8Sžo/54/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne : J.. V. L., bytom v K., R., proti žalovanej : Slovenskej advokátskej komore, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4,

zastúpenej J.. E. B., advokátkou, so sídlom v B., T., v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovanej   č. 2030/11 zo dňa 25. marca 2011, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/46/2011-37 zo dňa 28. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

21S/46/2011-37 zo dňa 28. septembra 2011 z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa

domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo uznesenie

Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory vydané podľa § 71 ods. 2 písm. b/ zákona  

č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o advokácii“), rozhodlo o nezapísaní žalobkyne do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou

advokátskou komorou z dôvodu, že nebola splnená podmienka podľa § 3 ods. 1 písm. c/

zákona o advokácii, keďže žalobkyňa nezískala najmenej trojročnú prax ako advokátsky

koncipient.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalovaná vec správne posúdila konštatujúc,

že žalobkyňa nesplnila podmienky stanovené v § 3 ods. 1 zákona o advokácii. Uviedol, že

preukazovanie podmienky podľa § 6 ods. 3 zákona o advokácii, že najneskôr ku dňu konania

advokátskej skúšky určeného komorou sa získala prax podľa § 3 ods. 1 písm. c/ tohto zákona žiadateľom o zápis do komory advokátov, ktorý má zloženú advokátsku skúšku, za

neopodstatnené a odporujúce § 77 ods. 3 zákona o advokácii. Z predložených dokladov

nachádzajúcich sa v administratívnom spise mal zistené, že žalobkyňa nie je a ani v minulosti

nebola advokátskou koncipientkou a nepredložila doklad o tom, že vykonávala prax sudcu,

justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry alebo notársku prax

a nepredložila ani doklad o samotnej praxi podľa § 6 ods. 2 zákona o advokácii. Vyhodnotil

ako nedôvodnú námietku žalobkyne poukazujúcu na prechodné a záverečné ustanovenia

zákona č. 176/2003 Z. z. (zrejme má byť správne uvedený „zákon č. 586/2003 Z. z.“),

nakoľko skutočnosť, že žalobkyňa spĺňala podmienky právnej praxe stanovené pre zloženie

skúšky komerčného právnika a následne na zápis do zoznamu komerčných právnikov

ustanovené dnes už neplatným zákonom o komerčných právnikoch   nemohla žalovaná

považovať za relevantnú, nakoľko podmienky na zápis do zoznamu advokátov sa prijatím

zákona o advokácii zmenili a ani prechodné ustanovenia zákona o advokácii neobsahujú

úpravu, ktorá by umožňovala zápis žalobkyne do zoznamu advokátov, zdôrazniac, že

žalobkyňa v čase nadobudnutia účinnosti zákona o advokácii nebola ani advokátkou ani

komerčnou právničkou podľa dovtedy platných a účinných predpisov, na základe čoho dospel

k záveru, že v preskúmavanej veci bol riadne zistený skutkový stav a vec bola správne právne

posúdená. O trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len,,O. s. p.“) tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie navrhujúc, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Požadovanie získania právnej praxe ako advokátskeho koncipienta podľa § 3 ods. 1

písm. c/ zákona o advokácii, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti

potrebné na výkon advokácie žiadateľom o zápis do komory advokátov, ktorý má zloženú

skúšku, považovala za nesprávne a nelogické. V odvolaní poukázala na to, že pre zloženie

skúšky komerčného právnika, ktorá je považovaná za advokátsku skúšku, spĺňala jednu

z dvoch rovnocenných podmienok právnej praxe pre zloženie skúšky komerčného právnika –

výkon právnickej praxe aspoň počas piatich rokov (§ 5 písm. c/ zákona Slovenskej národnej

rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch). Poukazujúc na čl. 1 Uznesenia

Predsedníctva žalovanej, ktorým sa schvaľuje Skúšobný poriadok Slovenskej advokátskej

komory zo dňa 1. januára 2011, podľa ktorého účelom advokátskej skúšky je overiť, či má

uchádzač potrebné odborné znalosti a spôsobilosť vykonávať povolanie advokáta, zdôraznila, že jej odborná spôsobilosť bola preverená úspešným vykonaním odbornej skúšky komerčného

právnika, ktorá sa považuje za advokátsku skúšku (§ 77 ods. 3 zákona o advokácii), a teda

logickým výkladom musia byť splnené i podmienky ustanovené v § 6 ods. 3 zákona

o advokácii týkajúce sa požadovanej praxe.

Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Rozhodol uznesením (§ 223 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.)

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 a § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení  

s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.).  

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Odvolací súd z obsahu pripojených spisov zistil, že preskúmavaným rozhodnutím

Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodlo o nezapísaní žalobkyne do zoznamu

advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou z dôvodu, že nebola splnená

podmienka podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii, keďže žalobkyňa nezískala najmenej

trojročnú prax ako advokátsky koncipient.

S ohľadom na odvolaciu námietku na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého

stupňa sa odvolací súd prvotne zaoberal tým, či rozsudok súdu prvého stupňa dáva dostatočné

odpovede na právnu argumentáciu žalobkyne v žalobe, ktorá je v podstate totožná

i v podanom odvolaní. Spočívala v tom, že pokiaľ odborná spôsobilosť žiadateľa o zápis do

zoznamu advokátov bola preverená úspešným vykonaním odbornej skúšky komerčného

právnika, ktorá sa považuje za advokátsku skúšku, logickým výkladom musia byť splnené

i podmienky ustanovené v § 6 ods. 3 zákona o advokácii týkajúce sa požadovanej praxe. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces,

patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené.

V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku,

rozsudok zo dňa 21.1.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku,

rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku,

rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu

SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS

95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006), nie je nutné, aby na každú

žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď, a rozsah povinnosti odôvodniť súdne

rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na

okolnosti každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú

námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento

nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd je povinný dbať na to, aby

jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O. s. p. dáva. Procesným

právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. totiž znamená

právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa

účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho  

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na

spravodlivé súdne konanie.

Krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal,

nedostatočne sa vysporiadal so zásadnou námietkou žalobkyne, a preto odvolací súd jeho záver, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného je v súlade so zákonom, považuje za

predčasný.  

V prejednávanej veci za zásadnú je nepochybne nutné považovať námietku týkajúcu

požadovania získania právnej praxe ako advokátskeho koncipienta podľa § 3 ods. 1 písm. c/

zákona o advokácii, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné

na výkon advokácie žiadateľom o zápis do komory advokátov, ktorý má zloženú advokátsku

skúšku. Ak krajský súd na jednej strane považoval preukazovanie podmienky podľa § 6 ods. 3

zákona o advokácii, že najneskôr ku dňu konania advokátskej skúšky určeného komorou sa

získala prax podľa § 3 ods. 1 písm. c/ žiadateľom o zápis do komory advokátov, ktorý má

zloženú advokátsku skúšku, za neopodstatnené a odporujúce § 77 ods. 3 uvedeného zákona,

a na strane druhej dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienky ustanovené v § 3 ods. 1

písm. c/ zákona o advokácii, odvolací súd považuje túto argumentáciu nielen za nedostatočnú,

ale aj za vnútorne rozpornú.

Nakoľko v prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim

spôsobom nevysporiadal s právne relevantnou námietkou, ktorú uplatnila žalobkyňa vo svojej

žalobe, je nutné považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd meritom veci nezaoberal. Bude úlohou

krajského súdu v ďalšom konaní vec prejednať v naznačenom smere a znova vo veci

rozhodnúť s uvedením náležitých dôvodov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O. s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 250ja ods. 4 O. s. p. v ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. septembra 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská