Najvyšší súd Slovenskej republiky  

8Sžo/366/2009

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. I., Novomeského 8, Trenčín, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,

Bratislava a žalovanému: 2/ Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sklabinská 1,

Bratislava, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1S/13/2008-

80 zo dňa 28. mája 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave  

č. k. 1S/13/2008-80 zo dňa 28. mája 2009   z r u š u j e a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zastavil

podľa § 250d ods. 3 OSP konanie o návrhu žalobcu z dôvodu, že žalobca napriek výzve  

a poučeniu neodstránil v stanovenej lehote vady svojej žaloby (návrhu). Žalobca síce  

na výzvu na doplnenie návrhu reagoval podaním zo dňa 27.2.2009, z podania však podľa

krajského súdu nie je zrejmé, čoho sa domáha, t. j. aký konečný návrh robí tak, aby súd mohol

o tomto návrhu rozhodnúť v zmysle § 250j OSP. Žalobca petit upravil tak, že navrhol

konajúcemu súdu zrušiť napadnuté stanovisko zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007

a vec navrhol vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V návrhu však označil žalovaných 1/ a 2/,

pričom neoznačil orgán, ktorému sa má povinnosť uložiť.

Podľa krajského súdu žalobca vady žaloby (návrhu) na základe výzvy súdu

neodstránil, pričom išlo o vady žaloby (návrhu), ktoré bránia vecnému vybaveniu, preto

krajský súd podľa § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil.  

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, ktorým žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zdôvodnil

tým, že odstránenie vád návrhu v zmysle výzvy súdu plne rešpektoval a riadil sa nimi.

Zopakoval, že na výzvu súdu dňa 27.2.2009 doplnil žalobu v zmysle výzvy súdu a za dôvody,

v čom vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu uviedol, že žalovaný 2/ svojim

rozhodnutím (stanoviskom) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 porušil čl. 21 Štatútu

Akadémie PZ v Bratislave zo dňa 19.8.2002 vydaného podľa zákona č. 131/2002 Z.z.

o vysokých školách, podľa ktorého doktorandské štúdium sa ukončuje po vykonaní

dizertačnej skúšky obhajobou dizertačnej práce. Žalovaný 2 mu neumožnil vykonať obhajobu

dizertačnej práce.

Žalobca uviedol, že upravený petit návrhu znie: Súd zrušuje napadnuté rozhodnutie

(stanovisko) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 a vracia vec žalovanému na ďalšie

konanie.

Žalobca napokon označil za žalovaného, ktorý nezákonný postup (úkon) vykonal –

Akadémiu Policajného zboru v Bratislave.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/ tak, že navrhol napadnuté uznesenie

krajského súdu potvrdiť. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný 2/ svojim rozhodnutím

(stanoviskom) zo dňa 5.11.2007 porušil čl. 21 štatútu akadémie uviedol, že žalobca

neabsolvoval doktorandské štúdium, nebol a nie je doktorandom žalovaného. Žalobca dvakrát

vzal späť práce, ktorými pôvodne chcel preukázať schopnosť samostatnej vedeckej práce.

V ďalšom po predložení tretej práce nebolo možné postupovať podľa už neplatnej právnej

úpravy. Nová právna obsiahnutá v zákone č. 131/2002 Z.z. obhajobu dizertačnej práce  

bez predchádzajúceho doktorandského štúdia neumožňuje.

Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 246c OSP, § 10 ods. 2 OSP) prejednal vec  

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) OSP a po preskúmaní napadnutého

uznesenia a konania, ktorú mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd z prvostupňového spisu zistil, že žalobca podal na Krajský súd

v Bratislave žalobu na preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu. Navrhol, aby súd

rozhodol, že postup žalovaného 1/ a 2/ vybočil z medzí a hľadísk ustanovených v predpisoch

o povolení obhajoby dizertačnej práce a preto tento postup je v rozpore so zákonom. Ďalej sa

domáhal, aby žalovanému 2/ bola uložená povinnosť žalobcovi umožniť obhajobu dizertačnej

práce a aby žalovaný 1/ a 2/ zaplatili žalobcovi náhradu trov súdneho konania.  

Krajský súd mal za to, že podanie neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 249

ods. 2 OSP a preto žalobcu vyzval uznesením č. k.: 1S 13/08-57 zo dňa 13.2.2009 na ich

odstránenie v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

Krajský súd vyzval žalobcu, aby doplnil dôvody, v čom žalobca vidí nezákonnosť

postupu správneho orgánu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, ktoré mal správny

orgán porušiť, aby doplnil konečný návrh (petit) s uvedením konkrétneho čísla listu (úkonu),

ktorý napáda a označil žalovaného, ktorý nezákonný postup vykonal.

Je nepochybné, že žalobca na výzvu krajského súdu zareagoval, podaním zo dňa

27.2.2009, pričom doplnil ako dôvod, v čom vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu

uviedol, že žalovaný 2/ svojim rozhodnutím (stanoviskom) zo dňa 5.11.2007  

sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 porušil čl. 21 štatútu Akadémie PZ v Bratislave zo dňa 19.8.2002.

Žalovaný 2/ mu neumožnil vykonať obhajobu dizertačnej práce, a petit žalobného návrhu

upravil tak, že navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie (stanovisko) zo dňa 5.11.2007  

sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 a vec navrhol vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a navrhol

zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Za žalovaného, ktorý nezákonný postup (úkon) vykonal označil Akadémiu PZ

v Bratislave.

Krajský súd napadnutým uznesením konanie o žalobe zastavil s tým, že žalobca

v stanovenej lehote neodstránil vady podania v zmysle výzvy súdu a tieto   bránia vecnému

vybaveniu žaloby.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žaloba žalobcu po doplnení  

na základe výzvy súdu jednoznačne smeruje proti žalovanému 2/ a napáda sa ňou rozhodnutie

(stanovisko) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007, ktoré navrhuje žalobca zrušiť a vec

vrátiť žalovanému 2/ na ďalšie konanie.

Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že žalovaný 2/ svojim rozhodnutím (stanoviskom)

zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 porušil čl. 21 Štatútu Akadémie PZ v Bratislave

zo dňa 19.8.2002 vydaného podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, podľa ktorého

doktorandské štúdium sa ukončuje po vykonaní dizertačnej skúšky obhajobou dizertačnej

práce. Doplnil tiež, že žalovaný 2/ mu neumožnil vykonať obhajobu dizertačnej práce.  

Ako prílohy žalobca k doplneniu žaloby priložil Štatút Akadémie PZ a rozhodnutie

(stanovisko) žalovaného 2/ zo dňa 5.11.2007 v spojitosti s rozhodnutím zo dňa 11.12.2007.

Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci neboli dané podmienky

odôvodňujúce zastavenie konania.

Vo výzve na odstránenie vád vyzval krajský súd aby doplnil dôvody, v čom žalobca

vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona,

ktoré mal správny orgán porušiť, aby doplnil konečný návrh (petit) s uvedením konkrétneho

čísla listu (úkonu), ktorý napáda a označil žalovaného, ktorý nezákonný postup vykonal.

Krajský súd vytýkal žalobcovi nedostatky, ktoré aj podľa odvolacieho súdu možno

chápať ako „vady brániace vecnému vybaveniu žaloby“, tieto však žalobca odstránil

a v doplnení žaloby uviedol, že za dôvody, v čom vidí nezákonnosť postupu (rozhodnutia)

správneho orgánu so špecifikáciou rozhodnutia, ktoré napáda, s označením žalovaného, ktorý

ho vydal a ktorému ho navrhuje zrušiť ako aj s uvedením dôvodov, pre ktoré ho žiada zrušiť.  

Z doplnenej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha zrušenia napadnutého

rozhodnutia (stanoviska) zo dňa 5.11.2007 sp. zn. Pa-56/PVZV-2007 pre porušenie čl.   21

štatútu akadémie a navrhuje ho vrátiť žalovanému, za ktorého označil Akadémiu Policajného

zboru v Bratislave, t. j. žalovaného 2/ z dôvodu, že mu žalovaný 2/ mu neumožnil vykonať

obhajobu dizertačnej práce.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom krajského súdu, že vady žaloby (návrhu)

na základe výzvy súdu neboli odstránené tak, aby bránili vecnému vybaveniu žaloby.

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd nerešpektoval zákaz formalizmu a princíp

materiálne ponímanej súdnej ochrany. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. II. ÚS 174/04-51 zo dňa 27. októbra 2004 výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2

Občianskeho súdneho poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho

súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou  

a výkladom tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu  

bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy

majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 Občianskeho

súdneho poriadku). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať

zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 Občianskeho súdneho

poriadku). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho

konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,

ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi

spravodlivého procesu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje

postup a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave za nekonformné s § 41 ods. 2, § 244, § 247

a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom,

keď mu znemožnil uplatnenie tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok

poskytuje (prednášať návrhy, dôkazy, vyjadriť sa k stanovisku protistrany, zúčastniť sa

prípadného pojednávania). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, § 221 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku), v ktorom je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vysloveným v tomto uznesení (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodne aj o náhrade trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. januára 2011

  Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová