8Sžo/52/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. K., bytom v B., J. X., zastúpenej AK Balara, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Košická 56, proti žalovanému Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 52,

za účasti pribratého účastníka konania N., s.r.o. so sídlom v B., Š. X., zastúpeného JUDr.

Júliusom Fígerom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 6, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/6956/2009 zo dňa 9. novembra 2009, o odvolaní

pribratého účastníka konania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 215/2010-

124 zo dňa 21. októbra 2011 v časti výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 4S 215/2009-124 zo dňa 21. októbra 2011 v napadnutej časti výroku o trovách konania  

p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu

domáhajúceho sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/6956/2009 zo dňa

9. novembra 2009, ktorým zmenil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva

Bratislava č. RUVZ/31-15931.2/2007 zo dňa 18. augusta 2009 tak, že žiadosti účastníka

konania, firmy N., s.r.o. vyhovuje a s návrhom na uvedenie priestorov,,V.“ do prevádzky

podľa § 13 ods. 4 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného

zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 46 a § 47 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov súhlasí. O trovách

konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal s prihliadnutím na ust.

§ 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vychádzajúc z neúspechu

žalobkyne a zo skutočnosti, že úspešný žalovaný nemá   na náhradu trov konania zo

zákona nárok. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na okolnosť, že ustanovenie § 250k ods. 1

OSP neupravuje rozhodovanie o trovách konania pribratých účastníkov konania, postupoval

podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 150 ods. 1 OSP, pričom dospel k záveru, že

v danom prípade nastali okolnosti osobitného zreteľa vzhľadom na povahu predmetu konania

a na charakter súdneho konania podľa piatej časti druhej hlavy OSP, preto pribratému

účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Vyslovil názor, že okolnosťami osobitného

zreteľa je skutočnosť, že spoločnosť N., s.r.o. Bratislava bola pribratá do konania z dôvodu,

že by ako stavebník a ako účastník správneho konania mohla byť dotknutá prípadným

zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Poukázal na to, že sa jedná o konanie vo

vzťahu k tomuto účastníkovi nesporové, v rámci konania pred súdom nebolo vykonávané

dokazovanie a všetky úkony pribratého účastníka konania po podaní žaloby nemali vplyv na

výsledok súdneho konania, jeho činnosť nebola v konaní posudzovaná. Ďalej poukázal na

účel zákonodarcu na pribratie subjektov, ktorí boli účastníkmi správneho konania a ktorých

práva by mohli byť zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia dotknuté, ktorým bola

okolnosť, aby boli informovaní o priebehu súdneho konania, v ktorom sa jedná o ich právach,

priznaných v správnom konaní. Zdôraznil však,   že ich pribratie nemá vplyv na rozsah

súdneho prieskumu, ktorý je daný obsahom žaloby,   ani na predmet prieskumu, ktorý

je daný obsahom administratívneho spisu a rozhodnutiami.

Proti tomuto rozsudku voči časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote

odvolanie pribratý účastník konania navrhujúc, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

krajského súdu o nepriznaní trov konania a rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť mu

náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že podľa jeho názoru pribratý účastník správneho

konania má výsostný záujem na priebehu a výsledku rozhodnutia súdu v rámci správneho

súdnictva ako záruky zákonnosti v konaní správnych orgánov, že nemá postavenie pasívneho

,,prizerajúceho sa“ účastníka konania a že v súdnom konaní má rovnocenné postavenie ako

žalobca, prípadne žalovaný, pretože súd koná o jeho právach. Zastával názor, že súd pri

skúmaní, či boli splnené zákonnom ustanovené predpoklady na povolenie prevádzky

v rodinnom dome majiteľky jedinej spoločníčky a konateľky spoločnosti N., s.r.o., nemohol

nezaoberať sa subjektívnymi dôvodmi dlhodobej nečinnosti Regionálneho úradu verejného zdravotníctva pri rozhodovaní o žiadosti, na základe ktorej vykonal kontrolu v prevádzke dňa

13. februára 2006 a nezistil žiadne okolnosti na nepovolenie prevádzky, ďalej nezákonného

rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva o,,zastavení“ správneho konania na

základe nepravdivého tvrdenia o telefonickom späťvzatí žaloby,   na základe ktorej

bola vykonaná kontrola dňa 13. februára 2006, a napokon zdĺhavosti konania Regionálneho

úradu verejného zdravotníctva v dôsledku podaní žalobkyne a jej príbuzných, ktorých účelom

bolo znemožniť užívanie jeho rodinného domu na účely, na ktoré ho stavebný úrad

kolaudáciou schválil, a postihovať ho za údajné spáchanie správneho deliktu.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení  

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu   pribratého

účastníka nemožno priznať úspech.  

Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov má samostatnú

povahu, preto aj správne súdnictvo má samostatnú povahu (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP).

Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku je špecifickým konaním. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov  

je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva.

  Použitie iných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy len

analogicky na základe ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta OSP, podľa ktorého pre riešenie

otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,

tretej a štvrtej časti tohto zákona.

  Primeranosť znamená obdobné použitie, t. j. analogickú aplikáciu všeobecných

ustanovení OSP, ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení o opravných prostriedkoch.

Primeranosť použitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom správneho súdnictva

(§ 244 OSP) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať.

  V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania

predovšetkým podľa § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo

sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody

hodné osobitného zreteľa.

  Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania

úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 OSP, hoci

úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 OSP.

Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené

kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež   ratione materiae obsahom základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (pozri bližšie Nález Ústavného súdu SR III. ÚS

212/09-26 ).

Z uvedeného je zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 OSP v konaní o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len

úspešnému žalobcovi.

  Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému resp. účastníkom

konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP, by síce mohla

byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za

súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy

vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP do konania, hoci

žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol.

  V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia

a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo

na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).

Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo

nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu

na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov

konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu

ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len

z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie

v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký

účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa

návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom“.

Vychádzajúc z uvedených   zákonných ustanovení a zásad rozhodovania o trovách

konania v správnom súdnictve, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského

súdu v napadnute časti trov konania ako vecne správne potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá

OSP a § 219 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP.

  Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2012  

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská