11 členov. Za ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ.

Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky, ustanovujúce zasadnutie rady školy v školách a školských zariadeniach zabezpečuje ich zriaďovateľ v spolupráci s riaditeľom školy alebo školského zariadenia.

Podľa § 5 ods. 4 Vyhlášky, z ustanovujúceho zasadnutia rady školy sa vyhotoví zápisnica, ktorá obsahuje najmä opis priebehu a výsledky volieb do rady školy, mená a priezviská členov rady školy,meno a priezvisko zvoleného predsedu rady školy, mená a priezviská kandidátov navrhnutých do príslušnej obecnej školskej rady alebo územnej školskej rady a ďalšie skutočnosti týkajúce sa zasadnutia. Zápisnicu podpisuje zvolený predseda rady školy; vyhotovenie zápisnice zabezpečí riaditeľ školy alebo školského zariadenia. Prílohou k zápisnici sú prezenčné listiny voličov a dokumentácia o voľbe a delegovaní členov do rady školy.

Podľa § 5 ods. 5 Vyhlášky, zápisnicu z ustanovujúceho zasadnutia rady školy zasiela predseda rady školy príslušnému zriaďovateľovi, a to najneskôr do troch dní od skončenia ustanovujúceho zasadnutia rady školy. Rada školy je zriadená dňom podpísania zápisnice z ustanovujúceho zasadnutia rady školy zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia.

Odvolací súd zaoberajúc sa námietkami vznesenými v podanom odvolaní a po ich vyhodnotení vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Senát odvolacieho súdu považoval právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal prekročenie § 11 ods. 4 zák. o obecnom zriadení, odvolací súd poukazuje, že uvedené ustanovenie nemá taxatívnu povahu, ale jedná sa o normu exemplifikatívnu, čo je zrejmé z použitej častice najmä vyjadrujúcej, že právomoci vyhradené obecnému zastupiteľstvu nemožno chápať ako vyčerpávajúci výpočet. Na základe uvedeného nemožno považovať túto námietku za dôvodnú.

Navrhovateľ v podanom odvolaní tiež namietal neprípustnosť analógie iuris v postupe krajského súdu. K uvedenému je potrebné uviesť, že hoci krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že analogicky bol použitý § 25 ods. 1 zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, v tomto prípade v skutočnosti nešlo o analógiu. Predpokladom pri uplatnení analógie legis je podobnosť s iným, právom výslovne upraveným prípadom. Naproti tomu analógia iuris vychádza z premisy, že neexistuje žiadne pozitívne pravidlo, ktoré by na riešený prípad dopadalo, avšak teleológia celého právneho poriadku vyžaduje, aby mal tento prípad určitý právny následok, pričom sa použije zvažovanie jednotlivých právnych princípov stojacich v kolízii. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že ani jeden z opísaných postupov použitý nebol, nakoľko krajský súd oprávnenie žalovaného zrušiť voľby do rady školy nevyvodil z iného ustanovenia pozitívneho práva upravujúceho respektíve obsahujúceho možnosť rušiť voľby do určitého orgánu alebo z výsledku zvažovania relevantných právnych princípov stojacich proti sebe, ale vychádzal práve z § 25 ods. 1 zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, keď zo zodpovednosti zriaďovateľa za ustanovenie rady školy prvotne vyvodil zodpovednosť zriaďovateľa za zákonnosť volieb do rady školy a následne aj oprávnenie tieto voľby zrušiť.

V zmysle § 25 ods. 1 zák. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zriaďovateľ je zodpovedný sa ustanovenie rady školy. Súčasne sa podľa § 1 ods. 1, § 5 ods. 4, ods. 5 Vyhlášky rada školy ustanovuje na svojom ustanovujúcom zasadnutí, z ktorého zápisnicu, ktorá obsahuje najmä opis priebehu a výsledky volieb do rady školy, mená a priezviská členov rady školy, meno a priezvisko zvoleného predsedu rady školy, mená a priezviská kandidátov navrhnutých do príslušnej obecnej školskej rady alebo územnej školskej rady a ďalšie skutočnosti týkajúce sa zasadnutia podpisuje zriaďovateľ, pričom dňom podpisu tejto zápisnice je rada školy zriadená.

Odvolací súd považoval za nevyhnutné odhaliť účel § 25 ods. 1 vety druhej zák. o štátnej správe vškolstve a školskej samospráve, kde zákonodarca zaviedol zodpovednosť zriaďovateľa za ustanovenie rady. Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré takáto úprava bola prijatá, preto nebolo možné zistiť účel, pre ktorý historický zákonodarca uvedené ustanovenie do textu právneho predpisu v jeho čase prijímania zahrnul. Odvolací súd mal za to, že racionálny zákonodarca toto ustanovenie do právneho poriadku zaradil za určitým rozumným účelom, v opačnom prípade by sa jednalo len o svojvôľu zákonodarcu. Posudzujúc uvedené ustanovenie z jazykového hľadiska, zodpovednosťou sa rozumie, podľa Slovníka slovenského jazyka, okrem iného, povinnosť niesť následky za nejaký čin. Javí sa ako rozumný záver o takom účele dotknutého ustanovenia, že pokiaľ žalovaný má zodpovednosť za určité konanie - ustanovenie rady školy, možno ako vyjadrenie a prejav konkretizácie tejto zodpovednosti formulovať požiadavku, aby bol priznaný aj určitý vplyv pri ustanovovaní rady školy. Pokiaľ zákon expressis verbis neustanovuje orgán, ktorý môže zrušiť voľby do rady školy a zároveň zodpovednosť za ustanovenie rady školy zveruje zriaďovateľovi, niet dôvodu a takýto dôvod neuviedol ani navrhovateľ v podanom odvolaní, pre ktorý by táto kompetencia mala patriť do právomoci bývalého Krajského školského úradu (ako to uviedol zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred krajským súdom) alebo dokonca súdu (ako to bolo uvedené v odvolaní). Uvedený účel je tak v súlade aj s § 5 ods. 4, ods. 5 Vyhlášky, keď práve zriaďovateľ svojim podpisom zápisnice o ustanovujúcom zasadnutí rady školy osvedčuje zákonnosť priebehu a výsledkov volieb do rady školy. Opačný záver, a teda, že zriaďovateľ ako osoba, ktorej zákon zveruje zodpovednosť za ustanovenie orgánu školskej samosprávy, nemôže žiadnym spôsobom posudzovať voľby do rady školy v tom smere, či ustanovovanie orgánov školskej samosprávy prebiehalo v súlade s ustanoveniami jednotlivých právnych predpisov a hoc aj zistiac nezákonnosť v ich priebehu, je povinný radu školy zriadiť bez ohľadu na zistené nedostatky, by bol popretím zásad právneho štátu, do ktorých patrí legalita. Uvedené závery nemožno vylúčiť ani pre situáciu, aká bola vo veci samej, a to na nezákonnosť zistenú následne.

Odvolací súd, v súlade so zásadami materiálneho právneho štátu, nevychádzal výlučne z doslovného znenia právneho predpisu, nakoľko takýto postup by bol prehnane formalistický a uprednostniac účel § 25 ods. 1 zák. o štátnej správe v školstve a v širších súvislostiach relevantné ustanovenia právnych predpisov, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Tento záver neboli spôsobilé zvrátiť ani argumenty navrhovateľa uvedené v odvolaní, ktoré najvyšší súd považoval za nedôvodné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.