8Sžo/435/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : P. Z.N. M. N. V. I.,   so sídlom v N. M. N. V., K. 27, zastúpené   JUDr. R. H., advokátom so sídlom v B., Ľ.. 3, proti

žalovanému : Krajský lesný úrad Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Nám.. sv. Anny 7, za účasti :

1/ K. P. T., so sídlom v T., L. 7158/5, T., 2/ P., S. so sídlom v N. M. N. V., Ul. Ľ... P. 2513/3A,  

3/ L. S. R., Š., so sídlom v B. B., N.. S. 8, zastúpené Mgr. X. T. J., advokátkou so sídlom v T.,

H. 3,   4/ S. P. F. B., so sídlom B. 36, B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného číslo: 2008/00325-10 zo dňa 12. decembra 2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/25/2009-44 zo dňa 25. augusta 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k.  

13S/25/2009-44 zo dňa 25. augusta 2009   z r u š u j e   a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 13S/25/2009-44 zo dňa 25. augusta 2009 zastavil

konanie vo veci žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo:

2008/00325-10 zo dňa 12. decembra 2008 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie

z dôvodu, že žalovaný porušil zásady správneho konania, pretože s ním nekonal ako

s účastníkom správneho konania,   a tým mu odňal možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu,

ktorým bolo zasiahnuté do jeho práv. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a zároveň nariadil vrátenie súdneho poplatku

žalobcovi.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že krajský súd uznesením č.k. 13S/25/2009-39 zo dňa

29. júna 2009 uložil žalovanému povinnosť podľa § 250b ods. 2 O.s.p. doručiť žalobcovi

rozhodnutie Obvodného lesného úradu v N. M. N. V. č. 2008/00024 zo dňa 23. júla 2008, pričom

žalovaný následne listom č. 2009/00188-7 zo 14. augusta 2009 oznámil krajskému súdu, že

rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa zo dňa 23. júla 2008 doručil žalobcovi (jeho právnemu

zástupcovi) dňa 6. júla 2009, avšak žalobca nevyužil riadny opravný prostriedok a voči

prvostupňovému rozhodnutiu nepodal odvolanie. Ďalej uviedol, že o práve podať odvolanie

v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia bol žalobca riadne poučený, pričom lehota na podanie

odvolania začala plynúť dňa 07. júla 2009 (utorok) a uplynula 21. júla 2009 (utorok). Keďže

žalobca v odvolacej lehote nepodal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, konanie

o opravnom prostriedku podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len

„správny poriadok“) sa nezačalo (§ 250b ods. 2 veta tretia O.s.p.).

Krajský súd zdôraznil, že v správnom konaní je predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., aby išlo o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného podľa § 247 a nasl. O.s.p., nakoľko žalobca pred

nadobudnutím jeho právoplatnosti nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré sa preň

pripúšťajú a vzhľadom na uvedené, konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas

odvolanie, v rámci   ktorého   žiadal uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S 25/2009-44  

zo dňa 25. augusta 2009 zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie. Podľa názoru

žalobcu výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p.,   keď súd opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania

najavo a rozhodnutie súdu sa nezakladá na reálnom stave, resp. ide o nesprávne právne posúdenie

veci. Predovšetkým žalobca namietal, že postupom obvodného lesného úradu a neskôr aj krajského lesného úradu tým, že v celom konaní so žalobcom ako účastníkom (a ani len ako so

zúčastnenou osobou) nejednali, bola porušená základná zásada správneho konania ustanovená  

v § 3 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány sú povinné postupovať v konaní

v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa

konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä

sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby

krajský súd v súlade s § 250b ods. 2 O.s.p. nariadil žalovanému, aby žalobcovi doručil napadnuté

rozhodnutie.

Žalobca zdôraznil, že napadnutým rozhodnutím však nie je rozhodnutie obvodného

lesného úradu, s ktorým sa žalobca stotožňuje a s ktorého výrokom súhlasí, preto považuje za

nelogické, aby sa proti nemu odvolával, keď uvedeným rozhodnutím nebolo zasiahnuté do jeho

práv, k čomu došlo až rozhodnutím krajského lesného úradu zo dňa 12. decembra 2008, ktorý

rozhodnutie obvodného lesného úradu zmenil. Poukázal na skutočnosť, že v správnom konaní je

predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., aby išlo o rozhodnutie správneho

orgánu, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo

právoplatnosť. Za nesprávne považoval tvrdenie krajského súdu, že v prejednávanej veci nie sú

splnené podmienky na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného

podľa § 247 a nasl. O.s.p., keď žalobca pred nadobudnutím jeho právoplatnosti nevyčerpal riadne

opravné prostriedky, ktoré sa preň pripúšťajú a následne žalobca vyjadril názor, že nie je možné,

aby rozhodnutie obvodného lesného úradu zo dňa 23. júla 2008 nadobudlo právoplatnosť, keď

proti nemu účastník konania – spoločnosť P., S.. podala v zákonnej lehote dňa 05. augusta 2008

odvolanie, ktorému krajský lesný úrad vyhovel a zmenil rozhodnutie obvodného lesného úradu

svojím rozhodnutím zo dňa 12. decembra 2008 tak, že schválil zmluvy predložené spoločnosťou

P., S.. Preto podľa názoru žalobcu rozhodnutie obvodného lesného úradu zo dňa 23. júla 2008

nemohlo nikdy nadobudnúť právoplatnosť.   Ďalej uviedol, že rozhodnutie žalovaného –

Krajského lesného úradu v Trenčíne číslo: 2008/00325-10 zo dňa 12. decembra 2008 nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. decembra 2008, pričom doručované bolo len subjektom

S. P. F. B., štátnemu podniku L. S. R. a spoločnosti P., S. N. M. N. V.. Rozhodnutie žalovaného

zo dňa 12. decembra 2008, ktoré žalobca touto žalobou napáda, bolo vo veci konečné a nebolo

možné sa proti nemu odvolať, spĺňa teda zákonné predpoklady na jeho preskúmanie súdom – ide o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa

preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Zdôraznil, že žalobca touto žalobou nenapáda

rozdielne rozhodnutie obvodného lesného úradu, ktorým tento neschválil zmluvy predložené

spoločnosťou P., S. N. M. N. V..

V závere odvolania žalobca uviedol, že v skutočnosti mu ani nebolo doručené rozhodnutie

obvodného lesného úradu, ale len jeho „overená kópia“ a to Krajským lesným úradom

v Trenčíne, pričom obsahom sprievodného listu bolo, že ide o „oznámenie rozhodnutia“, pričom

podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis

s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a podľa názoru žalobcu nie je možné

takéto doručenie kópie rozhodnutia považovať za platné doručenie rozhodnutia v zmysle

zákonných ustanovení správneho poriadku.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že krajský lesný

úrad na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/25/2009-39 zo dňa 29. júna 2009

doručil žalobcovi rozhodnutie Obvodného lesného úradu v N. M. N. V. číslo: 2008/00024 zo dňa

23. júla 2008, pričom mu doručil úradom overenú fotokópiu označeného rozhodnutia z dôvodu,

že v prvostupňovom spise vo veci bol jediný originál rozhodnutia. Nešlo o rozhodnutie

Krajského lesného úradu v Trenčíne, preto ďalší prvopis rozhodnutia úrad nemal k dispozícii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal

odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť, a to z dôvodu závažného

procesného pochybenia.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

(§ 247 ods. 1 O.s.p).

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je

predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 246b ods.1 O.s.p. pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov

súdy konajú a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené

inak.

Podľa odseku 2/ citovaného zákonného ustanovenia samosudca koná a rozhoduje

a/ na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy

podľa tretej hlavy a vo veciach podľa šiestej hlavy tejto časti,

b/ vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné súdy,

c/ vo veciach, v ktorých to ustanoví zákon.

Z podkladov spisu v predmetnej veci je zrejmé, že úlohou krajského súdu bolo preskúmať

zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č.: 2008/00325 z 12. decembra 2008, a to postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 250d ods.3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene,

ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom

preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil

a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo

ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.2).

Krajský súd napadnutým uznesením konanie vo veci postupom podľa § 250d ods.3 O.s.p.

zastavil, pričom sa dopustil závažného procesného pochybenia spočívajúceho v tom, že vo veci

súd rozhodol v nesprávnom   obsadení. Zo súdneho spisu totiž vyplýva, že vo veci nerozhodol

senát, ale len predsedníčka senátu ako samosudca.  

Za stavu, že v posudzovanej veci neboli naplnené predpoklady na uplatnenie výnimiek

zakotvených v § 246b ods.2 písm. a/, c/ O.s.p. odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako

skonštatovať, že skutočnosť, že vo veci rozhodol samosudca predstavuje neodstrániteľnú

procesnú vadu s dosahom na ústavné právo účastníka na zákonného sudcu (čl. 48 ods.1 prvá veta

Ústavy Slovenskej republiky), na ktorú musí odvolací súd podľa § 250ja ods.3 v spojení s § 221

ods.1 písm. g/ O.s.p. prihliadnuť s následkom zrušenia napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie   krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom konaní sa krajský súd bude riadiť právnym názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vysloveným v tomto rozhodnutí s tým, že   rozhodne znova aj o trovách

pôvodného a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok   n i e j e prípustný.

V Bratislave 30. marca 2010

  JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská