8Sžo/5/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Evy Babjakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci žalobkyne: M.. K. K., bytom T., X.   B., zastúpená advokátom J.. M. I., so

sídlom AK F., B., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová

22, Bratislava 29, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo SVS-OVVS1-

2010/018313, zo dňa 7. júla 2010, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. 3S 308/2010 - 22 zo dňa 27. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.   3S 308/2010 - 22 zo dňa 27. septembra 2011, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S 308/2010 - 22 zo dňa 27. septembra

2011, zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo

SVS-OVVS1-2010/018313 zo dňa 7. júla 2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu – Obvodného úradu Bratislava č. OVVS: Matr.

2010/12160-Sp zo dňa 14. apríla 2010, ktorým nepovolil žalobkyni zmenu priezviska   z „K.“ na „G. – K.“ podľa § 6 ods. 1 a § 9 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku

(ďalej len,,zákon č. 300/1993 Z. z.“). Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd tým, že

správny orgán má možnosť, ale nie povinnosť zmenu priezviska povoliť, ak sú tu dôvody

hodné osobitého zreteľa. Súd dospel k záveru ešte v spojitosti s predmetným zákonom na

základe posúdenia všetkých špecifík a okolnosti konkrétneho prípadu treba považovať za

dôvody hodné osobitného zreteľa predovšetkým ohrozenie dobrej povesti, zmenu identity pri

priamom ohrození života, ochranu svedka a podobne. Súd mal zato, že rozhodnutie správnych

orgánov vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a náležite boli zistené

všetky okolnosti a po ich preverení mal za preukázané, že podmienky na zmenu priezviska

nespĺňajú ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. O trovách konania krajský súd

rozhodol tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podala žalobkyňa dňa  

4. novembra 2011 odvolanie ktorým žiadala, napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť

podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. tak, že odvolací súd zmení rozsudok krajského súdu a zruší

rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVVS1-2010/018313 zo dňa  

7. júla 2010 a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Podľa právneho

názoru žalovanej prvostupňový súd síce v rozsahu ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. preskúmal

napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal a to vrátane obsahu administratívneho

spisu, pričom jeho rozhodnutie však vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím

sú dané zákonné dôvody podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. na zmenu

napadnutého rozsudku, nakoľko sa prvostupňový súd dôsledne neriadil článkom 2 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky a § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. Podľa jej názoru pri,

výklade pojmu dôvody hodné osobitného zreteľa, ide o správnu úvahu správneho orgánu,

ktorý však nemôže popierať základný princíp, že občania majú slobodu konania, ktorá je

obsiahnutá v článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a že každý občan môže konať čo

nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá.

Naopak pre štátne orgány platí princíp legality, ktorý je vyjadrený v článku 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky. Žalobkyňa s poukazom na princíp obsiahnutý v článku 2 ods. 3 Ústavy

Slovenskej republiky mala právo požiadať o zmenu priezviska, pričom za dôvod hodný

osobitného zreteľa považovala najmä snahu ponad viazanie sa na kultúrne tradície svojich

predkov, teda ako jeden z princípov uvedených priamo v preambule ústavy, čo plne vyjadruje

aj použitie priezviska po predkoch ktoré vymrelo. V danom prípade nešlo o prípad, že by štát mal právo uplatňovať princíp „ius eminens“, teda výsostné právo. Podľa jej názoru správny

orgán mal postupovať pri výklade pojmu dôvod hodný osobitného zreteľa podľa zásady právo

je umenie dobrého a spravodlivého. V tejto veci poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. III ÚS 274/2007 z 11. októbra 2007. Zároveň si uplatnila náhradu trov

konania vo výške 385,79 eura, ktoré žiadala uhradiť na jej účet do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení  

s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.  

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá  

a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyni proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje  

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. zmenu mena alebo zmenu priezviska možno

povoliť, najmä, ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo, ak sú nato dôvody hodné

osobitného zreteľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu Krajský súd v Bratislave rozhodol vecne správne  

a preto nezostávalo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nič iné než rozhodnutie, ako vecne správne ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť, pričom odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na

odôvodnenie rozsudku krajského súdu.

Pod pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorý zákonodarca vložil do textu

zákona o mene a priezvisku v § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. je nutné zdôrazniť cieľ,

ktorý týmto zákonodarca sledoval. Je totiž nepochybné, že zákon nemôže taxatívne

vypočítavať všetky prípady, pre ktoré je možné zmenu priezviska žiadateľovi povoliť.

Zákonodarca uviedol zrejme najčastejší dôvod, ktorým je hanlivé priezvisko žiadateľa.

V iných prípadoch, ktoré môžu nastať a v ktorých je oprávnená žiadosť občana o zmenu jeho

priezvisku sú prípady, ak by jeho doterajšie priezvisko mohlo spôsobiť tomuto občanovi

ujmu, napríklad v prípade, ak by plnoleté deti rodičov, ktorý spáchal závažný trestný čin

a ktorý vzbudil u verejnosti pohoršenie, a ktorý by im spôsoboval traumatizujúce stavy.

Je vecou správneho orgánu, aby v prípade svojej rozhodovacej činnosti správna úvaha

správneho orgánu nevybočila z rámca daného zákonom. V danom prípade správne orgány

oboch stupňov dospeli k záveru, že sa nejedná o zmenu priezviska, ale ide o vytvorenie

zloženého priezviska tak, ako je to možné podľa § 6 ods. 3 písm. c/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine u snúbencov, ktorí sa môžu rozhodnúť o tom, že priezvisko jedného z nich bude ich

spoločným priezviskom a jeden z nich si zároveň ako druhé priezvisko v poradí ponechá

svoje doterajšie priezvisko.  

Správna úvahy správnych orgánov oboch stupňov nevybočila so zákonného rámca, ak

usúdili, že sa v skutočnosti u navrhovateľky nejedná o zmenu doterajšieho priezviska  

„K.“ na priezvisko „G.“, ale ide o doplnenie a vytvorenie nového priezviska „G. – K.“, ktoré

nie je možné zo zákona zapísať do príslušnej evidencie – matriky.  

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Bratislave, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.  

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1   v spojení s § 224

ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa v konaní nebola

úspešná, a žalovanému ich náhrada neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. januára 2013

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská