8Sžo/37/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : X. M., bytom v I., B. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaľom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Seberíniho 21, proti žalovanému : Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 4. januára 2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 105/2010-50 zo 12. februára 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 105/2010-50 zo 12. februára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave zatavil konanie podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,O.s.p.“), pretože žalobu podala neoprávnená osoba, ktorá netvrdí, že bola rozhodnutím a postupom odporcu na svojich právach ukrátená poukazujúc na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžo/46/2011-46 z 25. septembra 2012 vydané v predmetnej veci. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, i/ O.s.p. -účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a dôvody, pre ktoré bolo uznesenie vydané, neexistovali, a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Poukázal na to, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. p.: SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 4. januára 2010 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Strednej odbornej školy Policajného zboru Bratislava č. p. : SOŠB-46/RŠ-2009 zo dňa 28. októbra 2009, ktorým bol žalobca vylúčený z policajnej školy. Uviedol, že ukrátený na svojich právach bol v tom, že nemohol pokračovať v štúdiu na policajnej škole, dosiahnutím vyššieho špecializovaného policajného vzdelania potrebného na svoj odborný rast, zvyšovanie kvalifikácie, hodnosti, zaradenie do vyššej platovej triedy a s tým súvisiace aj zvyšovanie finančnéhoohodnotenia, a teda nie je pravdou, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Mal za to, že ide o okolnosti a skutočnosti vo všeobecnosti známe, žalobca ich bez problémov označil napriek tomu, že súd ho k tomu výslovne nevyzval, ale priamo konanie zastavil, hoci tak žalobca mohol urobiť na výzvu súdu. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

V prejednávanej veci najvyšší súd vydal dňa 25. septembra 2012 pod č. k. 8Sžo/46/2011-46 uznesenie, ktorým zrušil rozsudok krajského súdu vydaný v tejto veci dňa 14.7.2011 a vrátil ju krajskému súdu na ďalšie konanie, nakoľko rozhodol predčasne, keď sa nezaoberal nedostatkom žaloby spočívajúcom v absencii tvrdenia žalobcu o ukrátení na jeho právach a v nadväznosti na to posúdením otázky, či sa preskúmavané rozhodnutie mohlo negatívne prejaviť v jeho právnej sfére, pričom ide o procesnú podmienku, ktorej splnenie súd skúma v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania, a preto mu uložil, že mal najskôr posúdiť, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. z pohľadu predpokladaného tvrdenia o ukrátení na svojich právach.

Z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že krajský súd bez ďalšieho pristúpil k vydaniu napadnutého uznesenia a konanie zastavil z dôvodu, žalobu podala neoprávnená osoba, keďže v nej absentuje tvrdenie podľa § 247 ods. 1 O.s.p., že bola rozhodnutím a postupom odporcu na svojich právach ukrátená. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ide pritom o odstrániteľnú vadu žaloby, na odstránenie ktorej mal krajský súd žalobcu vyzvať postupom podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Absentujúce zákonom požadované tvrdenie ukrátenia na právach vrátane špecifikovanie týchto práv žalobca dodatočne, v podanom odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania doplnil.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že nesprávnym postupom krajského súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom, a preto odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako v zmysle citovaného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. s požitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom vec meritórne prejedná a opätovne o nej rozhodne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.