8Sžo/41/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu J. X., bývajúceho v Y. R., J. námestie XXX/XX, zastúpeného JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 44, proti žalovanému Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovnícke združenie Branisko, so sídlom v Spišskom Podhradí, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 62, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. júna 2013,č. 1/2013-DK, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/222/2013-99 zo dňa 25. septembra 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.septembra 2014, sp. zn. 6S/222/2013-99, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.06.2013, č. 1/2013 - DK v spojení s rozhodnutím výboru žalovaného zo dňa 20.05.2013, č. 1/2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 487,98 €. Krajský súd dospel k záveru, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Súd dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o disciplinárne previnenie žalobcu a o uloženie disciplinárneho opatrenia - vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Ide o veci trestného charakteru. Preto podľa názoru krajského súdu jenevyhnutné dodržiavať rovnaký postup ako v sankčných veciach, t. j. postupovať podľa ustanovení správneho poriadku a v konaní postupovať v dvoch stupňoch a rozhodnutia preskúmať súdom v správnom súdnictve tiež v dvoch stupňoch.

Proti rozsudku krajského súdu žalovaný podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil, keďže podľa názoru žalovaného žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd, zmenil výrok rozsudku krajského súdu tak, že žaloba sa zamieta a priznal žalovanému právo na náhradu trov súdneho konania. Žalovaný zotrval na námietkach, ktoré uplatnil voči žalobe. Podľa jeho názoru, orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávnej právnickej osoby rozhodujú na základe stanov združenia, stanov SPZ a disciplinárneho poriadku SPZ v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia vydané v disciplinárnom konaní vedenom proti členovi PZ síce sú rozhodnutiami o právach a povinnostiach tohto člena ako fyzickej osoby, nie sú však rozhodnutiami v oblasti verejnej správy. Preto rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods. 1, 2 O.s.p. Písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahuje náležitosti stanovené Disciplinárnym poriadkom SPZ a Stanovami PZ Branisko zo dňa 29.12.2012 a dostatočným spôsobom napĺňa intencie ustanovenia § 47 zákona o správnom konaní. Disciplinárny trest vylúčenia z poľovníckeho združenia bol žalobcovi ukladaný aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca bol zo strany PZ Branisko disciplinárne potrestaný z dôvodu porušenia interných predpisov aj rozhodnutiami výboru PZ Branisko zo dňa 25.03.2010 a 02.05.2011. Formálne nedostatky predchádzajúcich disciplinárnych rozhodnutí nemajú za následok ich neexistenciu, resp. neplatnosť. Žalovaný zastáva názor, že disciplinárne konanie proti žalobcovi zodpovedalo všeobecným princípom správneho (disciplinárneho) trestania a v jeho priebehu nedošlo k porušeniu základných procesných práv žalobcu ako účastníka konania.

Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného proti rozsudku krajského súdu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.11.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ak odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len,,zákon o poľovníctve") na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá :

a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 4 ods. 3 disciplinárneho poriadku SPZ vylúčiť z poľovníckeho združenia možno len člena, ktorý hrubo alebo opätovne do 5 rokov od predchádzajúceho právoplatného disciplinárneho trestu uloženého poľovníckym združením porušil stanovy SPZ, interné predpisy PZ, alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ.

Podľa § 33 písm. e/ SPZ výkonným orgánom PZ je výbor PZ, ktorý rozhoduje o odňatí povolenia na lov zveri vydaného užívateľom poľovníckeho revíru, odvolanie alebo sťažnosť proti takémuto rozhodnutiu výboru nemá odkladný účinok.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych dôvodov záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Žalovaný v podanom odvolaní uvádzal v zásade rovnaké skutočnosti ako v podanej žalobe, s ktorými sa dostatočne vysporiadal už krajský súd. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

Zo spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutím výboru Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Branisko zo dňa 20.05.2013, č. 1/2013 - DK bol žalobca v zmysle ustanovenia § 33 psím. c/ stanov SPZ, PZ Branisko zo dňa 28.02.2004 a podľa § 2 ods. 1 písm. a/ disciplinárneho poriadku SPZ uznaný vinným zo spáchania disciplinárnych previnení podľa § 3 písm. a/, b/, c/, d/ disciplinárneho poriadku SPZ, ktorý spáchal tým, že svojím konaním - zriadením vnadiska v lokalite Pod Pancovou v mesiacoch november a december 2012 bez vedomia a súhlasu užívateľa poľovného revíru a nedôvodným ohováraním členov PZ porušil uvedené ustanovenia disciplinárneho poriadku SPZ. Žalobcovi bol uložený disciplinárny trest a to vylúčenie z poľovníckeho združenia.

Žalovaný na základe výsledkov z rokovania svojej členskej schôdze, konanej dňa 29.06.2013, rozhodnutím zo dňa 29.06.2013, č. 1/2013 - DK nevyhovel odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, a to vylúčenie z poľovníckeho združenia.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1, 2, 3, 6 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Odvolací súd nepovažuje námietku žalovaného, že žalobou napadnuté rozhodnutia nepodliehajú preskúmavaniu zákonnosti v správnom súdnictve, za dôvodnú.

V predmetnej veci ide o rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní, na základe ktorých bol žalobcovi uložený disciplinárny trest a to vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní je aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutím, ktoré predstavuje zásah do práv fyzickej osoby a preto nemôže byť vylúčené zo súdneho prieskumu.

Disciplinárne delikty zaraďuje teória správneho práva medzi správne delikty, spoločne s priestupkami, poriadkovými deliktami a inými správnymi deliktami.

Vylúčenie predstavuje veľmi prísnu sankciu, pretože na základe právoplatného rozhodnutia nemôže fyzická osoba vykonávať právo poľovníctva v poľovníckom združení. Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu, že výrok rozhodnutia o postihu za disciplinárne previnenie musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spráchania, prípadne aj iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie disciplinárneho deliktu je v súlade aj s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Aj na konanie a rozhodovanie o týchto deliktoch sa vzťahujú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.).

Preto aj odvolací súd považuje žalobnú námietku žalobcu, že rozhodnutie výboru SPZ, Poľovníckeho združenia Branisko z 20.05.2013, č. 1/2013 - DK je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a dôkazov, za opodstatnenú. Výrok predmetného rozhodnutia obsahuje dva skutky, je však nekonkrétny nie je v ňom uvedený dostatočne presne čas spáchania disciplinárneho previnenia, nie je konkretizovaný spôsob spáchania tohto previnenia. V prípade druhého skutku tiež nie je dostatočne konkretizovaný.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu pre uloženie disciplinárneho trestu - vylúčenie z PZ neboli splnené podmienky, ktoré sú stanovené v disciplinárnom poriadku. Uloženie trestu bolo odôvodňované opakovaným porušením domáceho poriadku zo strany žalobcu a hrubým porušením stanov SPZ, ale tieto uvádzané skutočnosti neboli v rozhodnutí náležite odôvodnené. Preto aj v tejto časti odvolací súd zhodne s krajským súdom považuje rozhodnutie za nezákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.