8Sžo/42/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Mgr. H. F., trvale bytom W. X, L., právne zastúpenej: JUDr. Ivan Savčák, advokát so sídlom Partizánska 45, Bardejov, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti: G. L., trvale bytom G. K. X, L., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012- 690/2751-4/SP-ZV zo dňa 06.09.2012, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obce Richvald č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 24.05.2012 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obce Richvald č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 02.04.2012 v spojení s písomnou opravou zo dňa 11.05.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/74/2012-82 zo dňa 23.10.2015, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/74/2012-82 zo dňa 23.10.2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom č.k. 3S/74/2012-82 zo dňa 23.10.2015 Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako,,krajský súd“ alebo,,prvostupňový súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2012-690/2751-4/SP-ZV zo dňa 06.09.2012 v spojení s rozhodnutím Obce Richvald č. 291/2011/JU-213 zo dňa 02.04.2012 v spojení s písomnou opravou zo dňa 11.05.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako,,O.s.p.“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 500,40 eura. V odôvodnení krajský súd k námietke žalobkyne, že nebola oboznámená, resp. prizvaná na miestnu ohliadku dňa 22.05.2012 a z predmetnej miestnej ohliadky nebola vyhotovená zápisnica uviedol, že je nedôvodná. Stavebný úrad z vlastného podnetu vykonal dňa 22.05.2012 štátny stavebný dohľad v zmysle § 98 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len,,stavebný zákon“), podľa ktorého štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú zuskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. Stavebný zákon v ustanoveniach §§ 99 až 104 upravujúcich štátny stavebný dohľad neuvádza, akým spôsobom sa má vlastník nehnuteľností upovedomiť o vykonaní stavebného dohľadu. Nebolo povinnosťou stavebného úradu vyhotoviť zápisnicu o uskutočnenom štátnom stavebnom dohľade, keďže táto povinnosť mu zo stavebného zákona nevyplýva. Výkon štátneho stavebného dohľadu nie je konaním podľa správneho poriadku, až jeho výsledok v odôvodnených prípadoch je podnetom pre začatie správneho konania, z ktorého účastníkom vyplývajú určité práva a povinnosti v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len,,správny poriadok“). S námietkou žalobkyne týkajúcej sa existencie alebo neexistencie prístupovej komunikácie k pozemku, na ktorom žalobkyňa žiadala o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Slameného domu“ sa žalovaná a ani prvostupňový správny orgán náležitým spôsobom nevysporiadali. Túto skutočnosť žalobkyňa namietala nielen v žalobe, ale aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ale aj vo vyjadrení zo dňa 09.02.2012, ktoré bolo prílohou zápisnice o ústnom pojednávaní vo veci žiadosti o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby. Stavebný úrad v závere zápisnice z ústneho konania zo dňa 10.02.2012 uviedol, že ostatní účastníci konania odporučili stavebníkom osloviť všetkých spoluvlastníkov parcely E KN 635/100 k.ú. K. o vydanie písomného súhlasu na prechod a vybudovanie prístupu k parcele C KN 709/4, kde má byť rodinný dom: „Slamený dom“ umiestnený. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že už v čase ústneho konania dňa 10.02.2012 bolo stavebnému úradu známe, že počet všetkých spoluvlastníkov parcely E KN 635/100 je 129 vrátane žalobkyne a Mgr. G. L.. Vzhľadom na takýto počet spoluvlastníkov, a aj z dátumov ich narodenia, je zrejmé, že niektorí spoluvlastníci už možno nežijú, prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nezdôvodnili vo svojich rozhodnutiach, akým spôsobom mali navrhovatelia tento súhlas v stanovenej 30 dňovej lehote stavebnému úradu zabezpečiť, resp. svoj návrh doplniť o majetkové vysporiadanie prístupovej cesty k stavbe, čím správny orgán porušil základné pravidlá správneho konania. Správne orgány sa ďalej nevysporiadali s námietkou žalobkyne, že prístupová cesta cez parcelu 635/100 k jej parcele existovala a vždy existuje, pričom susedia bývajúci v susednom rodinnom dome okolo 40 rokov prechádzajú práve cez túto prístupovú cestu nachádzajúcu na parcele 635/100 k svojmu rodinnému domu. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že podľa § 47 písm. b/ stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak..., a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Správne orgány žiadnym spôsobom nevyvrátili tvrdenie žalobkyne, že ňou tvrdená existencia prístupovej cesty cez parcelu E KN 635/100 k jej parcele C KN 709/4 nie je totožná s pojmami „cesta, miestna komunikácia a účelová komunikácia“ tak, ako je to stanovené v § 47 písm. b/ stavebného zákona a v § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Žalobkyňa namietala, že vlastníčka rodinného domu viac ako 40 rokov prechádza cez parcelu E KN 635/100 k svojmu rodinnému domu na parcele 709/3 bezprostredne susediacej s parcelou žalobkyne, po tej istej prístupovej ceste, cez ktorú má aj žalobkyňa prístup k svojej parcele C KN 709/4. Krajský súd mal za to, že pre stavbu - rodinný dom postavený na parcele 709/3 muselo byť príslušným správnym orgánom v minulosti vydané rozhodnutie o územnom konaní, následne stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie a predpokladá, že s existujúcou prístupovou cestou cez parcelu E KN 635/100. Ani s touto namietanou skutočnosťou sa stavebný úrad ani žalovaný žiadnym spôsobom v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadali. Z obsahu administratívneho spisu a ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako sú preukázané skutočnosti a tvrdenia správnych orgánov, že žalobkyňa začala stavbu realizovať bez právoplatného stavebného povolenia, že stavba je už začatá, že v takomto prípade je územné konanie už bezpredmetné a je možné predmetnú stavbu povoliť len na základe dodatočného povolenia stavby. V tejto súvislosti krajský súd dal do pozornosti § 102 ods. 5 písm. a/ stavebného zákona, podľa ktorého orgán štátneho stavebného dohľadu ak ide o rozostavanú stavbu, bezodkladne vyzve stavebníka, aby zastavil práce na stavbe. V administratívnom spise stavebného úradu ako orgánu štátneho stavebného dohľadu sa táto výzva nenachádza. Na základe týchto skutočností krajský súd mal za to, že správne orgány svoje rozhodnutia náležite neodôvodnili v súlade s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého vodôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa krajského súdu úlohou žalovaného bude presne a úplne zistiť skutkový stav, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobkyne a predovšetkým ozrejmiť, či predmetná stavba bola začatá ako to v rozhodnutiach tvrdili správne orgány. Taktiež je povinná vysporiadať sa s pojmom „vybudovaná spevnená prístupová cesta podľa platných slovenských technických noriem“, nakoľko z tohto dôvodu stavebný úrad zastavil konanie o umiestnení stavby. Následne je žalovaný povinný vydať rozhodnutie v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku.

Proti vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie s tým, že podľa jeho názoru postup stavebného úradu bol v predmetnom prípade v súlade so zákonnými ustanoveniami. Rodinný dom mal byť umiestnený na pozemku parc. č. KN C 709/4 k.ú. K., ku ktorému nebola vybudovaná prístupová komunikácia ani účelová komunikácia. Jediný prístup k pozemku je v danom prípade cez parcelu č. KN E 635/100 k.ú. K. o výmere 339.536 m2, kde mali žalobkyňa a účastník konania spoluvlastnícky podiel 2/10150, pričom na danej parcele je na liste vlastníctva č. XXXX evidovaných v časti C i viacero tiarch. V komplexnom výkrese priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, výkres verejného dopravného vybavenia, grafická časť Územného plánu Obce Richvald, žalobkyňou uvádzaná prístupová cesta na parcele č. 635/100 k.ú. K. nie je zakreslená. Na základe týchto skutočností, ktoré dokazujú jasný rozpor s platným a záväzným územným plánom Obce Richvald, umiestnenie stavby rodinného domu na parcele č. KN C 709/4 k.ú K. s povolením prístupovej cesty na parcele č. KN E 635/100 k.ú. K. nebolo možné. Snaha krajského súdu o uznanie parcely E KN č. 635/100 k.ú. K. za prístupovú komunikáciu k stavbe je nepochopiteľná, keďže všetky dôkazné prostriedky jednoznačne preukazujú, že daná parcela nie je možným prístupom k stavbe slameného domu. K námietke o nejasnosti výkonu štátneho stavebného dozoru žalovaný uviedol, že štátny stavebný dohľad bol vykonaný spôsobom upraveným v stavebnom zákone, nakoľko bol uskutočnený podľa regulácie stavebného zákona a absencia písomného výstupu z jeho výkonu nemôže byť označovaná za nejasnosť jeho výkonu, keďže táto požiadavka krajského súdu o konkrétnom opise výkonu štátneho stavebného úradu je nad rámec upravený stavebným zákonom a je nedôvodná. K námietke o nejasnosti, že žalobkyňa začala stavbu realizovať žalovaný uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/13/2011 zo dňa 29.02.2012 miestne zisťovanie, ktoré sa uskutočňuje spravidla komisionálne, vykonáva stavebný úrad pre riadne objasnenie veci a zistenie skutočného stavu na účely zistenia alebo overenia skutočností potrebných v súvislosti s vydaním rozhodnutia v konaní podľa stavebného zákona. Správne orgány uskutočňovaním svojich právomocí miestnym zisťovaním jednoznačne zistili, že žalobkyňa začala uskutočňovať stavbu slamený dom. Správne orgány konali podľa ustanovení platných právnych predpisov a snaha o spochybnenie ich zákonnosti postupu je nedôvodná. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žalobu zamieta a náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Podaním zo dňa 26.01.2016 sa žalobkyňa vyjadrila k odvolaniu žalovaného s tým, že podľa názoru žalobkyne krajský súd pri svojom rozhodovaní dostatočne posúdil skutkový a právny stav, teda rozhodnutie vyplynulo zo správnych záverov. Žalobkyňa uviedla, že sa s rozhodnutím súdu v celom rozsahu stotožňuje. S poukazom na uvedené navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne. Zároveň žalobkyňa žiadala odvolací súd o priznanie trov odvolacieho konania vo výške 151,58 eura.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako,,najvyšší súd“ alebo,,odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a § 221 ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p..

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Podľa § 157 ods. 1 O.s.p. v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.

Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 29 ods. 3 správneho poriadku proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že návrhom doručeným na stavebný úrad dňa 02.11.2011 žalobkyňa požiadala o vydanie územného rozhodnutia o umiestnenie stavby rodinného jednopodlažného domu slamený dom na parcele C KN 709/4 a uviedla, že cez parcelu E KN 635/100 je možný prístup na jej parcelu. Z LV č.XXXX vyplýva, že jej podiel na parcele C KN 709/4 je 1. Zároveň poukázala, že dotknutým vlastníkom susedných nehnuteľností na parcele E KN 709/3 je H. Y.. Z priloženej kópie katastrálnej mapy na parcelu C KN 709/4 je zrejmé, že parcela E KN 709/3 je bezprostredne susediacou parcelou s parcelou C KN 709/4. Stavebný úrad výzvou na doplnenie žiadosti zo dňa 08.11.2011 vyzval žalobkyňu aj Mgr. G. L., spoluvlastníka na parcele C KN 709/4 v podiele 1, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy doplnili žiadosť o snímku z katastrálnej mapy s vyznačenou prístupovou komunikáciou a LV prístupovej komunikácie pre uvedenú stavbu vzhľadom na to, že ich podiel v parcele E KN 635/100 k.ú. K. predstavuje len 66,90 m2, čo nepostačuje na vytvorenie prístupu k ich parcele. Žalobkyňa zaslala stavebnému úradu LV č. XXXX k.ú. K., z ktorého je zrejmé, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. E KN 635/100 a kópiu z mapy určeného operátu na túto parcelu. Stavebný úrad Obec Richvald rozhodnutím č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 02.04.2012 spolu s písomnou opravou zo dňa 11.05.2012 podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil územné konanie z dôvodu, že predložená žiadosť spolu s prílohami neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby a účastníci boli vyzývaní, aby najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy návrh doplnili o majetkové vyporiadanie prístupovej cesty k rodinnému domu. Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa podľa § 29ods. 3 správneho poriadku nemožno odvolať. Stavebný úrad Obec Richvald rozhodnutím č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 24.05.2012 zastavil predmetné územné konanie. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. bol stavebník poučený o pripojení stavby na pozemnú komunikáciu. Navrhovaná lokalita nie je majetkovo vyporiadaná a stavebník nepredložil v stanovenej lehote súhlas spoluvlastníkov so zriadením prístupovej cesty, keďže predmetnú lokalitu pre tento účel nie je možné vyvlastniť. Okrem toho stavebný úrad z vlastného podnetu vykonal dňa 22.05.2012 štátny stavebný dohľad a zistil, že stavebník už stavbu zahájil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o zastavení územného konania sa žalobkyňa a účastník konania spoločne odvolali. Žalovaný (predtým Krajský stavebný úrad v Prešove) rozhodnutím č. 2012-690/2751-4/SP-ZV zo dňa 06.09.2012 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol podané odvolanie a rozhodnutie stavebného úradu č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 24.05.2012 o zastavení konania potvrdil. Žalobou zo dňa 21.09.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2012, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 2012-690/2751-4/SP-ZV zo dňa 06.09.2012 v spojení s rozhodnutím Obce Richvald č. 291/201 l/Ju-213 zo dňa 24.05.2012 o zastavení územného konania. Na Krajskom súde v Prešove bola táto vec zapísaná pod spisovou značkou 3S/74/2012. Žalobou zo dňa 30.04.2012 postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 7C/1/2012-12 zo dňa 14.08.2012 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Obce Richvald č. 291/201 l/Ju- 213 zo dňa 02.04.2012 z dôvodu právnej neopodstatnenosti, nadbytočnosti a zmätočnosti. Na Krajskom súde v Prešove bola táto vec zapísaná pod spisovou značkou 3S/76/2012. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/74/2012-32 zo dňa 14.10.2014 súd spojil veci vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/74/2012 a 3S/76/2015 s tým, že sa budú spoločne prejednávať pod sp. zn. 3S/74/2012.

Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho spisu zistil, že žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti troch rozhodnutí, a to rozhodnutie žalovaného č. 2012-690/2751-4/SP-ZV zo dňa 06.09.2012, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obce Richvald č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 24.05.2012 a preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obce Richvald č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 02.04.2012 v spojení s písomnou opravou zo dňa 11.05.2012.

Napadnutým rozsudkom č.k. 3S/74/2012-82 zo dňa 23.10.2015 krajský súd rozhodol vo výroku len o rozhodnutí žalovaného č. 2012-690/2751-4/SP-ZV zo dňa 06.09.2012 v spojení s rozhodnutím Obce Richvald č. 291/2011/JU-213 zo dňa 02.04.2012 v spojení s písomnou opravou zo dňa 11.05.2012, tak že uvedené rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd rozhodol len o dvoch z troch napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Teda nerozhodol o celom predmete konania. Pričom druhostupňové správne rozhodnutie žalovaného č. 2012-690/2751-4/SP-ZV zo dňa 06.09.2012 nespojil s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím Obce Richvald č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 24.05.2012, ale s rozhodnutím Obce Richvald č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 02.04.2012, ktoré s ním netvorí jednotu správneho rozhodnutia.

Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že krajský súd zrušil rozhodnutie Obce Richvald č. 291/2011/JU-213 zo dňa 02.04.2012, ktorým bolo v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušené územné konanie. Uvedené rozhodnutie je procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, ktoré je v zmysle § 248 O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu.

K uvedenej právnej otázke najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 2Sž-o- KS/33/2006, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo konanie prerušené v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku je rozhodnutím o predbežnej otázke a uplatní sa vtedy, keď sa v konaní vyskytne prekážka, v dôsledku čoho určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Ide o rozhodnutie procesnej povahy a je vecou vedenia konania, preto s odkazom na ustanovenie § 248 písm. a/ O.s.p. súdy takéto rozhodnutia nepreskúmavajú.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia Obce Richvald č. 291/2011/JU-213 zo dňa 02.04.2012 v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pričom ide o rozhodnutie predbežnej povahy, ktorým bolo prerušené správne konanie. Ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktorá je vecou vedenia správneho konania, a preto krajský súd mal konanie o preskúmanie tohto rozhodnutia v tejto časti zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p..

Pozornosti najvyššieho súdu neuniklo, že krajský súd v napadnutom rozsudku v prvom odseku uviedol:,,Obec Richvald, ako príslušný stavebný úrad (prvostupňový správny orgán), vydala dňa 24.05.2012 podľa § 35 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) rozhodnutie číslo: 291/2011/Ju-213, ktorým zastavila územné konanie o umiestnení stavby: Rodinný dom „Slamený dom“ na parc. č. C KN 709/4 v k.ú. K. pre navrhovateľov Mgr. H. F. a Mgr. G. L.. Písomnou opravou zo dňa 11.05.2012 prvostupňový správny orgán opravil chybu v záhlaví a odôvodnení rozhodnutia tak, že pôvodný text...na parcele E KN 635/100 v katastrálnom... a text...na parcele C KN 709/4 v katastrálnom...zmenil na správny text...na parcele..na parcele E KN 635/100 v katastrálnom území obce K....a text...na parcele C KN 709/4 v katastrálnom území obce K.. V odôvodnení rozhodnutia poukázal, že stavebník napriek poučeniu o pripojení stavby na pozemnú komunikáciu, nepredložil v stanovenej lehote súhlas spoluvlastníkov so zriadením prístupovej cesty. Okrem toho stavebný úrad vykonaním štátneho stavebného dohľadu dňa 22.05.2012 zistil, že stavebník už stavbu zahájil.“ V odôvodnení uvedená písomná oprava zo dňa 11.05.2012 sa však obsahovo aj časovo vzťahuje na prvé procesné rozhodnutie stavebného úradu Obec Richvald č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 02.04.2012 o prerušení územného konania a nie k rozhodnutiu o zastavení územného konania.

Ďalej odvolací súd poukazuje za nesprávne označenie účastníkov konania v záhlaví napadnutého rozhodnutia krajského súdu, nakoľko ako účastník v 2./ rade je uvedená Obec Richvald, ktorá nebola nikdy pribratá ako dotknutý účastník do súdneho konania a navyše sa jedná o prvostupňový správny orgán, ktorého administratívne rozhodnutia sa preskúmavajú.

Ustanovenie § 157 O.s.p. určuje obsahové náležitosti rozsudku. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Vo výroku napadnutého rozsudku nebolo rozhodnuté o celej prejednávanej veci. Ak boli žalobou napadnuté viaceré administratívne rozhodnutia a prvostupňový súd rozhodol len o niektorých z nich, nepreskúmaním ostatných rozhodnutí odňal svojím postupom žalobkyni možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Úlohou krajského súdu bude nielen odstrániť vyššie vytýkané nedostatky, ale aj rozhodnúť o celom predmete konania, teda o všetkých troch napadnutých administratívnych rozhodnutiach.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a § 221 ods. 2 O.s.p..

Povinnosťou krajského súdu bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci samej opätovne rozhodnúť. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania (§ 246c ods. 1 vety prvej v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.