Najvyšší súd  

8 Sžo 5/2009

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobkýň: 1) C. V., 2) Ľ. D., obe právne zastúpené advokátom JUDr. F. F., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Žiline, odbor všeobecnej vnútornej správy, A. Kmeťa 17, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2008/00512/Kod zo dňa 3. apríla 2008, o odvolaní žalobkýň 1), 2) proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21 S 60/2008- 62 zo dňa 7. októbra 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21 S 60/2008-62 zo dňa 7. októbra 2008 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne   1), 2) domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2008/00512/Kod zo dňa   3. apríla 2008. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne 1) a potvrdil rozhodnutie obce Belá č. 530/2007 zo dňa 31. januára 2008, ktorým podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) povolil stavbu „Zmrzlinový butik s ubytovaním a prípojky inžinierskych sietí“ pre stavebníčku   M. Š. na pozemku parc. č. X. katastra nehnuteľností zapísaného na LV č. X. k.ú. B. Konanie o žalobe žalobkyne 2) zastavil.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaný postupoval správne, keď na námietky žalobkýň 1), 2) v odvolacom konaní neprihliadal, pretože napriek výzve stavebného úradu ich v stanovenej lehote nepodali a ich argument, že stavebné konanie bolo začaté predčasne, pretože územné konanie nebolo ešte právoplatne skončené, keďže žalobkyne v tom čase mali možnosť podať proti rozsudku krajského súdu odvolanie, nepovažoval súd za právne významný. Pokiaľ v žalobe žalobkyne tvrdili, že správny orgán so žalobkyňou 2) nekonal, súd poukázal na skutočnosť,   že právny zástupca na oznámenie o začatí stavebného konania reagoval ako právny zástupca žalobkýň 1) a 2), a toto deklaroval aj vo svojom podaní z 11.04.2007. K žalobnej námietke, že žalovaný žalobkyňu 2) vylúčil iba neformálnym spôsobom krajský súd v dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa 2) nepreukázala,   že toto, i keď neformálne rozhodnutie, napadla postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Vzhľadom na to súd z obsahu tohto rozhodnutia vychádzal a konanie o žalobe 2) zastavil.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote žalobkyne 1), 2) odvolanie, ktorým žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedli, že nesúhlasia so záverom súdu prvého stupňa, že stavebný úrad postupoval v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 stavebného zákona, pretože otázka zatienenia pozemku a stavieb žalobkýň nebola vôbec v žiadosti riešená. Poukázali na to, že prvostupňový správny orgán si nesplnil svoju povinnosť oznámiť začatie stavebného konania s poučením o možnosti podať námietky vo vzťahu k žalobkyni 2), keďže ju ako účastníčku konania neakceptoval a druhostupňový správny orgán ju z konania ako účastníčku vylúčil. Druhostupňový správny orgán pokiaľ žalobkyňu 2) vylúčil z konania, mal tak urobiť rozhodnutím, proti ktorému sa mohla žalobkyňa 2) brániť procesnými prostriedkami. Za tejto situácie je potom nelogické rozhodnutie krajského súdu, ktorý vo výroku napadnutého rozsudku konanie o žalobe žalobkyne 2) zastavil. Žalobkyne v odvolaní ďalej uviedli, že nesúhlasia s názorom prvostupňového súdu pokiaľ ide o posúdenie zastupovania žalobkýň 1) a 2) v správnom konaní, teda že advokát JUDr. F.   na základe plnomocenstva zo dňa 20.06.2006 bol splnomocnený zastupovať obe žalobkyne nielen v územnom konaní ale v stavebnom konaní ako celku.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkýň nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkýň nie je možné vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.03.2009 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom do 12.12.2008, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.

Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby (§ 61 ods. 2 citovaného zákona).

Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne (§ 61 ods. 3 citovaného zákona).

Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú:

a) stavebník,

b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,

c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov,

d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,

e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že obec Belá ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 stavebného zákona rozhodnutím zo dňa 31. januára 2008,   č. 530/2007 vydal stavebné povolenie na stavbu „Zmrzlinový butik s ubytovaním a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemkoch parc. č. KN X., k.ú. B, pre stavebníčku M. Š.. Začatie konania oznámil listom z 30.03.2007, č. 530/2007/Dv, v ktorom účastníkov upovedomil, že upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho konania, pretože sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť o vydanie stavebného povolenia poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Účastníci boli vyzvaní na podanie námietok a pripomienok najneskôr do 7 dní od doručenia oznámenia s tým, že inak sa na ne ako aj na námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, nebude prihliadať. Na základe odvolania žalobkyne 1) žalovaný rozhodnutím zo dňa 3. apríla 2008, č. 2008/005122/Kod odvolanie žalobkyne 1) zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky žalobkyne 1) tak, že konštatoval, že podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu, ktorým bola zamietnutá jej žaloba a zastavené konanie vo vzťahu k žalobkyni 2) konanie o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia o umiestnení dotknutej stavby nebráni začatiu stavebného konania a vydaniu stavebného povolenia, pretože v čase od podania žiadosti do vydania stavebného povolenia nebolo rozhodnutie, vydané v územnom konaní, zrušené. Na ďalšiu námietku žalobkyne 1), že nemohla vzniesť svoje námietky v stavebnom konaní, pretože nebola o jeho začatí upovedomená, žalovaný uviedol, že oznámenie bolo doručené jej právnemu zástupcovi a účastníčka v lehote určenej správnym orgánom ani v lehote, ktorú žiadal jej právny zástupca námietky nepodala, a preto sa v odvolacom konaní na ne nemôže prihliadať.

Krajský súd tento postup žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa považoval za správny a zákonný a odvolací súd sa s ním stotožnil, pretože zodpovedá zákonnej úprave. Z citovaného ustanovenia § 61 ods. 3 jednoznačne vyplýva, že zákon umožňuje stavebnému úradu upustiť od ústneho pojednávania za podmienok, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené. Vzhľadom na to, že pred začatím stavebného konania sa uskutočnilo územné konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebnému úradu boli známe pomery staveniska a bola splnená aj druhá podmienka zákona, a to podanie žiadosti s príslušnými dokladmi, na základe ktorých bolo možné posúdenie navrhovanej stavby. Preto nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobkyne 1), že žalovaný porušil zákon, keď stavebné povolenie vydal bez uskutočnenia ústneho pojednávania.

Odvolací súd považuje tiež za správny záver žalovaného, že žalobkyňa 2) nemá v stavebnom konaní postavenie účastníčky konania podľa § 59 stavebného zákona. V konaní totiž nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jej vlastnícke alebo iné právo k drevenému domu, pretože neformálna darovacia zmluva o prevode vlastníctva nemôže byť relevantným dokladom o preukázaní vlastníckeho práva. Ani žalobkyňa 1) nedeklarovala v správnom konaní žiadnymi dokladmi,   že bola oprávnená s uvedenou stavbou nakladať tak, že ju mohla prevádzať na iné osoby.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd zamietol žalobu voči žalobkyni 1) rozhodol správne a v súlade so zákonom.

Krajský súd postupoval aj v prípade, keď konanie o žalobe žalobkyne 2) zastavil. Odvolací súd sa s týmto postupom stotožňuje, i keď z iného dôvodu ako uviedol krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Podľa názoru najvyššieho súdu, tým že žalobkyňa 2) nesplnila hmotnoprávne podmienky účastníka konania o povolení stavby, nemohli byť rozhodnutím a postupom žalovaného správneho orgánu dotknuté jej práva a oprávnené záujmy, a preto na podanie žaloby nebola oprávnená (§ 250d ods. 3 O.s.p.).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyniam nepriznal náhradu trov odvolacieho konania pre ich neúspech v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 12. marca 2009

  JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová