8Sžo/482/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : M. K., J., T. proti žalovanému : Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, Bratislava, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŠV 3047/2006/D IV 7 zo dňa 07.

novembra 2006 o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S

198/07 – 130 zo dňa 09. septembra 2009 takto,

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 2S 198/07 – 130 zo dňa 09. septembra 2009, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave v zmysle ust. § 250d ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte uznesenia iba „O. s. p.“) zastavil konanie vo

veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OŠV 3047/2006/D IV 7 zo dňa 07. novem-  

bra 2006.

V odôvodnení predmetného uznesenia krajský súd uviedol, že žalobca listom zo dňa

07. novembra 2007 požiadal súd o pridelenie advokáta na zastupovanie. Súd výzvou zo dňa

13. mája 2008 vyzval žalobcu na preukázanie osobných, majetkových a zárobkových

pomerov a rozhodnutím č. k. 2S 198/07 – 115 zo dňa 02. júla 2008 návrh na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov zamietol, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené aj

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sžo/201/2008 – 123   zo dňa  

23. júna 2009.

Žalobca bol dňa 15. júla 2009 opätovne vyzvaný na ustanovenie právneho zástupcu.

Na uvedenú výzvu žalobca reagoval tak, že oznámil, že právnym zástupcom nedisponuje.

Z dôvodu, že nebola splnená požiadavka kvalifikovaného zastúpenia žalobcu

advokátom v zmysle § 250a O. s. p. a žalobca nebol v konaní kvalifikovane zastúpený, súd

podľa § 250d ods. 3 O. s. p. konanie zastavil. Účastníkom právo na náhradu trov konania

nepriznal.

Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote dňa 22. októbra 2009 žalobca

odvolanie, v ktorom uviedol, že vydaniu uznesenia o zastavení konania predchádzalo vydanie

uznesenia sp. zn. 2S 198/07, ktorým Krajský súd v Bratislave nevyhovel žiadosti žalobcu

o pridelenie právneho zástupcu z radov advokátov. Po podaní odvolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžo/201/2008 zo dňa 23. júna 2009 potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Žalobca uviedol, že krajský súd a následne ani najvyšší súd pri vydávaní uvedeného

uznesenia nevzal do úvahy špecifické a objektívne skutočnosti, ktoré boli napriek enormnej

snahe žalobcu vážnou prekážkou na zabezpečenie advokáta vlastnými silami. Okrem toho oba

tieto súdy pri rozhodovaní nevzali do úvahy ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva v Štrasburgu ohľadom povinnosti zmluvného štátu pri zabezpečovaní práva na

spravodlivý súdny proces. Následne krajský súd vydal dňa 09. septembra 2009 uznesenie,

ktorým zastavil konanie. Žalobca uviedol, že postupom krajského súdu mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom a vydanie tohto uznesenia v okolnostiach prípadu vyústilo do

stavu majúceho povahu denegatio iustitiae, preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 vety prvej O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

vety prvej O. s. p..  

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 07. novembra 2007 požiadal

žalobca súd o pridelenie advokáta na zastupovanie dôvodiac veľmi zlými skúsenosťami pri

rokovaniach s niekoľkými advokátskymi kanceláriami, ktoré navštívil na odporúčanie

mimovládnych organizácií   (L., P., H.). O pridelenie advokáta požiadal aj Slovenskú

advokátsku komoru.

Krajský súd uznesením č. k. 2S 198/07-115 zo dňa 02. júla 2008 návrh na ustanovenie

zástupcu z radov advokátov zamietol, ktoré rozhodnutie bolo na odvolanie potvrdené

uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžo 201/2008-123 zo dňa 23. júna 2008.

Dňa 13. júla 2009 krajský súd opätovne vyzval žalobcu, aby pod hrozbou zastavenia

konania, zaslal súdu oznámenie, či má pre zastupovanie v konaní právneho zástupcu –

advokáta.

V podaní zo dňa 20. júla 2009 žalobca súdu oznámil, že pre toto konanie už zo

známych dôvodov právnym zástupcom nedisponuje.

Podľa § 250a O. s. p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické

vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo

veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie

rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane

nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej

pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu,

poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu  

a doplnkovej ochrany.

Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie

súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený

podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je

prípustné.

Odvolací súd nemohol akceptovať argument žalobcu, že postupom krajského súdu

spočívajúcom v zastavení konania po nepridelení zástupcu z radov advokátov bol mu

odopretý prístup k súdu a porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.

Neprislúchalo krajskému súdu, ako to už nakoniec bolo uvedené aj v rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sžo/201/2008-123 zo dňa 23. júna 2008,

angažovať sa vo veci ustanovenia advokáta žalobcovi, takýto postup zákon umožňuje iba pri

splnení podmienok stanovených v § 30 O. s. p..

Žalobca opakovane poukazoval na ťažkosti pri zabezpečení advokáta z roku 2007.  

Pri uplatňovaní svojich procesných práv je účastník konania povinný byť aktívny, teda

žalobca sám mal opätovne vynaložiť úsilie pre zabezpečenie advokáta.

Najvyšší súd v tejto súvislosti ešte považuje za dôležité uviesť, že rozhodnutia

žalovaného boli už niekoľkokrát predmetom konaní o preskúmaní zákonnosti vedených na

tomto súde, pričom bola splnená podmienka povinného zastúpenia advokátom.

Keďže v ďalšom konaní žalobca nesplnil podmienku povinného zastúpenia advokátom

ani nepreukázal vlastné právnické vzdelanie, založil tým dôvod pre zastavenie konania

v zmysle ust. § 250d ods. 3 O. s. p..  

Krajský súd postupoval správne, keď konanie zastavil, a preto Najvyšší súd napadnuté

uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne v zmysle ust. § 219 O. s. p..

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej

O. s. p., keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 5. mája 2010

  JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská