8Sžo/344/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Evy Babiakovej CSc. a členiek senátu JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a JUDr. Zuzany

Ďurišovej v právnej veci žalobcu: T. S., A., V. zastúpený JUDr. P. K., advokátom, B.L., proti

žalovanému : Slovenská Stavebná inšpekcia, Lamačská cesta 8, Bratislava, zastúpená JUDr.

A. T., advokátom, H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

0100407/339/2007-SSI 61/389/Ba zo dňa 20. augusta 2007, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 274/2007-51 zo dňa 17. júna 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.  

2S 274/2007-51 zo dňa 17. júna 2009, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia

č. 0100407/339/2007-SSI 61/389/Ba zo dňa 20. augusta 2007, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu – inšpektorátu Banská Bystrica  

č. 0400807/137/2007-SSI 64/155 zo dňa 29. júna 2007 o uložení pokuty žalobcovi vo výške

30 000 Sk podľa   § 106 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení   neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) za to,   že

žalobca realizoval stavebné práce na stavbe „bytové domy 2x 14 b.j. P. T., B. B.“ v rozpore

s právoplatným povolením a potvrdené rozhodnutie o uložení pokuty.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie   i postup

žalovaného boli v súlade so zákonom a   žalobné námietky   neodôvodňovali zrušenie

napadnutého rozhodnutia, preto bolo potrebné žalobu podľa § 250j ods.1 OSP zamietnuť.  

Krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že sa žalobca ako

stavebník   od právoplatného stavebného povolenia vo viacerých bodoch odchýlil a ako sám

uznal, dotknutú stavbu zhotovil v rozsahu uskutočnených zmien v rozpore so stavebným

povolením. Na svoju obranu v žalobe uviedol, že zmeny stavby prejednal s projektantom

stavby a statikom a pred ich uskutočnením požiadal stavebný úrad o zmenu stavby pred jej

dokončením, pričom len nečinnosť stavebného úradu a nedodržanie zákonom

predpokladaných lehôt na rozhodnutie o jeho žiadosti mala za následok porušenie zákona

z jeho strany v sankcionovanom rozsahu.

Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že jeho úlohou bolo posúdiť, či nečinnosť

stavebného úradu v konaní o zmene stavby pred jej dokončením môže zbaviť žalobcu zodpovednosti za zhotovenie stavby v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Krajský

súd uviedol, že na túto otázku nemohol odpovedať kladne a v zásade sa stotožnil s posúdením

veci žalovaným pričom konštatoval, že v postupe správnych orgánov pri zisťovaní

skutkového stavu veci i pri jeho právnom posúdení nezistil rozpor so zákonom.

Podľa krajského súdu ani prípadná liknavosť stavebného úradu v stavebnom konaní

neoprávňuje žalobcu stavať bez či v rozpore   so stavebným povolením. Pokiaľ sa v danom

prípade v priebehu realizácie stavby vyskytli okolnosti, pre ktoré bolo potrebné sa odchýliť od

schválenej   projektovej dokumentácie a požiadať stavebný úrad o zmenu stavby pred jej

dokončením, bol žalobca povinný vyčkať na takéto schválenie, aj za cenu možného

omeškania s dokončením stavby. Pokiaľ tak žalobca neurobil s stavbu dokončil v rozpore so

stavebným povolením bez povolenia stavebného úradu, dopustil sa správneho deliktu a musí

niesť následky s tým spojené.

Krajský súd uviedol, že správne orgány, rovnako aj súdy musia zotrvať na zásade, že

stavať možno len na základe kvalifikovaného súhlasu príslušného   a za podmienok ním

určených. Pripustenie výnimiek z tejto zásady by podľa súdu mohlo viesť k nežiadanému

chaosu v tak citlivej oblasti, ako je zriaďovanie stavieb a celé odvetvie stavebného práva.

V súvislosti so žalobcom namietanou nečinnosťou stavebného úradu pri posudzovaní

jeho žiadosti o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, krajský súd uviedol, že žalobca

má k dispozícii viaceré právne inštrumenty určené na obranu proti nečinnosti správnych

orgánov, a to na úrovni sťažností, opatrení proti nečinnosti v rámci správneho konania,

v oblasti prokurátorského dozoru a napokon i oblasti súdneho prieskumu podľa V. časti OSP.

Vylúčiť nemožno ani prípadný nárok na náhradu škody, pokiaľ v príčinnej súvislosti

s nečinnosťou stavebného úradu vznikla stavebníkovi škoda.

Podľa krajského súdu, žiaden z týchto prostriedkov žalobca v danej veci nevyužil.  

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie   žalovaného

správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom a preto žalobu v zmysle

ustanovenia § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom na zrušenie

napadnutého rozsudku, alternatívne navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že navrhol

žalobe žalobcu vyhovieť v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania uviedol, že   zdôvodnenie

rozsudku krajského súdu nepovažuje za zodpovedajúce konkrétnym skutkovým okolnostiam

prípadu. Z nesporného skutkového stavu prijal súd nesprávne právne závery, ktoré sú

čiastočne nepreskúmateľné, pričom krajský súd sa nedostatočne vysporiadal predovšetkým

s otázkou vplyvu nesprávneho úradného postupu stavebného úradu (v dôsledku jeho

nečinnosti) na možnosti liberácie žalobcu zo správneho deliktu kladeného mu za vinu.

Podľa žalobcu aj v rámci objektívnej   zodpovednosti existujú liberačné dôvody.

Pokiaľ ich v posudzovanom prípade neupravuje priamo stavebný zákon, je potrebné za

použitia analógie aplikovať všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. V danom prípade

sa jedná o špecifické liberačné dôvody majúce pôvod v nečinnosti stavebného úradu

a následnom rozhodnutí stavebníka, po predchádzajúcej opakovanej skúsenosti s nedodržaním lehôt zo strany stavebného úradu, pokračovať v stavbe aj bez zodpovedajúceho rozhodnutia

stavebného úradu.

Úvaha o vine, či nevine, je z pohľadu žalobcu v tomto smere jednoznačná. Keby

stavebný úrad konal riadne a včas, nejednalo by sa o správny delikt. Existuje teda príčinná

súvislosť medzi omisívnym konaním stavebného úradu a uložením sankcie, pričom žalobca

nemá pochybnosti o príčinnej súvislosti   medzi nečinnosťou stavebného úradu a vyrubením

sankcie, pretože nečinnosť stavebného úradu bola jedinou a výlučnou príčinou vzniku

správneho deliktu na jeho strane.

Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s úvahou naznačenou v odôvodnení napadnutého

rozsudku, že napriek nečinnosti stavebného úradu mal vyčkať na jeho rozhodnutie a až

následne mohol v stavbe pokračovať. Takáto požiadavka na prístup ku svojmu majetku a na

dodržiavanie zákonnosti je neudržateľná a neprijateľná, pretože znevýhodňuje a poškodzuje

slabšieho účastníka.  

V danom prípade došlo podľa žalobcu k porušeniu princípu rovnosti účastníkov

konania a tiež k porušeniu princípu proporcionality ako nepísaného ústavného pravidla.

Žalobca konštatoval,   že na území SR chýba procesný predpis, ktorý by generálne

upravoval zásady správneho trestania. Z tohto dôvodu, keďže administratívne trestanie má aj

podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba vychádzať z čl. 50 Ústavy SR

a analogicky aj z Trestného zákona.

Podľa žalobcu, pri skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, nie sú naplnené všetky znaky

správneho deliktu podľa § 106 ods.3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., najmä nemohlo dôjsť

k naplneniu potrebnej intenzity objektívnej stránky.  

Žalobca vyhodnotil ako nepresvedčivú úvahu súdu o povinnosti žalobcu ako

stavebníka dodržiavať za každých okolností a bez prihliadnutia na konkrétne skutkové

okolnosti prípadu povinnosti vyplývajúce mu zo stavebného zákona.

Podľa žalobcu si mal súd ako predbežnú otázku vyriešiť otázku nesprávneho úradného

postupu stavebného úradu a v tej súvislosti mal hodnotiť a posudzovať konanie žalobcu.

Žalobca ďalej uviedol, že nepreukázaný základ zodpovednosti nie je možné nahrádzať

miernejším trestom.

Na záver žalobca uviedol, že súd bol povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie

v celom rozsahu, nakoľko celé správne konanie je ovládané zásadou zákonnosti. Napriek

tomu, že žalobca v žalobnom návrhu poukázal na konkrétne skutočnosti, z ktorých bolo

zjavné, že za vzniknutú situáciu nemôže zodpovedať, súd sa v celej obsahovej šírke

nevysporiadal s jednotlivými jeho argumentmi. Nakoľko žalobca nesúhlasí s právnym

názorom prvostupňového súdu žiadal o jeho revíziu. Navrhol odvolaciemu súdu využiť

moderačné oprávnenie v zmysle § 250j ods. 5 O. s. p. a na základe nezmeneného skutkového

stavu navrhol rozsudkom rozhodnúť o upustení od potrestania za správny delikt žalobcu.

Zároveň navrhol priznať žalobcovi trovy konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd

odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a zároveň aby

zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Žalovaný uviedol, že má za to, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnej miere a stotožňuje sa s jeho rozhodnutím. Stotožnil sa

s konštatovaním súdu, že v danom prípade súd posudzuje iba zákonnosť či nezákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu, preto súhlasil s konštatovaním súdu, že v danej veci nezistil na

strane žalovaného v jeho konaní rozpor so zákonom. Ďalej uviedol, že žalobca nikdy

nespochybnil, že vedel o tom že koná v rozpore so zákonom a napriek tomu v protiprávnom

konaní pokračoval, obhajujúc svoje konanie vznikom škody ktorá by mu vznikla ak by

postupoval v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, pričom predmetné tvrdenie

žalobcu o výške, alebo vôbec o vzniku tejto škody nebolo s jeho strany podopreté žiadnym

relevantným dôkazom. Žalovaný sa stotožnil aj z argumentáciou prvostupňového súdu, keď

konštatoval, že musí zotrvať   na zásade, že uskutočňovať stavby možno len na základe

kvalifikovaného súhlasu príslušného orgánu a za podmienok ním určených, čim postavil

dodržiavanie zákonnosti nad majetkový prospech právnickej osoby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa  

25. novembra 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský súd žalobe nevyhovel a túto zamietol a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a súčasne rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, najmä

z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými

v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Podľa § 106 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží

pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie,

ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu

uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento

zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri

stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania;

stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri

stavebných úpravách.

Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch

na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.

Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv,

právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj

záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá

rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na

konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na

konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb.

správny poriadok).

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade  

so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,

práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich

povinností.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní

v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa

konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,

najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,

zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány

poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo

zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie

je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob

zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali

náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich

právne závery boli správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne

a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol podľa §250j ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis žalovaného správneho orgánu zistil, že žalovaný správny orgán

preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť

prvostupňového rozhodnutia č. 0400807/137/2007-SSI 64/155 zo dňa 29. júna 2007 vo veci

udelenia pokuty stavebníkovi vo výške 30.000,-Sk za to, že realizoval práce na stavbe Bytové

domy 2 x 14 b.j. P. T., B. B. v rozpore s právoplatným stavebným povolením.

Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť

žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu s citovaných právnych noriem vyplýva, že predpokladom vydania rozhodnutia o uložení sankcie podľa § 106 ods. 3 písm. b/ stavebného

zákona je preukázanie, že právnická alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie ako

stavebník uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Konanie

o správnych deliktoch sa riadi zásadou oficiality a stavebný úrad je povinný začať konanie,  

ak sa o delikte dozvie.

Aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho na

základe vykonaného dokazovania bolo stavebným úradom jednoznačne zistené a preukázanie

porušenie stavebného zákona v rozsahu ako to uviedol v rozhodnutí stavebný úrad.

Súd prvého stupňa po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného

v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že v postupe správnych orgánov pri zisťovaní

skutkového stavu veci   i pri jeho právnom posúdení nezistil rozpor so zákonom. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov vo veci zistili skutkový stav

dostatočne a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené. Preto

stotožniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom, uvedeným i v odôvodnení

napadnutého rozsudku, na ktoré zároveň poukazuje, napadnutý rozsudok krajského súdu

podľa § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 246c ods. 1

v spojení s 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konanie nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a preto mu nevznikol

nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010  

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská