Najvyšší súd
8 Sžo 37/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej CSc. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ľuboša Sigetiho, v právnej veci žalobcu: L.-O. s.r.o., zastúpeného advokátom JUDr. J. J., proti žalovanému: KLÚ P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 02/2006/00278-CA zo dňa 16. mája 2006, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 3/06-35 zo dňa 26. októbra 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 3/06-35 zo dňa 26. októbra 2007 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 02/2006/00278-CA zo dňa 16. mája 2006, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Obvodného lesného úradu v B. o uložení pokuty žalobcovi podľa § 64 písm. b) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch vo výške 5000 Sk za porušenie § 23 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z.z o lesoch, t.j. za neoznačenie dreva čitateľnou ciachou na čele kmeňov, uložených na odvoznom mieste G. dňa 7.11.2005 v množstve cca 15m3.
Krajský súd na základe zistení a dôvodov odvolania napadnutým rozhodnutím ustálil, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 23 ods. 4 zákona o lesoch, že vyťažené drevo neoznačil určeným spôsobom najneskôr na odvoznom mieste. V priebehu správneho konania žalobca vôbec nespochybňoval a potvrdil to aj svojim vlastným výkladom ustanovenia § 23 ods. 4 zákona o lesoch („podľa ktorého vyťažené drevo nesmie opustiť odvozné miesto neoznačené, čo žalobca dodržiava“), ktorý je však podľa krajského súdu nesprávny, lebo nekorešponduje so znením § 23 ods. 4 zákona o lesoch.
Vo vzťahu k námietkam žalobcu, týkajúcim sa spochybnenia, kto má vykonať označenie dreva čitateľnou ciachou, krajský súd uviedol, že tieto námietky žalobca uviedol až v žalobe, uvedenú skutočnosť v priebehu správneho konania nespochybňoval a nerozporoval, preto sa ňou správne orgány nemohli zaberať a ani sa ňou nezaberali. Napriek tomu, že pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia, zaoberal sa krajský súd aj touto námietkou, keď uviedol, že ustanovenie § 5 ods. 1, 4, 6 vyhlášky č. 244/1997 Z.z. o vyznačovaní a evidencii ťažby dreva, účinnej ku dňu vydania rozhodnutia, podľa ktorého ciachou sa farebne označuje vyťažené drevo a z neho vyrobené sortimenty na každej výrobnej lokalite. Vyhotovenie ciachy s určenými znakmi zabezpečí na vlastné náklady užívateľ lesa alebo nákupca dreva podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 4. Užívateľ lesa, nákupca dreva a odborný lesný hospodár predloží ciachu na registráciu okresnému úradu, ktorý ju opatrí číselným kódom okresu a puncom podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 5 a odtlačok ciachy zaznamená v evidencii užívateľov lesa a nákupcov dreva.
Ciachovanie vykonáva ten, kto má ciachu, pričom vyhláška č. 244/1997 Z.z. v ustanovení § 5 ods. 4, 6 presne ustanovuje, kto ju má povinnosť na vlastné náklady zabezpečiť a predložiť na registráciu. Zároveň musí byť splnená podmienka, že vyťažené drevo musí byť označené čitateľnou ciachou najneskôr na odbernom mieste.
Podľa krajského súdu nebolo sporné, že túto povinnosť mal žalobca ako užívateľ lesa, keďže to bol práve on (nie nákupca dreva), kto vykonával ťažbu dreva a s drevom manipuloval do času, keď bolo prepravené a sústredné na odbernom mieste.
Odborný lesný hospodár ciachuje – vyznačuje ťažbu a vydáva súhlas na vykonávanie ťažby (§ 48 ods. 1 písm. k/ v spojení s § 23 ods. 1 zákona o lesoch) a teda sa podľa krajského súdu nejedná o ciachovanie v zmysle § 23 ods. 4 zákona, ktoré je označením už vyťaženého dreva.
Krajský súd námietku žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa krajského súdu správny orgán správne zistil skutkový stav, tento aj správne posúdil a v odôvodnení rozhodnutia sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, uvedenými v odvolaní proti prvostupňového správneho orgánu.
Proti rozsudku žalobca podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti na ďalšie konanie.
Žalobca sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že odborný lesný hospodár ciachuje – vyznačuje ťažbu a vydáva súhlas na vykonávanie ťažby (§ 48 ods. 1 písm. k/ v spojení s § 23 ods. 1 zákona o lesoch) a teda sa nejedná o ciachovanie v zmysle § 23 ods. 4 zákona, ktoré je označením už vyťaženého dreva, pretože žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie § 23 ods. 4 zákona a nie za porušenie § 23 ods. 1 zákona o lesoch.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že správny delikt bolo potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 23 ods. 4 zákona o lesoch platného v čase porušenia zákona, a teda žalobca bol povinný drevo ociachovať najneskôr na odvoznom mieste a nie najneskôr pred odvozom z odvozného miesta, tak ako to vykonal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 6 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch (účinného do 30.6.2007) ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov.
Vykonávateľ ťažby je povinný na vyzvanie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, člena lesnej stráže alebo príslušníka Policajného zboru 31) predložiť súhlas podľa odseku 1(ods. 2).
Vykonávateľ ťažby je povinný ťažbu uskutočňovať takým spôsobom, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, následný lesný porast, priľahlé stromy a kvalitu ťaženého dreva. Po ukončení ťažby je povinný narušenú lesnú pôdu, lesný porast a priľahlé stromy ošetriť takým spôsobom, aby nedochádzalo k ich ďalšiemu poškodeniu (ods. 3).
Vyťažené drevo musí byť najneskôr na odvoznom mieste označené čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva (ods. 4).
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 244/1997 Z.z. Ministerstva pôdohospodárstva SR o vyznačovaní a evidencii ťažby dreva ciachou sa farebne označuje vyťažené drevo a z neho vyrobené sortimenty na každej výrobnej lokalite.
Podľa § 5 ods. 4 vyhlášky vyhotovenie ciachy s určenými znakmi zabezpečí na vlastné náklady užívateľ lesa alebo nákupca dreva podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 4.
Podľa § 5 ods. 6 užívateľ lesa, nákupca dreva a odborný lesný hospodár predloží ciachu na registráciu okresnému úradu, ktorý ju opatrí číselným kódom okresu 9) a puncom podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 5 a odtlačok ciachy zaznamená v evidencii užívateľov lesa a nákupcov dreva.
Zo spisov správnych orgánov odvolací súd zistil, že kontrolou vyznačovania ťažby a označenia vyťaženého dreva vykonanou zamestnancami Obvodného lesného úradu v B. dňa 7.11.2005 bola na odvoznom mieste G. KÚ B. N. V. zistená drevená hmota (surové kmene) v množstve cca 15m3 neoznačená čitateľnou ciachou. Obvodný lesný úrad uvedený stav kvalifikoval ako porušenie § 23 ods. 4 zákona o lesoch a začal konanie o uloženie pokuty.
Obvodný lesný úrad neakceptoval námietky žalobcu, ktorý uviedol, že ciachovanie dreva na odvoznom mieste je nereálne a v praxi nezvládnuteľné, riešenie prevádzkových a personálnych problémov považoval za vnútornú záležitosť firmy. Z vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán ustálil, že na základe skutkového stavu veci, ktorý žalobca nespochybnil, uložil žalobcovi pre porušenie ustanovenia § 23 ods. 4 zákona o lesoch pokutu vo výške 5000 Sk. Pri uložení pokuty vychádzal zo závažnosti porušenia predpisu a množstva neoznačeného dreva.
Žalovaný v rozhodnutí, ktorým odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 5000 Sk potvrdil, uviedol, že z ustanovenia § 23 ods. 4 zákona o lesoch vyplýva, že drevo môže byť ociachované aj skôr, ako na odvoznom mieste, t.j. na inej výrobnej lokalite, ktorá predchádza výrobnej lokalite – ihneď po stínke dreva pri pni, vývoznom mieste, resp. pri približovaní a sústrední dreva, zákon však v citovanom ustanovení predpisuje povinnosť, kedy vyťažené drevo už musí byť najneskôr označené ciachou alebo iným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán ŠSLH. Ako poslednú možnú výrobnú lokalitu, kde už značenie dreva musí byť vykonané, určuje odvozné miesto, t.j. drevo ihneď po sústrední na OM musí byť ociachované. Keďže podľa žalovaného bolo nepochybné, že k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty za porušenie § 23 ods. 4 zákona o lesoch jednoznačne došlo a odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Žalobca v odvolaní proti rozsudku, ktorým krajský súd žalobu zamietol, krajskému súdu vyčítal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Zdôraznil, že žalobca po vyťažení dreva v lese, ktorá ťažba bola vyznačená farbou na pni a kmeni stromu, toto stiahol na odvozné miesto a po zmanipulovaní pred jeho odvozom z odvozného miesta ho riadne označil čitateľnou ciachou.
K uplatnenej námietke žalobcu je potrebné uviesť, že odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom krajského súdu pokiaľ sa jedná o jeho výklad ustanovenia § 23 ods. 4 zákona o lesoch účinného do 30.6.2007.
Podľa § 23 ods. 4 zákona (účinného do 30.6.2007) vyťažené drevo musí byť najneskôr na odvoznom mieste označené čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva.
Navrhovateľ bol teda povinný drevo ociachovať najneskôr na odvoznom mieste a nie najneskôr pred odvozom z odvozného miesta.
Z takéhoto výkladu predmetného ustanovenia vychádzal aj odporca a treba prisvedčiť, že správne, a preto pokiaľ zistil, že v čase kontroly na odvoznom mieste nebolo drevo označené ciachou, pričom túto povinnosť mal navrhovateľ, nepochybil, keď pre porušenie povinnosti takto ustanovenej uložil navrhovateľovi pokutu.
Povinnosť drevo ociachovať najneskôr pred odvozom z odvozného miesta totiž zákonodarca ustanovil obhospodarovateľovi lesa alebo nákupcovi až novelizáciou predmetného ustanovenia § 23 ods. 4 (účinného od 1.9.2007).
Nebolo sporným, že v čase kontroly vyznačenia ťažby a označenia vyťaženého dreva zamestnancami OLÚ dňa 7.11.2005 bola na odvoznom mieste G. KU B. N. V. zistená drevená hmota v množstve cca 15m3 neoznačená čitateľnou ciachou a nebolo sporné, že túto povinnosť mal žalobca ako užívateľ lesa, ktorý vykonával ťažbu dreva a s drevom manipuloval do času, keď bolo prepravené a sústredené na odvozné miesto.
O správnosti skutkových zistení správnych orgánov nemal pochybnosti ani odvolací súd.
Svedčí o tom aj samotné tvrdenie žalobcu, uvedené v zápisnici z prerokovania správneho deliktu zo dňa 10.1.2006 (v ktorom uvádza, že je pravdou, že drevená hmota nebola ociachovaná, čo je podľa jeho názoru z praktického hľadiska nereálne a v praxi nezvládnuteľné, aby lesník, ktorý má pridelený lesný obvod o výmere 1400 ha roztrúsený na viacerých miestach pri ťažbe behal po všetkých lokalitách), ako aj vyjadrenie žalobcu uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.4.2006 (v ktorom uvádza, že označením dreva na odvoznom mieste a jeho okamžitým neodvezením by dával možnosť zlodejom legálne kradnúť drevo.
Na základe vyššie uvedeného nemal odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových zistení správnych orgánov, z ktorých vyvodili správny záver o tom, že navrhovateľ porušil ustanovenie § 23 ods. 4 zákona o lesoch (účinného do 30.6.2007), za čo mu bola dôvodne uložená pokuta. Preto pokiaľ krajských súd z týchto zistení pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal a dospel k záveru, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia žalovaného a ako nedôvodnú žalobu žalobcu zamietol, odvolací súd považoval na základe vyššie uvedeného napadnutý rozsudok za vecne správny, a preto ho podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP. Žalobca vzhľadom na neúspech vo veci nemal právo na náhradu trov konania. Žalovaný v zmysle citovaných ustanovení nemá nárok na náhradu trov konania. Preto odvolací súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 16. júna 2008
JUDr. Eva Babiaková, CSc v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová