Najvyšší súd Slovenskej republiky
8Sžo/366/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. I., Novomeského 8, Trenčín, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,
Bratislava a žalovanému: 2/ Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sklabinská 1,
Bratislava, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1S/13/2008-
80 zo dňa 28. mája 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/13/2008-80 zo dňa 28. mája 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zastavil
podľa § 250d ods. 3 OSP konanie o návrhu žalobcu z dôvodu, že žalobca napriek výzve
a poučeniu neodstránil v stanovenej lehote vady svojej žaloby (návrhu). Žalobca síce
na výzvu na doplnenie návrhu reagoval podaním zo dňa 27.2.2009, z podania však podľa
krajského súdu nie je zrejmé, čoho sa domáha, t. j. aký konečný návrh robí tak, aby súd mohol
o tomto návrhu rozhodnúť v zmysle § 250j OSP. Žalobca petit upravil tak, že navrhol
konajúcemu súdu zrušiť napadnuté stanovisko zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007
a vec navrhol vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V návrhu však označil žalovaných 1/ a 2/,
pričom neoznačil orgán, ktorému sa má povinnosť uložiť.
Podľa krajského súdu žalobca vady žaloby (návrhu) na základe výzvy súdu
neodstránil, pričom išlo o vady žaloby (návrhu), ktoré bránia vecnému vybaveniu, preto
krajský súd podľa § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, ktorým žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zdôvodnil
tým, že odstránenie vád návrhu v zmysle výzvy súdu plne rešpektoval a riadil sa nimi.
Zopakoval, že na výzvu súdu dňa 27.2.2009 doplnil žalobu v zmysle výzvy súdu a za dôvody,
v čom vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu uviedol, že žalovaný 2/ svojim
rozhodnutím (stanoviskom) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 porušil čl. 21 Štatútu
Akadémie PZ v Bratislave zo dňa 19.8.2002 vydaného podľa zákona č. 131/2002 Z.z.
o vysokých školách, podľa ktorého doktorandské štúdium sa ukončuje po vykonaní
dizertačnej skúšky obhajobou dizertačnej práce. Žalovaný 2 mu neumožnil vykonať obhajobu
dizertačnej práce.
Žalobca uviedol, že upravený petit návrhu znie: Súd zrušuje napadnuté rozhodnutie
(stanovisko) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 a vracia vec žalovanému na ďalšie
konanie.
Žalobca napokon označil za žalovaného, ktorý nezákonný postup (úkon) vykonal –
Akadémiu Policajného zboru v Bratislave.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/ tak, že navrhol napadnuté uznesenie
krajského súdu potvrdiť. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný 2/ svojim rozhodnutím
(stanoviskom) zo dňa 5.11.2007 porušil čl. 21 štatútu akadémie uviedol, že žalobca
neabsolvoval doktorandské štúdium, nebol a nie je doktorandom žalovaného. Žalobca dvakrát
vzal späť práce, ktorými pôvodne chcel preukázať schopnosť samostatnej vedeckej práce.
V ďalšom po predložení tretej práce nebolo možné postupovať podľa už neplatnej právnej
úpravy. Nová právna obsiahnutá v zákone č. 131/2002 Z.z. obhajobu dizertačnej práce
bez predchádzajúceho doktorandského štúdia neumožňuje.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 246c OSP, § 10 ods. 2 OSP) prejednal vec
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia a konania, ktorú mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd z prvostupňového spisu zistil, že žalobca podal na Krajský súd
v Bratislave žalobu na preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu. Navrhol, aby súd
rozhodol, že postup žalovaného 1/ a 2/ vybočil z medzí a hľadísk ustanovených v predpisoch
o povolení obhajoby dizertačnej práce a preto tento postup je v rozpore so zákonom. Ďalej sa
domáhal, aby žalovanému 2/ bola uložená povinnosť žalobcovi umožniť obhajobu dizertačnej
práce a aby žalovaný 1/ a 2/ zaplatili žalobcovi náhradu trov súdneho konania.
Krajský súd mal za to, že podanie neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 249
ods. 2 OSP a preto žalobcu vyzval uznesením č. k.: 1S 13/08-57 zo dňa 13.2.2009 na ich
odstránenie v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
Krajský súd vyzval žalobcu, aby doplnil dôvody, v čom žalobca vidí nezákonnosť
postupu správneho orgánu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, ktoré mal správny
orgán porušiť, aby doplnil konečný návrh (petit) s uvedením konkrétneho čísla listu (úkonu),
ktorý napáda a označil žalovaného, ktorý nezákonný postup vykonal.
Je nepochybné, že žalobca na výzvu krajského súdu zareagoval, podaním zo dňa
27.2.2009, pričom doplnil ako dôvod, v čom vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu
uviedol, že žalovaný 2/ svojim rozhodnutím (stanoviskom) zo dňa 5.11.2007
sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 porušil čl. 21 štatútu Akadémie PZ v Bratislave zo dňa 19.8.2002.
Žalovaný 2/ mu neumožnil vykonať obhajobu dizertačnej práce, a petit žalobného návrhu
upravil tak, že navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie (stanovisko) zo dňa 5.11.2007
sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 a vec navrhol vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a navrhol
zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
Za žalovaného, ktorý nezákonný postup (úkon) vykonal označil Akadémiu PZ
v Bratislave.
Krajský súd napadnutým uznesením konanie o žalobe zastavil s tým, že žalobca
v stanovenej lehote neodstránil vady podania v zmysle výzvy súdu a tieto bránia vecnému
vybaveniu žaloby.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žaloba žalobcu po doplnení
na základe výzvy súdu jednoznačne smeruje proti žalovanému 2/ a napáda sa ňou rozhodnutie
(stanovisko) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007, ktoré navrhuje žalobca zrušiť a vec
vrátiť žalovanému 2/ na ďalšie konanie.
Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že žalovaný 2/ svojim rozhodnutím (stanoviskom)
zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 porušil čl. 21 Štatútu Akadémie PZ v Bratislave
zo dňa 19.8.2002 vydaného podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, podľa ktorého
doktorandské štúdium sa ukončuje po vykonaní dizertačnej skúšky obhajobou dizertačnej
práce. Doplnil tiež, že žalovaný 2/ mu neumožnil vykonať obhajobu dizertačnej práce.
Ako prílohy žalobca k doplneniu žaloby priložil Štatút Akadémie PZ a rozhodnutie
(stanovisko) žalovaného 2/ zo dňa 5.11.2007 v spojitosti s rozhodnutím zo dňa 11.12.2007.
Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci neboli dané podmienky
odôvodňujúce zastavenie konania.
Vo výzve na odstránenie vád vyzval krajský súd aby doplnil dôvody, v čom žalobca
vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona,
ktoré mal správny orgán porušiť, aby doplnil konečný návrh (petit) s uvedením konkrétneho
čísla listu (úkonu), ktorý napáda a označil žalovaného, ktorý nezákonný postup vykonal.
Krajský súd vytýkal žalobcovi nedostatky, ktoré aj podľa odvolacieho súdu možno
chápať ako „vady brániace vecnému vybaveniu žaloby“, tieto však žalobca odstránil
a v doplnení žaloby uviedol, že za dôvody, v čom vidí nezákonnosť postupu (rozhodnutia)
správneho orgánu so špecifikáciou rozhodnutia, ktoré napáda, s označením žalovaného, ktorý
ho vydal a ktorému ho navrhuje zrušiť ako aj s uvedením dôvodov, pre ktoré ho žiada zrušiť.
Z doplnenej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha zrušenia napadnutého
rozhodnutia (stanoviska) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 pre porušenie čl. 21
štatútu akadémie a navrhuje ho vrátiť žalovanému, za ktorého označil Akadémiu Policajného
zboru v Bratislave, t. j. žalovaného 2/ z dôvodu, že mu žalovaný 2/ mu neumožnil vykonať
obhajobu dizertačnej práce.
Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom krajského súdu, že vady žaloby (návrhu)
na základe výzvy súdu neboli odstránené tak, aby bránili vecnému vybaveniu žaloby.
Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd nerešpektoval zákaz formalizmu a princíp
materiálne ponímanej súdnej ochrany. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. II. ÚS 174/04-51 zo dňa 27. októbra 2004 výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2
Občianskeho súdneho poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho
súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou
a výkladom tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu
bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy
majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 Občianskeho
súdneho poriadku). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať
zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 Občianskeho súdneho
poriadku). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho
konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,
ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi
spravodlivého procesu.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje
postup a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave za nekonformné s § 41 ods. 2, § 244, § 247
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom,
keď mu znemožnil uplatnenie tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
poskytuje (prednášať návrhy, dôkazy, vyjadriť sa k stanovisku protistrany, zúčastniť sa
prípadného pojednávania). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, § 221 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku), v ktorom je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vysloveným v tomto uznesení (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodne aj o náhrade trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. januára 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová