Najvyšší súd Slovenskej republiky
8Sžo/42/2007
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: PĎ, bytom H, proti žalovaným: 1/ Ú, N, 2/ ŠH, Vú N o preskúmanie zákonnosti fiktívnych rozhodnutí žalovaného, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 310/05-11 zo dňa 10.10.2006 takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 310/05-11 zo dňa 10.10.2006 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 250 d ods. 3 OSP v spojení s § 250a OSP zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívnych rozhodnutí žalovaných s odôvodnením, že žalobca napriek výzve súdu nedoložil do spisu plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v konaní, hoci bol o následkoch nesplnenia výzvy, ktorú prevzal dňa 5.12.2005 poučený.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca riadne a včas odvolanie v ktorom namietal, že dňa 22.6.1984 promoval na Fakulte medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva na Kyjevskej štátnej univerzite so špecializáciou na medzinárodné ekonomické vzťahy. Vyjadril presvedčenie, že dosiahnuté vzdelanie je rovnako ekonomickým ako aj právnickým vzdelaním, a že spĺňa požiadavku ustanovenú v § 250a OSP. Ako dôkaz pripojil kópiu diplomu.
Žalobca ďalej namietal, že krajský súd pri doručení výzvy, ktorou bol vyzvaný na predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi uplatnil fikciu doručenia, z odôvodnenia rozhodnutia nie je však zrejmé, kedy prebehli pokusy o doručenie a uloženie zásielky, a teda prípadné dôkazy o tom, že kde sa nachádzal v čase doručenia bude môcť predložiť až potom, ako mu tieto skutočnosti budú známe. Má za to, že mali byť uvedené v odôvodnení rozhodnutia.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ tak, že navrhol uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že hoci v slovenskom právnom poriadku nie je definované, čo sa rozumie právnickým vzdelaním, z tohto pojmu je možné vyvodiť, že ide o vzdelanie na právnickej fakulte, ktoré je riadne ukončené štátnou skúškou, prípadne rovnocenné vzdelanie v zahraničí, uznané príslušným orgánom. S týmto názorom korešponduje aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 27/95, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že: „Pod pojmom právnické vzdelanie treba tu rozumieť vysokoškolské vzdelanie nadobudnuté spôsobom upraveným v § 18 - 21 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, ukončené vykonaním štátnej skúšky, prípadne aj obhajobou diplomovej práce, resp. rovnaké vzdelanie podľa skorších predpisov.“
Podľa žalovaného 1/ ustanovenia zákona o vysokých školách, na ktoré odkazuje citované rozhodnutie, upravuje druhy vysokoškolského štúdia v príslušnom odbore, pričom pod právnickým vzdelaním je treba rozumieť vysokoškolské vzdelanie v štúdijnom odbore právo. Podľa žalovaného 1/ nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že jeho vzdelanie na Kyjevskej štátnej univerzite spĺňa požiadavku právnického vzdelania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj postup, ktorý predchádzal jeho rozhodnutiu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca výzvu na zaslanie plnej moci na zastupovanie advokátom (§ 250a) prevzal dňa 5.12.2005 osobne, v stanovenej lehote ani po jej márnom uplynutí na ňu nereagoval; nepreukázal, že sám má právnické vzdelanie alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý by mohol za neho na súde konať.
Túto povinnosť nesplnil ani dodatočne spolu s podaním odvolania, keďže za splnenie výzvy nebolo možné považovať predloženie diplomu zo dňa 22.6.1984 na Kyjevskej štátnej univerzite T.G. Ševčenka, ktorý potvrdzuje rozhodnutie štátnej skúšobnej komisie zo dňa 18.6.1984 o udelení kvalifikácie: ekonóm - medzinárodník, referent - prekladateľ anglického jazyka, pretože podľa odvolacieho súdu žalobca týmto diplomom nepreukázal, že ukončil právnické vzdelanie na právnickej fakulte.
Podľa § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach žiadateľov o priznanie postavenia utečenca.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Krajský súd preto nepochybil, keď konanie podľa § 250 d ods. 3 OSP zastavil. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca ani dodatočne (v odvolacej lehote) nesplnil podmienku stanovenú v § 250a/ OSP a teda nepreukázal, že sám má právnické vzdelanie, keď podľa odvolacieho súdu bolo ustálené, že právnické vzdelanie je také, ktoré bolo získané len absolvovaním právnickej fakulty, pričom diplom predložený žalobcom za takýto doklad preukazujúci ukončenie právnického vzdelania na právnickej fakulte nebolo možné považovať.
Na základe uvedeného bol potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu považovať za vecne správne a ako také ho odvolací súd podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania odvolacieho nepriznal, keďže žalobca bol neúspešný a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 17. januára 2008
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Kavivanovová Ľubica