8Sžo/33/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: RNDr. U. M., CSc., F. XX, P., zastúpeného Mgr. Zuzanou Čaputovou, advokátkou, so sídlom Radničné nám. 9, Pezinok, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 51 zo dňa 11. marca 2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 92/2011 - 38 zo dňa 20. februára 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd zastavil konanie o žalobe, v ktorej sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 51 zo dňa 11.03.2011, ktorým minister vyhovel rozkladom žalobcu ako aj iných účastníkov správneho konania a zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania č. 2010-KVSU-SSUP-10074-22:530 zo dňa 03.09.2010, ktoré ako vtedajší ústredný orgán štátnej správy v mimoodvolacom konaní zrušilo právoplatné územné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 07.05.2007 o umiestnení stavby „Pezinok - skládka odpadov". Krajský súd dospel k záveru, že nakoľko zrušením prvostupňového rozhodnutia sa vec vrátila pred správny orgán prvého stupňa, neboli účastníkom konania konštitutívnym spôsobom založené žiadne práva ani povinnosti, ale bol len vytvorený priestor pre prvostupňový správny orgán pre nové posúdenie podmienok pre preskúmavanie právoplatného územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím predbežnej povahy, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené v zmysle § 248 písm. a/ O. s. p., a preto bolo potrebné konanie zastaviť.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko rozhodnutieministerstva vnútra bolo zrušené, avšak vec nebola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Z rozhodnutia ministra dopravy jednoznačne vyplýva, že ministerstvo vnútra nemalo vôbec konať a preskúmavať rozhodnutie o umiestnení stavby „Pezinok - skládka odpadov" mimo odvolacieho konania. Rozhodnutie ministra dopravy je v tomto prípade rozhodnutím, ktoré rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ruší „bez náhrady", t.j. po zrušení rozhodnutia sa vec nevracia prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie ministra výstavby odobralo priestor prvostupňovému orgánu pre nové posúdenie podmienok pre preskúmanie právoplatného územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalobca ďalej namietal nedostatok dôvodov v uznesení krajského súdu, nakoľko nie je zrejmé, z ktorej časti napadnutého rozhodnutia malo vyplývať, že po zrušení prvostupňového rozhodnutia sa vec vracia prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že poukázal na podané vyjadrenie k žalobe a napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.), preskúmal napadnuté odvolanie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie o odvolaní a je namieste ho odmietnuť.

Podľa § 246c ods. 1 O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 204 ods. 1 vety prvej O. s. p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 218 ods. 1 O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré a/ bolo podané oneskorene; b/ bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné; d/ nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1, e/ rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

Napadnuté uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 10.03.2014. Posledným dňom lehoty pre podanie odvolania bol utorok, 25.03.2014. Odvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 26.03.2014, teda až po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie.

Najvyšší súd po zistení, že odvolanie bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty postupoval podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a odvolanie ako podané oneskorene odmietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolanie bolo odmietnuté (§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. per analogiam, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.