8Sžo/55/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. V., 2. S., 3. L., zastúpeného: GARANT PARTNER Legal, s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, ako právnych nástupcov pôvodného navrhovateľa: L. proti odporcovi: Mestu Žilina, so sídlom Nám. obetí komunizmu 1, Žilina, za účasti účastníčky konania: T., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 304/2003- 12511/2013-OPM-BU zo dňa 05.03.2013, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/45/2013-45 zo dňa 23.04.2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/45/2013-45 zo dňa 23. apríla 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 21S/45/2013-99 zo dňa 6. júna 2016 p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) uložil navrhovateľom v 1. až 3. rade ako potencionálnym právnym nástupcom zomrelého pôvodného navrhovateľa L., aby do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia spoločne a nerozdielne zaplatili súdny poplatok za konanie podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 01.10.2012, v spojení s ust. § 2 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

Opravným uznesením č. k. 21S/45/2013-99 zo dňa 6. júna 2016 opravil záhlavie predmetného uznesenia s poukazom na § 164 OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ v 3. rade navrhujúc, aby ho odvolací súd zrušil. Poukázal na to, že podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch vznikla podaním návrhu na začatie konania dňa 05.03.2013 právnemu predchodcovi navrhovateľov p. L. ako navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- €. Poplatková povinnosť sa do majetku p. L. premietla ako pasívum, ktoré vzniklo z právneho vzťahu, ktorý mal verejnoprávnu povahu. V dôsledku smrti p. L. verejnoprávny vzťah medzi p. L. poplatníkom a krajským súdom ako vyberateľom súdneho poplatku zanikol. Dlh, ktorý Krajský súd v Žiline eviduje z dôvodu nesplnenia si poplatkovejpovinnosti p. L., uplatňuje od dedičov p. L.. Navrhovateľ v 3. rade je právneho názoru, že právny vzťah, ktorý medzi ním ako jedným z dedičov p. L. a Krajským súdom v Žiline vznikol, nemá verejnoprávnu povahu, ktorý záver odôvodňuje aj tým, že: a) navrhovateľ nie je poplatníkom v zmysle § 2 zákona o súdnych poplatkoch v poplatkovom konaní, ktoré sa začalo na základe podania návrhu na začatie konania p. L., b) zákon o súdnych poplatkoch nespája so smrťou poplatníka prechod jeho práv a povinností na dedičov a c) právny vzťah medzi veriteľom a dedičom p. L., ktorý vznikol v dôsledku smrti p. L. má súkromnoprávnu povahu. S ohľadom na uvedené skutočnosti považoval navrhovateľ v 3. rade postup Krajského súdu v Žiline za nesprávny a v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa v 3.rade nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP.

Z obsahu predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 21S/45/2013-24 zo dňa 09.10.2013 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 304/2003-12511/2013-OPM-BU zo dňa 05.03.2013 toto rozhodnutie potvrdil a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal. Uznesením č. k. 21S/45/2013 zo dňa 05.02.2014 uložil právnemu predchodcovi navrhovateľov povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 35,- €. Predmetné uznesenie (vzor 4) bolo dňa 07.02.2014 doručené právnemu zástupcovi pôvodného navrhovateľa, ktorý podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.03.2014 oznámil, že navrhovateľ dňa 13.12.2013 zomrel. Poukázal na to, že uznesenie bolo vydané voči osobe nežijúcej, a preto sa jedná o uznesenie zmätočné, k svojmu podaniu pripojil tiež úmrtný list. Podaným doručením krajskému súdu dňa 23.04.2014 notár - súdny komisár T., krajskému súdu na základe jeho dožiadania oznámil, že poručiteľ - L. nezanechal závet a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy manželka a deti poručiteľa - navrhovatelia v 1. až 3. rade. Následne vydal krajský súd napadnuté uznesenie a opravné uznesenie tak, ako bolo uvedené vyššie.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 vety druhej zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

V predmetnej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa, ktorý podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Pôvodný navrhovateľ sa stal poplatníkom v dôsledku kumulatívneho splnenia dvoch podmienok - podal opravný prostriedok proti správnemu rozhodnutiu a v konaní nebol úspešný. Poplatková povinnosť mu vznikla dňom právoplatnosti rozsudku krajského súdu, t. j. 19.11.2013. Zomrel dňa 13.12.2013. Smrťou poručiteľa zanikol verejnoprávny vzťah medzi ním a krajským súdom. Smrť poplatníka v konaní o uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného) je právnou skutočnosťou, ktorá mala za následok v zmysle § 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka okamihom smrti poručiteľa vznik povinnosti dedičov uhradiť jeho dlhy.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej OSP nepovažujúc odvolacie námietky za dôvodné.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.