ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Q. M.. narodený XX.XX.XXXX, bytom M. T. XX, PSČ XXX XX., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Bušovou, so sídlom advokátskej kancelárie Tobrucká 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104/8/2012 zo dňa 7. septembra 2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/131/2012-55 zo dňa 17. apríla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/131/2012-55 zo dňa 17. apríla 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zrušil rozhodnutie žalovaného č. 104/8/2012 zo dňa 07.09.2012, ktorým žalovaný podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o advokácii") vyčiarkol zo zoznamu advokátov z dôvodu, že podľa trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina sp. zn. 28T 24/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.05.2012 bol odsúdený za úmyselný trestný čin podľa § 352 ods. 1 Trestného poriadku, za spáchanie prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom prípade žalovaný v konaní pred správnym orgánom preukázal, že žalobca bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a to trestným rozkazom Okresného súdu Žilina pod č. k. 28T/24/2012-213 zo dňa 24.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.05.2012, avšak tvrdenie žalobcu, že mu bolo upreté jeho ústavné právo - možnosť hájiť sa, obhajovať svoje práva pred žalovaným mu umožnené nebolo, a preto krajský súd považoval túto námietku za dôvodnú. Krajský súd poukázal najmä na to, že podľa jeho názoru bolo porušené ust. § 28 ods. 1 Organizačnéhoporiadku SAK, pričom pozvanie žalobcu na rokovanie Predsedníctva SAK zo dňa 24.07.2012, č. 1/2012-dr.Kl/Ro nepovažoval za splnenie si povinnosti žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, aj keď je nepochybné, že toto predvolanie žalobca prevzal osobne do vlastných rúk dňa 27.07.2012 a to z dôvodu, že z predmetného predvolania nie je zrejmé, že Predsedníctvo SAK bude konkrétne dňa 07.09.2012 o 14.00 hod. v Bratislave rozhodovať už o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov. Podľa názoru krajského súdu v danom konaní, teda v konaní pred žalovaným, resp. pred Predsedníctvom SAK, ktorý rozhodoval o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 586/2003 Z. z., bolo porušené tzv. právo žalobcu osobne sa vyjadriť k veci, a to konkrétne k dôvodom, pre ktoré rozhoduje žalovaný o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov pred samotným rozhodnutím a v konečnom dôsledku, podľa názoru súdu, tak bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces - prejednanie veci pred samosprávnou stavovskou organizáciou. Uvedené vyplýva aj zo Základnej rezolúcie R (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy, z ktorého vyplývajú základné princípy dobrej verejnej správy, a to právo vyjadriť sa pred správnym orgánom ku skutočnému stavu veci a právo byť informovaný pred vydaním rozhodnutia o stave veci. Z týchto dôvodov uvedenú vadu konania posúdil senát Krajského súdu v Žiline ako inú vadu, ktorá mala za následok nezákonné rozhodnutie vo veci a s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jej vecný úspech náhradu trov konania priznal a to vo výške 66 €, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom ustanovenej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného - Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 104/8/2012 zo dňa 07.09.2012 potvrdil alebo napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že bolo porušené ustanovenie § 28 ods. 1 Organizačného poriadku SAK, pretože pozvanie žalobcu na rokovanie Predsedníctva SAK zo dňa 24.07.2012, č. 1/2012-dr.Kl/Ro nemožno považovať za splnenie povinnosti žalovaného, ktoré je uvedené v internom predpise, podľa ktorého predsedníctvo umožní advokátovi osobne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o jeho vyčiarknutí zo zoznamu vedeného komorou alebo o pozastavení výkonu advokácie, o ktorej možnosti ho vhodným spôsobom upovedomí. Podľa názoru krajského súdu tým, že z predvolania nie je zrejmé, že Predsedníctvo SAK bude konkrétne dňa 07.09.2012 o 14.00 hod. v Bratislave rozhodovať už o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov a Predsedníctvo SAK o vyčiarknutí 07.09.2012 rozhodovalo v neprítomnosti žalobcu, bolo porušené tzv. právo žalobcu osobne sa vyjadriť k veci, a to konkrétne k dôvodom, pre ktoré rozhoduje žalovaný o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov pred samotným rozhodnutím a v konečnom dôsledku podľa názoru súdu, tak bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces - prejednanie veci pred samosprávnou stavovskou organizáciou. Podľa žalovaného je tento názor krajského súdu nesprávny a má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/), nakoľko zákon o advokácii v § 7 ods. 1 písm. d/ uvádza, že komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona o advokácii je ustanovením obligatórnym a keď sú dané skutočnosti uvedené v § 7 ods. 1 písm. a/ až i/ Zákona o advokácii, orgán komory je povinný advokáta zo zoznamu advokátov SAK vyčiarknuť. Keďže podľa právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu v Žiline sp. zn. 28T/24/2012, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňom 08.05.2012 bol žalobca odsúdený za spáchanie prečinu podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, prečinu podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona a prečinu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu.
Z obsahu trestného rozkazu č. k. 28T/24/2012-213 zo dňa 24.04.2012 malo Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory (v ďalšom texte len „Predsedníctvo SAK") preukázané, že žalobca bol právoplatne za úmyselný trestný čin odsúdený, keď sfalšoval úradné pečate Obce Hôrky, osvedčovacie doložky,podpisy Q. E., P. B. a K. E. na vyjadrení dotknutej osoby k vydržaniu zo dňa 14.03.2011, úradné pečate Obce Hôrky, osvedčovacie doložky, podpisy Q. E., W. E. a W. E. na vyjadrení dotknutej osoby k vydržaniu zo dňa 22.03.2011, úradné pečate Obce Hôrky, osvedčovacie doložky, podpisy V. E. a M. S. na čestnom vyhlásení zo dňa 05.11.2010, úradné pečate Obce Hôrky, osvedčovacie doložky, podpisy P. B. a Q. E. na vyhlásení zo dňa 12.04.2011, úradné pečate Obce Hôrky, osvedčovacie doložky, podpis Q. E. a K. E. na Vyhlásení zo dňa 11.04.2011, ktorými konaniami falšoval úradnú pečať, dosiahol vydanie pravej verejnej listiny na základe nepravých údajov, dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle dosiahnuť vydanie pravej verejnej listiny na základe nepravdivých údajov, ale k dokonaniu trestného činí nedošlo. Žalobca, ktorý bol najprv zapísaný v zozname komerčných právnikov vedeného Komorou komerčných právnikov a od 01.01.2004 je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou je advokátom a má poznať obsah zákona č. 586/2003 Z. z., ako i ustanovenie § 7 ods. 1 písm. d/ Zákona o advokácii. Žalovaný poukázal na to, že žalobca obdržal list žalovaného zo dňa 24.07.2012, podľa textu ktorého bol vyzvaný, aby doručil komore všetky rozhodnutia súvisiace s trestným stíhaním. Trestný rozkaz bol právoplatný a vykonateľný dňom 08.05.2012 a podľa § 28 ods. 3 cit. Zákona o advokácii advokát je povinný bezodkladne oznámiť komore všetky skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom na pozastavenie výkonu advokácie alebo na vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Žalobca doručil komore listom zo dňa 31.07.2012 kópiu trestného rozkazu sp. zn. 28T/24/2012, s uvedením, že tento je právoplatný a vykonateľný dňom 08.05.2012. Žalobcovi, ktorý je povinný poznať ustanovenie § 7 ods. 1 písm. d/ cit. zákona muselo mu byť zrejmé, že Predsedníctvo SAK bude rozhodovať o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, keďže rozhodnutie, ktorým bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, sa stalo právoplatné a vykonateľné dňom 08.05.2012. Predsedníctvu SAK zákonodarca iné rozhodnutie - ako vyčiarknuť advokáta, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin zo zoznamu advokátov -ani neumožnilo prijať. Oznámenie žalovaného zo dňa 24.07.2012, č. 1/2012-dr.Kl/Ro, že žalobca sa môže vyjadriť k trestnému konaniu a tým samozrejme i k dôsledkom, ktoré toto trestné konanie pre neho prináša alebo osobne účasťou na zasadnutí dňa 07.09.2012 o 14.00 hod. alebo inou formou, napríklad zaslaním písomného vyjadrenia, je podľa názoru žalovaného splnením povinnosti uvedenej v § 28 ods. 1 Organizačného poriadku SAK. Žalobca na zasadnutie dňa 07.09.2012 o 14.00 hod. neprišiel a dôvod neprítomnosti oznámil telefonicky asi o 15.00 hod., keď už o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov bolo rozhodnuté. V § 28 ods. 1 Organizačného poriadku SAK je zakotvená povinnosť umožniť advokátovi osobne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré sa rozhoduje. Táto možnosť žalobcovi bola daná. Podľa názoru žalovaného, že ak sa advokát osobne nevyjadrí, (napr. preto, lebo na zasadnutie, na ktoré je riadne pozvaný bez oznámenia dôvodov svojej neprítomnosti nepríde) a ani nezašle komore písomné vyjadrenie, nie je to dôvodom preto, aby orgán, ktorému je rozhodovanie zverené, nemohol vo veci rozhodnúť. Žalobca vedel, že správny orgán v súvislosti s jeho trestným konaním nemôže rozhodovať o ničom inom ako o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Na rokovanie sa nedostavil (dôvody, pre ktoré neprišiel boli zo strany žalobcu v priebehu konania menené) a rozhodovaním v jeho neprítomnosti nebolo podľa názoru žalovaného - ani právo žalobcu osobne sa vyjadriť k veci a ani jeho právo na spravodlivý proces
- porušené.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Žilina, ktorým zrušil rozhodnutie o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu advokátov SAK potvrdil v celom rozsahu. Dôvodom pre potvrdenie rozsudku Krajského súdu Žilina sú podľa žalobcu skutočnosti potvrdzujúce ústavné práva nielen žalobcu (ale i každého občana SR), že má ústavné (zákonné) právo na svoju obhajobu, ktoré bolo konaním žalovaného proti žalobcovi hrubo porušené tým, že rozhodol o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov SR bez jeho prítomnosti, čím mu žalovaný odňal právo nielen na spravodlivý proces ale odňal mu právo hájiť sa. V tomto prípade pre žalobcu je úspechom v súdnom konaní to, že krajský súd dal za pravdu žalobcovi, hoci sa nezaoberal pre neho podstatným „ako sa žalovaný vôbec k advokátom správa".
Poukázal na to, že si nevie vysvetliť postup SAK (jeho predsedu), ktorý vyznačil pečiatkou na rozhodnutí o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov SR advokáta JUDr. M., že je právoplatné a vykonateľné dňom 12.10.2012, hoci v tomto čase už žalobca dávno pred týmto dňom podal proti žalovanému žalobu o zrušenie jeho rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. To že žalovaný - priamo jej predseda opatril pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov sa dozvedel žalobca zo spisu sp. zn. 21S/131/2012, kde sa nachádza ako dôkaz zo strany žalovaného originál rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov žalobcu, opatrené pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňom 12.10.2012, pričom spor ďalej prebieha. To, že žalovaný takto porušil zákon a konal protiprávne nie je vo vzťahu k žalovaného všetko, nakoľko žalovaný týmto dňom žalobcu prestala evidovať v zoznamoch advokátov a rozposlal súdom upozornenie, že žalobca bol dňom 12.10.2012 vyčiarknutý zo zoznamu advokátov a nemôže v súdnych sporoch vystupovať ako advokát. Žalobca uviedol, že podal na Generálnu prokuratúru SR a na Ministerstvo spravodlivosti SR, kde je ministrom JUDr. Borec, bývalý predseda žalovaného (SAK) podnety aby prešetrili, či v tomto mojom konkrétnom prípade nejde o úmyselné zneužitie právomocí verejného činiteľa - predsedu SAK, o naplnenie skutkových podstát iných trestných činov, pretože žalovaný okrem súdov SR, moje vyčiarknutie zo zoznamu advokátov oznámil i poisťovni Wüstenrot, ktorá ihneď so mnou zrušila poistenie advokáta, pričom som ním stále - doposiaľ, a tým, že oznámil poisťovni moje vyčiarknutie zo zoznamu advokátov spôsobil mi škodu veľkého rozsahu, nehovoriac o škode na jeho osobných právach. Proti takémuto konaniu sa bránim zákonnými spôsobmi, hoci zákony v našej republike, neplatia pre všetkých rovnako. Ako vzor priložil dva listy žalovaného (keď napr.: v jednom vec: prerušenie disc. konania zo dňa 07.08.2012 pri mene predsedu IV. Disc. senátu SAK JUDr. F. chýba jeho podpis, na druhom liste z 20.11.2012 pri liste sp. zn. P-47/2012:3138/2008 pri podpise JUDr. W. zase pre zmenu chýba pečiatka buď žalovanej alebo pečiatka tajomníka SAK.). Žalobca je toho názoru, že postup Krajského súdu v Žiline bol správny a verí, že jeho rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdí. Záverom žalobca uviedol, že názor žalovaného a jeho právnej zástupkyne, že žalovaný i pri opätovnom konaní inak nerozhodne ako doteraz, to znamená, že bude vyčiarknutý zo zoznamu advokátov ho nateraz nezaujíma. Uviedol, že ho zaujíma, či v tomto konaní, o ktorom rozhodujú súdy SR žalovaný porušil jeho práva, tým porušil zákon (a to zákon svoj - zákon o advokácii a disciplinárny poriadok, ktorý schvaľuje zhromaždenie) alebo zákon neporušil a bude konať nanovo - opätovne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného možno priznať úspech. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len,,rozhodnutie správneho orgánu").
Úlohou krajského súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 104/8/2012 zo dňa 07.09.2012, ktorým žalovaný podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zákona o advokácii vyčiarkol žalobcu zo zoznamu advokátov z dôvodu, že podľa trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina sp. zn. 28T/24/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosťdňa 08.05.2012 bol odsúdený za úmyselný trestný čin podľa § 352 ods. 1 Trestného poriadku, za spáchanie prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Podľa § 11 zákona o advokácii, proti rozhodnutiu komory o pozastavení výkonu advokácie a o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodnutie komory o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov, o pozastavení výkonu advokácie a o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov okrem vyčiarknutia podľa § 7 ods. 1 písm. e/ musí byť odôvodnené a je preskúmateľné súdom.
Podľa § 28 ods. 1 Organizačného poriadku SAK, predsedníctvo umožní advokátovi osobne sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré rozhoduje o jeho vyčiarknutí zo zoznamu vedeného komorou alebo o pozastavení výkonu advokácie. O tejto možnosti ho vhodným spôsobom upovedomí.
Senát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). V rámci správneho prieskumu súd, teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súdy postupujúce podľa piatej hlavy druhej časti OSP nie sú súdmi skutkovými, ale súdmi vykonávajúcimi prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva. Úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo správny orgán vykonať alebo predniesť (uplatniť) v administratívnom konaní.
V uvedenom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ust. § 220 OSP dospel k záveru, že správny orgán - žalovaný postupoval v súlade s ust. § 7 ods. 1 písm. d/ a § 11 zákona o advokácii, ako aj v súlade s ust. § 28 ods. 1 Organizačného poriadku SAK a považuje postup žalovaného za vecne správny a súladný s citovanými právnymi predpismi.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca bol odsúdený (právoplatne) za úmyselný trestný čin, ktorého sa mal dopustiť tým, že keď sfalšoval úradné pečate Obce Hôrky, osvedčovacie doložky, podpisy Q. E., P. B. a K. E. na vyjadrení dotknutej osoby k vydržaniu zo dňa 14.03.2011, úradné pečate Obce Hôrky, osvedčovacie doložky, podpisy Q. E., W. E. a W. E. na vyjadrení dotknutej osoby k vydržaniu zo dňa 22.03.2011, úradné pečate Obce Hôrky, osvedčovacie doložky, podpisy V. E. a M. S. na čestnom vyhlásení zo dňa 05.11.2010, úradné pečate Obce Hôrky, osvedčovacie doložky, podpisy P. B. a Q. E. na vyhlásení zo dňa 12.04.2011, úradné pečate Obce Hôrky, osvedčovacie doložky, podpisQ. E. a K. E. na Vyhlásení zo dňa 11.04.2011, ktorými konaniami falšoval úradnú pečať, dosiahol vydanie pravej verejnej listiny na základe nepravých údajov, dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle dosiahnuť vydanie pravej verejnej listiny na základe nepravdivých údajov, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo, pričom predmetný trestný rozkaz Okresného súdu v Žiline sp. zn. 28T/24/2012 zo dňa 24.04.2012, sa stal právoplatným a vykonateľným dňom 08.05.2012. Z administratívneho spisu žalovaného bolo zistené, že žalobcovi bolo oznámenie žalovaného zo dňa 24.07.2012, č. 1/2012-dr.Kl/Ro o tom, že žalobca sa môže vyjadriť k trestnému konaniu a tým, že sa môže osobne zúčastniť na zasadnutí Predsedníctva SAK dňa 07.09.2012 o 14.00 hod. doručené riadne, pričom z obsahu tohto oznámenia a z dikcie ust. § 7 ods. 1 písm. d/ musel predpokladať, že predmetom konania na predsedníctve žalovaného bude jeho vyčiarknutie zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. d/ zákona o advokácii. To, že žalobca sa na zasadnutie dňa 07.09.2012 o 14.00 hod. nedostavil a svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil, nie je možné pripísať na ťarchu žalovaného, ale výlučne len na ťarchu žalobcu, nakoľko telefonicky sa ospravedlnil až cca o 15.00 hod., keď už o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov bolo rozhodnuté. Aj súd zhodne s názorom žalovaného má za to, že v prípade, ak sa advokát osobne nezúčastnil predmetného rokovania alebo sa včas neospravedlnil, nie je možné považovať ďalší procesný postup žalovaného za taký, ktorým by odňala žalobcovi jeho právo žalobcu osobne sa vyjadriť k veci, a to konkrétne k dôvodom pre ktoré rozhoduje žalovaný o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov pred samotným rozhodnutím a v konečnom dôsledku, podľa názoru súdu, tak nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces - prejednanie veci pred samosprávnou stavovskou organizáciou, a preto žalovaný mohol vo veci rozhodnúť.
Odvolací súd sa nestotožnil so závermi krajského súdu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zrozumiteľné, riadne a dostatočne odôvodnené a v súlade s právnym poriadkom a vnútornými predpismi SAK.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného vyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Žiline podľa § 220 OSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP) a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, keďže dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.