8Sžo/431/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa : L., S.. S., S. X., P., I., zast. JUDr. J. G., advokátom so sídlom F. X., P., proti odporcovi : Správa katastra P., Konštantínova X., P., za účasti : I. R. O., P. X., P., II. M. O., L. N. X., P., III. J. O., Š. X., P., IV. J. O., P. X., P., V. M. O., P. X., P., VI. E. O., P. X., P. v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. V 1989/08-P zo dňa 30. apríla 2008 o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sp/63/2008 – 52 zo dňa 23. júna 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sp/63/2008 – 52 zo dňa 23. júna 2009, p o t v r d z u j e .
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom č. k. 3Sp/63/2008 – 52 zo dňa 23. júna 2009 Krajský súd v Prešove potvrdil rozhodnutie č. V. zo dňa 30. apríla 2008, ktorým odporca zamietol návrh na vklad práva k nehnuteľnostiam z kúpnej zmluvy V. uzatvorenej dňa 28. marca 2008 z dôvodu, že účastníci zmluvy označení ako predávajúci nie sú vlastníkmi celej časti popísaných nehnuteľností, lebo časť parcely č. X. o výmere 1288 m² a časť parcely č. X. o výmere 4 m² boli predané na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. decembra 2007, vedenej pod č. V.; ďalšia časť parcely bola odpredaná na základe kúpnej zmluvy vedenej pod č. V..
Krajský súd v dôvodoch predmetného rozsudku uviedol, že z kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a predávajúcimi je nepochybné, že tento právny úkon nie je urobený určite a zrozumiteľne a že nejde o chybu v písaní a počítaní ani inú zrejmú nesprávnosť, ktorú by bolo možné odstrániť. Ak navrhovateľ tvrdil, že vkladové konanie vo veci V. je nezákonné, je nepochybné, že vklad bol povolený dňom 22. februára 2008 návrh na vklad vo veci navrhovateľa bol odporcovi doručený dňa 31. marca 2008 a teda v žiadnom prípade nemôže ísť o predbežnú otázku, navyše v tomto konaní nie je možné posudzovať zákonnosť postupu odporcu v konaní č. V.. Krajský súd ďalej v odôvodnení uviedol, že odporca postupoval v súlade so zákonom, ak preskúmaním návrhu a príloh, konkrétne kúpnej zmluvy dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie, lebo právny úkon predávajúcich a kupujúcich je neurčitý a nezrozumiteľný. Z týchto dôvodov podľa rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p..
Náhradu trov krajský súd účastníkom konania nepriznal; navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle ust. § 2 ods. 4 druhej vety zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení so Sadzobníkom súdnych poplatkov, položky 10d, vo výške 33,00 €.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 2. septembra 2009 navrhovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na znenie čl. III s odkazom na čl. 2.1.1.,
2.2.1., 2.3.1. uvedenej (kúpnej) zmluvy, z ktorých je jednoznačne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti boli odpredané, za akú cenu a ktorým zo spoluvlastníkov. Ďalej uviedol, že účastníci konania listom zo dňa 14. júla 2008 doručeným Správe katastra Prešov dňa 15. júla 2008, zobrali čiastočne návrh na vklad späť a to v časti povolenia vkladu vlastníckeho práva, vedeného pod č. V. (časť povodia rieky S.). Poukázal na skutočnosť, že na L. nie je a ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola uvedená žiadna poznámka, že je vedené vkladové konanie, a to pod č. V..
Navrhovateľ ďalej uviedol, že predkladá odvolaciemu súdu stanovisko Generálnej prokuratúry, v ktorom sa uvádza že Správa katastra Prešov pochybila, keď vydala tam vyššie označené rozhodnutia, ktoré nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, medzi nimi aj vklad vlastníckeho práva vedený pod č. V.. Navrhovateľ preto zastával názor, že pokiaľ by nedošlo k nezákonnému konaniu zo strany odporcu a to k povoleniu vkladu vedeného pod č. V., bol by odporca vklad navrhovateľa povolil. Takýmto nezákonným postupom odporca povolil vklad vedený pod č. V., hoci ho mal zamietnuť a vklad vlastníckeho práva, ktorému nič nebránilo v jeho povolení, tak ten zamietol. Účastníci zmluvy znalí práva mali za to, že návrh na vklad vedený pod č. V. bude zamietnutý a následne vklad vedený pod č. V. bude povolený.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca mal možnosť v zmysle § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. rozhodnúť len o časti návrhu a to v časti, ktorá ostala vo vlastníctve predávajúcich po povolení vkladu č. V. a č. V..
Záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a zaviazal odporcu k náhrade trov odvolacieho konania.
Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
K podanému odvolaniu sa dňa 28. septembra 2009 vyjadrila vedľajšia účastníčka M. O.. Vo svojom podaní uviedla, že s nimi (predávajúcimi) boli spísané 2 zmluvy, pričom pán P. (konateľ navrhovateľa) bol upozornený na to, že časti pozemkov – tzv. K. boli už odpredané a vyplatené. Pán P. im predložil listy vlastníctva, ktoré vraj vyzdvihol z katastra a pozemky, ktoré chcel odkúpiť, sú vraj voľné. Na základe tohto spísali prvú kúpnu zmluvu. Pri vklade do katastra nehnuteľností sa potvrdilo, že časti pozemkov sú už odpredané, preto pán P. prišiel za nimi (predávajúcimi), že zmluva sa prepíše a že je ochotný odkúpiť časti pozemkov, ktoré predané neboli. Znova im predložil list vlastníctva s novou výmerou a tak sa spísala druhá kúpna zmluva. Táto bola katastrom pre právnu nezrozumiteľnosť a zle udané rozlohy vyhlásená za neplatnú. Týmto bola pre nich (predávajúcich) celá záležitosť uzatvorená; pán P. navrhovateľa za nimi viac neprišiel, ani ich neinformoval o ďalších postupoch svojho konania.
Ďalej vedľajšia účastníčka uviedla, že nesúhlasia s tým, aby pán P. s neplatnou zmluvou manipuloval; zdôraznila, že v oboch prípadoch im kópiu kúpnej zmluvy pán P. nedal, aj keď ju žiadali. Z toho vyplýva, že navrhovateľ chce využiť zle spísanú kúpnu zmluvu – už neplatnú, na vyvolanie sporu so spoločnosťou, ktorá im za pozemky zaplatila a tak získať ďalšie nehnuteľnosti.
Vedľajšia účastníčka záverom uviedla, že súhlasia s tým, že zmluva pre nezrozumiteľnosť nebola vpísaná do katastra a bola vyhlásená za neplatnú. Myslia si, že navrhovateľ ich chce zneužiť pri získavaní ďalších nehnuteľností a takéto jednanie sa im javí ako nečestné.
Vedľajší účastníci M. O., J. O. a J. O. (ako právni nástupcovia zomrelého predávajúceho J. O.) k podanému odvolaniu uviedli, že nie sú majiteľmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho sporu a ani nikdy neboli, k danej veci sa vyjadrovať nebudú a ďalších pojednávaní sa nebudú pre nezáujem zúčastňovať.
Vedľajší účastníci R. O. a E. O. sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa §246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. marca 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Súd v predmetnej veci preskúmaval na základe podaného opravného prostriedku podľa Tretej hlavy Piatej časti O. s. p. rozhodnutie a postup odporcu, ktorým rozhodoval o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy.
Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej v texte rozsudku „Katastrálny zákon“) účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.
Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnu- teľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu 9).
Podľa § 30 ods.4 Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán, e) ocenenie nehnuteľností,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov, 10a)
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.
Z obsahu pripojeného spisového materiálu vyplýva, že odporca preskúmavaným rozhodnutím podľa ust. § 31 Katastrálneho zákona a ust. § 37 ods. 1, ods. 2, § 40 ods. 1, § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte rozsudku iba „Občiansky zákonník) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28. marca 2008 vedený pod č. V.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že účastníci zmluvy označení ako predávajúci nie sú vlastníkmi celej časti popísaných nehnuteľností a nie sú oprávnení s časťou týchto dotknutých nehnuteľností nakladať. Časť parcely č. X. bola predaná na základe kúpnej zmluvy vedenej odporcom pod č. V., ďalšia časť parcely č. X. o výmere 1288 m² a časť parcely X. o výmere 4 m² bola odpredaná na základe kúpnej zmluvy vedenej odporcom pod č. V..
Odporca taktiež v odôvodnení uviedol, že zo znenia čl. II. kúpnej zmluvy, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, nie je zrejmé, čo tvorí predmet prevodu. Účastníci sa odvolávajú na dva geometrické plány, na základe ktorých došlo k odčleneniu časti parciel X. a X., odporcovi však nebol predložený na zápis ani jeden z uvedených geometrických plánov a taktiež ani jeden nebol pevne spojený so zmluvou tak, aby s ňou tvoril technickú jednotu listiny.
Odporca považoval za neurčité tiež ustanovenie čl. I, podľa ktorého má predávajúci záujem odpredať pozemky za kúpnu cenu 1400 Sk a za kúpnu cenu 500 Sk, podľa článku III. predávajúci predávajú a kupujúci kupuje od spoluvlastníkov nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 400 000 Sk pre každého zo spoluvlastníkov.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu ako aj odporcu, že predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 v spojení s ust. § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona.
Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu majúceho vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu. Správa katastra posudzuje platnosť zmluvy zásadne z hľadiska absolútnej neplatnosti a len vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré nemajú sporový charakter.
Právny úkon pre to, aby mohol byť úkonom platným musí spĺňať určité náležitosti, a to náležitosti vôle (slobodná, vážna, bez omylu), prejavu (zrozumiteľný, určitý, v stanovenej forme), pomeru prejavu a vôle (bez rozporu), predmetu (možný, dovolený) a osoby, ktorá tento úkon robí (spôsobilosť na tento právny úkon).
V tomto prípade bola prejavená vôľa scudzovať nehnuteľnosti. Kúpna zmluva, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu nehnuteľností vykazuje niekoľko vád, a to : obsah odporujúci zákonu, neurčitosť predmetu prevodu, neurčitosť dojednania kúpnej ceny a taktiež formálne požiadavky potrebné pre prílohy k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností.
Pokiaľ ide o obsah kúpnej zmluvy, ktorý odporuje zákonu, odvolací súd poukazuje na ust. § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého patrí vlastníkovi oprávnenie vyplývajúce z vlastníckeho práva – s vecou nakladať, toto nemožno priznať nevlastníkovi. V zásade, okrem výnimiek stanovených zákonom (§ 151m ods. 1 a nasl., § 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka), nemožno od nevlastníka vec nadobudnúť, pretože nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet ).
V čl. II kúpnej zmluvy sú opísané nehnuteľnosti, ktorých časti boli na základe skorších zápisov do katastra nehnuteľností (V., V.) prevedené a sú vo vlastníctve tretích osôb. Účastníci právneho úkonu označení ako predávajúci neboli oprávnení s časťami nehnuteľností nakladať, keďže neboli ich vlastníkmi.
V súvislosti s navrhovateľom tvrdeným nezákonným postupom pri povolení vkladu č. X., odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že postup odporcu nemôže byť predmetom preskúmania v tomto konaní a posúdenie zákonnosti postupu nemá charakter predbežnej otázky.
Inštitút predbežnej otázky slúži na vyriešenie právneho problému, ktorý je pre meritórne rozhodnutie vo veci samej podstatný. Pri posúdení platnosti kúpnej zmluvy nebol odporca povinný sa zaoberať resp. preskúmavať zákonnosť skoršie vydaného rozhodnutia, keďže v tejto veci bol viazaný skorším právoplatným rozhodnutím(v zmysle ust. § 31 ods. 6 Katastrálneho zákona); vklad č. X. bol povolený dňa 22. februára 2008 a návrh na vklad vlastníckeho práva podal navrhovateľ dňa 31. marca 2008
Odvolací súd ešte v tejto súvislosti uvádza, pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa uvedené v odvolaní, poukazujúc na list Generálnej prokuratúry SR zo dňa 22. júna 2009, že pochybil odporca, keď povolil vklad vlastníckeho práva č. V., že tento doklad nebol súčasťou spisového materiálu.
Odvolací súd nemohol prisvedčiť ani argumentu navrhovateľa, že z čl. III kúpnej zmluvy je jednoznačne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti boli odpredané a za akú cenu.
Pokiaľ ide o neurčitosť predmetu prevodu, v čl. II kúpnej zmluvy sú opísané nehnuteľnosti, ktoré majú byť prevedené, avšak táto špecifikácia nie je dostatočná pre to, aby boli s určitosťou vyjadrené zamýšľané následky, ktoré majú byť právnym úkonom dosiahnuté. Neurčitosť tohto prejavu spočíva v rozpornom určení prevádzaných nehnuteľností.
S poukazom na dva geometrické plány, sa v bode 2.1.1 (taktiež 2.2.1, 2.3.1.), okrem iného uvádza, že predávajúci, každý v podiele 1/3, sú vlastníkmi nehnuteľností vedených na L. parc. č. X. o výmere 53 m², na spoluvlastnícky podiel pripadá výmera 17,66 m²; parc. č. X. o výmere 3368 m², na spoluvlastnícky podiel pripadá výmera 1122,66 m².
V bode 2.1.2 (taktiež 2.2.2., 2.3.2) je uvedené, že pozemok parc. č. X. bol geometrickým plánom č. X. zo dňa 28. januára 2008 rozdelený tak, že časť z neho o výmere 2274 m² bola začlenená do novovytvorenej parc. č. X., časť o výmere 1 m² bola začlenená do novovytvorenej parc. č. X..
Ďalším geometrickým plánom, č. X. zo dňa 27. marca 2008 bol pozemok parc. č. X. rozdelený tak, že časť z neho vo výmere 1 m² bola začlenená do novovytvorenej parc. č. X., časť z neho o výmere 2274 m² bola začlenená do novovytvorenej parcely X..
V čl. III je uvedené, že predávajúci predáva svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach uvedených v bode 2.1.1. (resp. 2.2.1, 2.3.1.).
Z takejto formulácie jednotlivých článkov kúpnej zmluvy nie je jasné, ktoré nehnuteľnosti vlastne zamýšľali účastníci právneho úkonu prevádzať, či časti nehnuteľností začlenené do novovytvorených parciel alebo časti nehnuteľností s parc. č. X. a X., ktoré neboli predmetom zamerania pri vyhotovení geometrických plánov, prípadne nehnuteľnosti s parc. č. X. a X. s výmerami uvedenými v bode 2.1.1. (resp. 2.2.1., 2.3.1.).
V súvislosti s dojednaním ceny, odvolací súd poukazuje na čl.I Preambula kúpnej zmluvy, kde je v druhom odseku uvedené, že predávajúci má záujem odpredať pozemky za kúpnu cenu 1400 Sk a za kúpnu cenu 500 Sk. V čl. III. je uvedené, že kupujúci podiely na nehnuteľnostiach kupuje do vlastníctva za kúpnu cenu vo výške 400 000 Sk. Tento rozpor nemožno považovať za zrejmú chybu v písaní alebo počítaní a nie je možné ho odstrániť ani dodatočným výkladom vôle konajúcej osoby.
Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú v zmysle ust. § 588 Občianskeho zákonníka predmet kúpy a kúpna cena, tieto časti teda nemožno oddeliť od zvyšku právneho úkonu. Vymedzenie podstatných náležitostí kúpnej zmluvy určitým, zrozumiteľným a nezameniteľným spôsobom je podmienkou jej platnosti, ktorá v preskúmavanom prípade splnená nebola.
V súvislosti s formálnym nedostatkom, ktorým bolo nepriloženie geometrických plánov odvolací súd konštatuje, že odporca nesprávne vo výroku rozhodnutia poukázal na ust. § 40 Občianskeho zákonníka ako jeden z dôvodov zamietnutia vkladu - kúpna zmluva nebola urobená vo forme vyžadovanej zákonom.
Tento nedostatok možno odstrániť na výzvu správneho orgánu, nepredstavuje požiadavku na vykonanie právneho úkonu v zákonom stanovenej forme, ale požiadavku pre formu predkladania príloh k návrhom na vklad práva do katastra nehnuteľností v zmysle Katastrálneho zákona (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 zo dňa 5. októbra 2006 zverejnený pod č. 32/2008).
Taktiež odporca nesprávne považoval predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú z dôvodu nemožnosti plnenia. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu uvedeného v § 39, teda že plnenie odporuje zákonu.
Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa posudzuje zásadne objektívne a vo faktickom zmysle a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu, teda či takéto plnenie je reálne možné. Nedovolenosť predmetu plnenia predstavuje právnu nemožnosť, t. j plnenie nie je právom aprobované. Takéto plnenie bolo predmetom kúpnej zmluvy, keď bol zamýšľaný prevod nehnuteľností nevlastníkom.
S poukazom na ust. § 250i ods. 3 O. s. p. však odvolací súd na tieto vady neprihliadal, keďže v zmysle vyššie uvedených vád kúpnej zmluvy nemali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O. s. p, § 246c ods. 1 O. s. p.) Odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto súd rozhodol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., keď rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p., keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a odporcovi trovy odvolacieho konania podľa zákona nepatria.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 18. marca 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská